Záizbičný potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Záizbičný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Lysica
Prameň Kysucká vrchovina
 - poloha Magura 921 m n. m.)
 - výška 771 m
 - súradnice 49°15′39″S 18°55′29″V / 49,2607°S 18,9247°V / 49.2607; 18.9247
Ústie Rúbaniskový potok
 - poloha Lysica
 - výška 445 m
 - súradnice 49°14′33″S 18°55′26″V / 49,2425°S 18,9238°V / 49.2425; 18.9238
Dĺžka 2,3 km
Rád toku V.
Hydrologické poradie 4-21-05-6522
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Záizbičný potok[1] je potok na Hornom Považí, v obci Lysica v okrese Žilina v Žilinskom kraji. Je ľavostranným prítokom Rúbaniskového potoka v povodí Varínky. Má dĺžku 2,3 km a je vodným tokom V. rádu.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Kysuckej vrchovine, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá[2], na juhozápadnom svahu vrchu Magura (921 m n. m.), v nadmorskej výške 771 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Tečie južným smerom lesným extravilánom, tento smer si zachováva v celom svojom priebehu, v nadmorskej výške 530 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, ľavým brehom preteká trvalý trávny porast Porúbka, ľavým brehom z diaľky obteká samotu Svetlov, v nadmorskej výške 482 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Predný diel, preteká úzkou dolinou so strmými východnými svahmi vrchu Hôrka s nadmorskou výškou 551 m n. m., pravým brehom obteká intravilán obce Lysica a ľavým brehom pozemky poľa Zápotočie, v nadmorskej výške 454 m n. m. priberá krátky ľavostranný bezmenný prítok, záverečných 200 m preteká intravilánom obce Lysica, tesne pred zaústením podteká centrálnu cestu obce a v nadmorskej výške 445 m n. m. ústi do Rúbaniskového potoka ako jeho ľavostranný prítok v povodí Varínky. Záizbičný potok má tri bezmenné prítoky.[3][4][5]

Vodný tok Záizbičný potok pramení, preteká a ústi na území obce Lysica; preteká geomorfologickým celkom Kysucká vrchovina v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá[6].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Záizbičný potok má z pohľadu pomenúvateľa pôvod buď v svojej charakteristickej polohe za zatiaľ nedoloženým toponymom Záizbica alebo priamo v topografickom apelatíve záizbica, za ktorým bola lokalizovaná poloha potoka v čase pomenovacieho procesu. Z toponyma Záizbica rozšírením o formant -čný a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Záizbičný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Proprium alebo apelatívum záizbica môže mať pôvod v starohornonemeckom stuba s vývojom do praslovanského → *istъba (porovnaj aj Istebné, Istebník, Stebnícka Huta, viac slovenských toponým s podobou Izbica*istba*izdba s významom v stredovekej slovenčine jednopriestorová chatrč, domček, s vnútorným vykurovaním a odvodom spalín cez strechu; rozšírený zhodným prívlastkom.[7][8] Najstarší listinný doklad o výskyte názvu obce Lysica v podobe Lyzica je z roka 1475[9].

Hydronymum Záizbičný potok bolo štandardizované v roku 1994[10]. Názov potoka bol v čase štandardizácie jedinečným názvom v kategórii slovenských štandardizovaných hydroným.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2022-01-24).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-20]
  3. Priebeh vodného toku Záizbičný potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-24].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 134. Bratislava 1981. 79-906-81
  5. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 49, 87. Bratislava 1979. 79-904-79.
  6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 110, 111. 079-902-87 NVA.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
  8. izba. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 238.
  9. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel II. [s.l.] : Veda, 1977. 517 s. S. 208.
  10. Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1049/1994 z 18.4.1994. 82 s. S. 36,76. ISBN 80-85672-19-7.] [cit. 2022-01-23].