Preskočiť na obsah

Zinkový prst

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prototyp zinkového prstu

Zinkový prst (z angl. zinc finger) je označenie pre štruktúry bežne sa nachádzajúce pri celom rade bielkovín. Umožňujú predovšetkým väzbu daných bielkovín na DNA (a RNA) a je preto súčasťou celej rady tzv. transkripčných faktorov. Nazýva sa podľa toho, že má tvar zahnutého prstu, pričom vo vnútri sa nachádza väzobné miesto pre zinok koordinačne naviazaný na cysteínový a histidínový zvyšok.[1]

Prvé zinkové prsty boli objavené v roku 1985 v transkripčnom faktore TFIIIA. Dnes je známe, že je v ľudskom genóme kódovaných viac než 700 proteínov obsahujúcich zinkové prsty, a tak zinc fingers predstavujú druhý najbežnejší štrukturálny motív. Obvykle sa v proteíne vyskytuje viac zinkových prstových domén za sebou, aby bola väzba silnejšia či špecifickejšia.[2]

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Väzba zinkových prstov na DNA

Klasický zinkový prst sa skladá z jedného alfa-helixu a jedného beta-skladaného listu, ktoré sú usporiadané paralelne (vedľa seba) a vytvárajú medzi sebou väzobné miesto pre zinok. Toto väzobné miesto je ďalej stabilizované hydrofóbnymi aminokyselinami, často tyrozínom, fenylalanínom a leucínom. Zinok umožňuje stabilizáciu celej podjednotky, pretože sa pre toto v redukčnom prostredí cytozólu nehodia disulfidové mostíky.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Oxford dictionary of biochemistry and molecular biology. New York : Oxford university press, 2006. ISBN 0-19-852917-1. (anglický)
  2. a b ISALAN, Mark. Zinc Fingers, Encyclopedia of Biological Chemistry , Four-Volume Set, 1-4. New York : Oxford university press, 2006. ISBN 0-19-852917-1. (anglický)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zinkové prsty na českej Wikipédii.