Veľký vrch (Východoslovenská rovina)
| Veľký vrch | |
| vrch | |
 Úpätie v obci Brehov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Brehov |
| Časť | Veľký vrch |
| Pohorie | Východoslovenská rovina |
| Podcelok | Trebišovská tabuľa |
| Povodie | Ondava |
| Nadmorská výška | 272,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′38″S 21°48′45″V / 48,494°S 21,8126°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | z obce Brehov |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký vrch[1] (272,2 m n. m.[2]) je vrch vo Východoslovenskej rovine, krajinnom celku Východoslovenskej nížiny.[3] Leží nad obcou Brehov, približne 13 km južne od Trebišova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Východoslovenskej roviny, v geomorfologickom podcelku Trebišovská tabuľa a časti Veľký vrch.[3] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území obce Brehov.[1] Najbližším sídlom je na východnom a južnom úpätí situovaný Brehov, severne sa nachádza Sirník, západne Zemplínske Jastrabie a juhozápadne Cejkov.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký vrch leží v južnej časti Trebišovskej tabule, v samostatnej rovnomennej časti, ktorá lemuje západný breh rieky Ondava. Severným smerom susedí blízky vrch Avaš (237 m n. m.), západne sa nachádzajú v Zemplínskych vrchoch ležiaci Strekov (279 m n. m.), Vysoký vrch (434 m n. m.), Rozhľadňa (470 m n. m.), Chotárny vrch (413 m n. m.) a Vlčia hora (257 m n. m.), južne Čierna hora (325 m n. m.), Vakovec (238 m n. m.) a Tarbucka (278 m n. m.) a juhovýchodne Veľký kopec (264 m n. m.).[4][2] Východným úbočím preteká Ondava, voda zo západných častí odteká do potoka Ošva a smeruje do Bodrogu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4][5]
Vrch je tvorený premenenými horninami centrálnych vulkanických zón. Je to výrazne sa vypínajúci andezitový tvrdoš v rovinatej krajine. Vrch je zároveň lokalitou výskytu vzácneho zlatofúza južného a náleziskom viacerých minerálov. Na severných svahoch sa nachádzajú tri andezitové lomy, na západnom svahu vinice, na južnom úpätí sú v lesnatom prostredí zachované nepatrné zvyšky stredovekého hradu (pôvodne renesančné opevnené sídlo Bodovcov). Na vrchole stojí telekomunikačná veža.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislá, zväčša nízka vegetácia[5], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak umožňuje výhľad na široké okolie Východoslovenskej nížiny, no tiež Zemplínske, Slanské a Vihorlatské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z blízkej obce Brehov.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online.