Záhrebská katedrála

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 45°48′52″S 15°58′47″V / 45.81444°S 15.97972°V / 45.81444; 15.97972

Záhrebská katedrála

Záhrebská katedrála (chorv. katedrala Uznesenja blažene Djevice Marije i svetih Stjepana i Ladislava alebo skrátene Zagrebačka katedrala) je najznámejšia a najväčšia chorvátska kultúrno – historická pamiatka. Katedrála sa nachádza v Záhrebe a náboženstvo pod ktoré patrí je katolicizmus.

Dejiny katedrály[upraviť | upraviť zdroj]

Záhrebská katedrála bola najprv malá cirkev, postavená medzi 9. a 11. storočím. Záhrebské biskupstvo založil Ladislav I. v roku 1094, keď bol založený aj Záhreb. Záhrebská katedrála bola postavená v románsko-gotickom štýle. V roku 1242 ju zničili Tatári a v 13. storočí ju obnovil biskup Timotej v gotickom štýle. V 16. storočí katedrála bola obkolesená vežami a hradbami. Medzi rokmi 1633 – 1641 dostala renesančnú vežu. Viackrát katedrálu zničili požiare, ale najväčší úder dostala v záhrebskom zemetrasení v roku 1880. Po zemetrasení bola katedrála obnovená. Staré hodiny boli strhnuté a inštalovali sa nové hodiny s priemerom 3,2 m a s hmotnosťou 600 kilogramov. Na stavbu týchto hodín bolo použitých 8 ton bronzu a mosadze.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]