Laborecká rovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′30″S 21°55′16″V / 48,675°S 21,921°V / 48.675; 21.921
Laborecká rovina
geomorfologický podcelok
Stráňany - panoramio.jpg
Severná časť roviny pri Michalovciach
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Michalovce
Nadradená
jednotka
Východoslovenská rovina
Susedné
jednotky
Zalužická pahorkatina
Podvihorlatská pahorkatina
Laborecká niva
Pozdišovský chrbát
Malčická tabuľa
Latorická rovina
Kapušianske pláňavy
Senianska mokraď
Iňačovská tabuľa
Mesto Michalovce
Súradnice 48°40′30″S 21°55′16″V / 48,675°S 21,921°V / 48.675; 21.921
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 100 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Laborecká rovina pod číslom 9
Laborecká rovina pod číslom 9
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Laborecká rovina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Zaberá územie medzi Čečehovským kanálom a Dušou, južným smerom od Michaloviec.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Podcelok zaberá rovinaté územie v strednej časti Východoslovenskej roviny, v širšom okolí rieky Laborec. Severným smerom ležia podcelky Východoslovenskej pahorkatiny, od východu Zalužická pahorkatina, Podvihorlatská pahorkatina, Laborecká niva a Pozdišovský chrbát, vymedzujúci severozápadný okraj. Západným smerom sa rozkladá Malčická tabuľa, južným Latorická rovina, juhovýchodným Kapušianske pláňavy a na východnom okraji nadväzuje Senianska mokraď a Iňačovská tabuľa, všetko podcelky Východoslovenskej roviny.[1]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

V tejto časti Východoslovenskej roviny leží chránený areál Stretavka a prírodná rezervácia Raškovský luh.[2]

Osídlenie[upraviť | upraviť kód]

Rovinaté územie patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a v severnej časti leží i najväčšie mesto Východoslovenskej nížiny, Michalovce. Nachádza sa tu tiež pomerne veľa obcí, prepojených cestnou sieťou.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Prirodzenou dopravnou križovatkou sú Michalovce, kde sa križujú cesty I/18 a I/19, v trase ktorej vedie i európska cesta 50. Severo-južným smerom vedie cesta II/555, spájajúca Michalovce a Veľké Kapušany, južným okrajom i cesta II/552 (OborínVeľké Kapušany). Západnou časťou vedie železničná trať Trebišov – Humenné, južnou časťou trať Trebišov – Veľké Kapušany.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.