Veľký kopec (Východoslovenská nížina)
| Veľký kopec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Kráľovský Chlmec |
| Časť | Chlmecké pahorky |
| Pohorie | Východoslovenská rovina |
| Podcelok | Medzibodrocké pláňavy |
| Povodie | Bodrog |
| Nadmorská výška | 263,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′06″S 21°57′41″V / 48,4183°S 21,9613°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | z mesta Kráľovský Chlmec |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký kopec[1] (263,9 m n. m.[2][3]) je vrch vo Východoslovenskej rovine, krajinnom celku Východoslovenskej nížiny.[4] Leží nad mestom Kráľovský Chlmec, približne 27 km juhovýchodne od Trebišova.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti Východoslovenskej roviny, v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy a časti Chlmecké pahorky.[4] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území mesta Kráľovský Chlmec.[1] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaný Kráľovský Chlmec, južne ležiaci Malý Horeš a západne obec Svätuše, severne sa nachádza Boľ a Poľany.[2][5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký kopec leží na juhu Východoslovenskej nížiny, v centrálnej časti Medzibodrockých pláňav. Je dominantou samostatnej geomorfologickej časti Chlmecké pahorky[4], vystupujúcej z roviny medzi Latoricou a Tisou. Západne sa nachádza Tarbucka (278 m n. m.), Somotorská hora (151 m n. m.), Čierna hora (325 m n. m.) a Vakovec (238 m n. m.), severne Čierna hora (160 m n. m.) a východne susedí sedlom oddelený Malý vrch (222 m n. m.).[5][2] Juhovýchodne tečie Chlmecký kanál, ktorý vodu z tejto časti odvádza do Somotorského kanála a Bodrogu. Vrcholová časť patrí do rovnomenného chráneného areálu a nevedie tam značený turistický chodník.[6][5] Stráne sú čiastočne pokryté lesom a čiastočne vysadené viničom.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva iba nízka vegetácia[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak umožňuje výhľad na široké okolie Východoslovenskej nížiny, no tiež Zemplínske, Slanské a Vihorlatské vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z okolitých sídiel.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.