Preskočiť na obsah

Veľký kopec (Východoslovenská nížina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký kopec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Trebišov
Obec Kráľovský Chlmec
Časť Chlmecké pahorky
Pohorie Východoslovenská rovina
Podcelok Medzibodrocké pláňavy
Povodie Bodrog
Nadmorská výška 263,9 m n. m.
Súradnice 48°25′06″S 21°57′41″V / 48,4183°S 21,9613°V / 48.4183; 21.9613
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup z mesta Kráľovský Chlmec
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký kopec[1] (263,9 m n. m.[2][3]) je vrch vo Východoslovenskej rovine, krajinnom celku Východoslovenskej nížiny.[4] Leží nad mestom Kráľovský Chlmec, približne 27 km juhovýchodne od Trebišova.[5]

Nachádza sa v južnej časti Východoslovenskej roviny, v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy a časti Chlmecké pahorky.[4] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území mesta Kráľovský Chlmec.[1] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaný Kráľovský Chlmec, južne ležiaci Malý Horeš a západne obec Svätuše, severne sa nachádza Boľ a Poľany.[2][5]

Veľký kopec leží na juhu Východoslovenskej nížiny, v centrálnej časti Medzibodrockých pláňav. Je dominantou samostatnej geomorfologickej časti Chlmecké pahorky[4], vystupujúcej z roviny medzi Latoricou a Tisou. Západne sa nachádza Tarbucka (278 m n. m.), Somotorská hora (151 m n. m.), Čierna hora (325 m n. m.) a Vakovec (238 m n. m.), severne Čierna hora (160 m n. m.) a východne susedí sedlom oddelený Malý vrch (222 m n. m.).[5][2] Juhovýchodne tečie Chlmecký kanál, ktorý vodu z tejto časti odvádza do Somotorského kanála a Bodrogu. Vrcholová časť patrí do rovnomenného chráneného areálu a nevedie tam značený turistický chodník.[6][5] Stráne sú čiastočne pokryté lesom a čiastočne vysadené viničom.

Vrchol pokrýva iba nízka vegetácia[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak umožňuje výhľad na široké okolie Východoslovenskej nížiny, no tiež Zemplínske, Slanské a Vihorlatské vrchy.[7]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z okolitých sídiel.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.
  4. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]