Preskočiť na obsah

Chlmecké pahorky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chlmecké pahorky
geomorfologická časť
Východoslovenskej roviny
Chlmecké pahorky v Kráľovskom Chlmci
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Trebišov
Časť Východoslovenskej roviny
Hranice Medzibodrocké pláňavy
Mestá Kráľovský Chlmec, Malý Horeš, Svätuše
Rieky Severný Svätušský kanál, Somotorský kanál
Súradnice 48°25′23″S 21°57′18″V / 48,423°S 21,955°V / 48.423; 21.955
Najvyšší bod Veľký kopec
 - výška 264 m n. m.
Najnižší bod okraj územia
 - výška cca 100 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Košického kraja
Poloha územia v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chlmecké pahorky[1]geomorfologickou časťou Medzibodrockých pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny.[2] Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti Východoslovenskej nížiny, nad mestom Kráľovský Chlmec.[3]

Z rovinatej krajiny nápadne vystupujúci masív sa nachádza v južnej časti Východoslovenskej roviny, v strednej časti podcelku Medzibodrocké pláňavy.[2] Svahy odvodňuje sieť umelých kanálov, ktorými voda odteká do Severného Svätušského a Somotorského kanála a ďalej do rieky Bodrog.[4] Najvyšším vrchom je Veľký kopec (263,9 m n. m.), o niečo nižší je Malý vrch (222 m n. m.) a v severnej časti dominuje Čierna hora (160 m n. m.).[4]

Lokalita leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje na katastrálne územie mesta Kráľovský Chlmec a obcí Svätuše a Malý Horeš.[5] Severnou časťou pahorkatiny prechádza cesta I/79 zo Slovenského Nového Mesta do Kráľovského Chlmca[5], na ktorú sa pripájajú všetky cesty nižších tried. Južne od Chlmeckých pahorkov vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.[6]

Z geologického hľadiska je to andezitový vulkanit z obdobia stredného miocénu, ktorý tvorí súbor lávových prúdov. Severná časť územia (masív Čiernej hory) je porastená dubovým lesom, kým masív Veľkého kopca na juhu rozsiahlymi vinohradmi s početnými vínnymi pivnicami. Na západných svahoch je niekoľko andezitových lomov.

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Chlmecké pahorky sa len severným okrajom dotýkajú Chránenej krajinnej oblasti Latorica, no na severovýchodnom okraji leží prírodná rezervácia Boľské rašelinisko, v strednej časti Poniklecová lúčka a chránený areál Veľký kopec a na juhu okrajovo aj PR Horešské lúky.[4]

Vulkanická pahorkatina vystupuje výrazne nad okolitú krajinu a z najvyšších častí tak poskytuje zaujímavý výhľad. Nie sú tu značené chodníky, no lokalita poskytuje možnosti na nenáročné prechádzky a cykloturistiku.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  3. Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c TM 148 Zemplínske vrchy – Latorická rovina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  5. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  6. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]