Záhorský potok (prítok Osturnianskeho potoka)
| Záhorský potok | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Obec | Veľká Franková |
| prameň | Veľká Franková |
| - poloha | Hora |
| - výška | 779 m |
| - súradnice | 49°20′41″S 20°18′27″V / 49,3446°S 20,3075°V |
| Ústie | Kacwinianka |
| - poloha | Veľká Franková |
| - výška | 619 m |
| - súradnice | 49°21′06″S 20°17′34″V / 49,3516°S 20,2928°V |
| Dĺžka | 1,6 (na území Slovenska) km |
| Rád toku | III. |
| Hydrologický identifikátor | 3-01-01-2234 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Záhorský potok[pozn 1] je potok v regióne Zamagurie na území obce Veľká Franková[2] v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Je ľavostranným prítokom Kacwinianky a na Slovensku má dĺžku 1,6 km. Je vodným tokom III. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení pri štátnej slovensko-poľskej hranici, v severovýchodnej časti územia obce Veľká Franková, v zmiešanom poľnohospodárskom a lesnom extraviláne na severovýchodných svahoch vrchu Hora (862 m n. m.). Patrí do okresu Kežmarok v Prešovskom kraji a nachádza sa v geomorfologickom celku Spišská Magura v geomorfologickom podcelku Repisko.[3]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie severozápadným smerom lesným a poľnohospodárskym extravilánom územia obce Veľká Franková, sleduje priebeh slovensko-poľskej štátnej hranice. Následne mení smer na severozápad a pokračuje územím Poľska, kde ústi do Kacwinianky ako jej pravostranný prítok. Vodný tok nemá významnejší prítok.[4][5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Záhorský potok má pôvod názvu v toponyme lesa Za Horou, v priestore ktorého preteká. Z toponyma Za Horou rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Záhorský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Nemožno vylúčiť ani pôvod názvu podľa polohy potoka z pohľadu pomenúvateľa, čiže obyvateľa Veľkej Frankovej, a to potok lokalizovaný za geografickým objektom - vrchom Hora s 858 m n. m. s rovnakou motiváciou tvorby hydronyma. Výskum ešte pokračuje.[6].
Názov vodného toku Záhorský potok bol štandardizovaný v roku 1988[7]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Záhorský potok nie je jedinečným hydronymom (február 2022); existujú štyri takéto homonymné názvy potokov.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pôvodná štandardizovaná podoba názvu potoka v období 4.2.1988 – redakčná uzávierka 1988 bola Hraničný potok; táto bola v rámci errát č. 2 v 1988 presunutá do kategórie historických štandardizovaných názvov a nahradená podobou Záhorský potok[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. 79-901-88 GNO. Erráta č. 2. S. 17, 114.
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Priebeh vodného toku Záhorský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-03-05].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 119, 162. 079-902-87
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. 79-901-88 GNO. Erráta č. 2. S. 17, 114.