Tajba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tajba
národná prírodná rezervácia
Tajba.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Trebišov
Obec Streda nad Bodrogom
Súradnice 48°23′14″S 21°46′13″V / 48,387279°S 21,770267°V / 48.387279; 21.770267
Rozloha 0,2736 km² (27 ha)
Vznik 1966
Správa Latorica
Kód 691
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Tajba
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tajba je národná prírodná rezervácia,[1] mŕtve rameno Bodrogu v katastrálnom území obce Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov vo výmere 27,36 ha. Predstavuje ukážku dnes už vzácnych pozostatkov močiarnych spoločenstiev na území Medzibodrožia. Vyskytuje sa tu pravidelne rozmnožujúca, kriticky ohrozená (vedená v Červenej knihe) korytnačka močiarna a vodné vtáctvo.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. Vtedajšiu ŠPR Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25. 5. 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky bahennej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.

Ochrana ŠPR Tajba nebola bez problémov. Tesne pred jej vyhlásením ŠM v Strede nad Bodrogom začal v časti pripravovanej rezervácie ťažiť dno mŕtveho ramena a začali ho vápniť. Zber trstiny obyvateľmi patril tiež k pravidelným zásahom do rezervácie. V roku 1970 sa na Tajbe začala výstavba odchovne pre polodivoký chov kačíc, a iba dodatočne sa o nej konzultovalo so ŠOP. V roku 1971 v tesnej blízkosti ŠPR Tajba ŠL v Košiciach zriadili svoju bažantnicu a súčasne vykládli po obvode rezervácie vajcia otrávené síranom thálnym proti strakám, vranám a čajkám. Po následných rokovaniach so ŠOP bola bažantnica zrušená.

Korytnačka močiarna Emys orbicularis.

Najzávažnejší zásah do ŠPR nastal haváriou vykurovacích olejov v PNZP v Strede nad Bodrogom, ktoré odtiekli odpadovým kanálom priamo do južnej časti ŠPR. ŠOP v Prešove musela prevziať všetku iniciatívu na doriešenie prípadu a za aktívnej pomoci Štátnej vodohospodárskej inšpekcie v Košiciach nakoniec PNZP musel uhradiť škody za nedodržanie vodohospodárskych predpisov. Po všetkých týchto pohromách, ktoré rezerváciu postihli boli vyhliadky korytnačiek bahenných vcelku uspokojivé.

RNDr. Jozef Voskár pri pozorovaniach v roku 1986 zaznamenal výskyt korytnačiek len v tých častiach rezervácie, ktoré boli mimo priameho dosahu splaškov z PNZP a mimo dosahu olejovej havárie. O svojich pozorovaniach napísal: „Na jednom z úsekov rezervácie v dĺžke asi 150 m sme pozorovali celkove 5 dospelých (20 – 25 cm) asi 20 m od seba vzdialených jedincov a niekoľko korytnačiek menších veľkostných kategórií. Populácia je dynamická, má zastúpené všetky vekové kategórie."

Potom ale nastala pre ŠPR ďalšia katastrofa. Bolo upravované koryto rieky Bodrog a hladina vody na Tajbe začala klesať. Najväčší pokles, ktorý trvá dodnes je v časti, kde sa presťahovala celá populácia korytnačiek, a ktorá je mimo dosahu olejovej havárie. Týmto sa korytnačkám znemožnilo dostať sa na miesto, kde kládli vajcia. A keď sa tam tie najstatočnejšie samičky dostanú, vyliahnuté mláďatá sa nemajú šancu dostať k vode, ktorá je momentálne vzdialená od miesta, kde sa narodili asi 500 m. Na tomto úseku by určite neušli pohľadom predátorov.

Program záchrany korytnačky močiarnej na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačka močiarna je druhom európskeho významu, jej spoločenská hodnota je 3 000 eur[2].  Podľa správ, ktoré SR predkladá Európskej komisii v 6-ročných intervaloch, bola za obdobie 2013 – 2018 početnosť druhu na Slovensku 300 – 500 jedincov s klesajúcim trendom.[3] Štátna ochrana prírody SR vypracovala "Program záchrany korytnačky močiarnej za obdobie rokov 2017 – 2021"[4], ktorý bol po schválení Ministerstvom životného prostredia SR realizovaný.

"Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) za obdobie rokov 2017 – 2021"[3][upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dokumentu vyhodnotenia sa v rámci programu uskutočnilo:

  1. ŠOP SR vypracovala aktualizáciu Programu záchrany pre korytnačku močiarnu na obdobie rokov 2017 – 2021,  ktorú MŽP SR schválilo dňa 17. 8. 2017
  2. hydrogeologický prieskum NPR Tajba, ako podklad k jej manažmentu (2017)
  3. osadené výstražné dopravné značenie „korytnačka močiarna“, má upozorňovať vodičov na možný stret s korytnačkami močiarnymi migrujúcimi medzi NPR Tajba a Somotorským kanálom (2019)
  4. na kladisku korytnačky močiarnej pri NPR Tajba realizované manažmentové opatrenia – odstraňovanie náletu inváznych a invázne sa správajúcich druhov rastlín, krov a stromov (Agát biely, Drieň krvavý, Slivka trnková, Hloh, Solidago sp.) a inej nitrátofilnej vegetácie (2018 – 2021)
  5. výrub agátu bieleho a krovitého porastu na kladiskách vajec firmou Fleiredelie s. r. o. na ploche 8 hektárov na vlastné náklady (2018)
  6. prečerpanie vody z Bodrogu mobilným prečerpávacím zariadením do NPR Tajba – (november 2019)
  7. manažmentové opatrenia zamestnancov Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica a dobrovoľníkov na kladiskách s použitím krovinorezov (2019)
  8. manažmentové opatrenia zamestnancov Správy CHKO Latorica na vybraných kladiskách (2020 - 2021)
  9. Externí mapovatelia zmapovali lokality na východnom Slovensku (2021). Druh bol potvrdený na lokalitách: Tice v obci Rad (1 jedinec v roku 2018), Katastrálne územie obce Beša (1 jedinec v roku 2019) Strážne (2 jedince v roku 2021), Kráľovský Chlmec (1 jedinec v roku 2021) Poľany (1 jedinec v roku 2021).
  10. Ako perspektívne územia sa javia: Klin nad Bodrogom, Kráľovský Chlmec, Oborín a Tice medzi Hrušovom a Radom.

Plánované aktivity na záchranu korytnačky močiarnej v NPR Tajba[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie opatrenia pre záchranu korytnačky močiarnej budú realizované v rámci projektu LIFE IP – NATURA 2000 SVK - LIFE19 IPE/SK/000003 (Úloha sústavy NATURA 2000 a manažment vybraných prioritných biotopov v integrovanej ochrane krajiny v Slovenskej republike)  www.lifepriroda.sk.

Opatrenia v rámci projektu LIFE IP (podľa dokumentu "Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej"[3])

  1. Vybudovanie prívodného kanála od ramena Bodrogu, čím sa zabezpečí zavodňovanie NPR Tajba (27 hektárov) a rovnako aj revitalizácia a udržiavanie biotopu korytnačky močiarnej (v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom)
  2. Obnova mŕtvych ramien Tice – tým sa zrevitalizujú biotopy v obciach  Boľ, Vojka, Zatín, Rad a Svinice
  3. Manažmentové opatrenia na ploche 1 hektára na zlepšenie rozmnožovacích možností korytnačky (CHKO Latorica už s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sú kladiská, podpísala súhlas s realizáciou opatrení)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pre korytnačku močiarnu sú realizované opatrenia aj v rámci projektu LIFE SUB-PANNONIC „Obnova biotopov a druhov subpanónskych travinnobylinných porastov“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tajba. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  2. Komplexný informačný a monitorovací systém ŠOP SR [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.
  3. a b c Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) za obdobie rokov 2017 – 2021 [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.
  4. PROGRAM ZÁCHRANY korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tajba

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]