Preskočiť na obsah

Zoznam kardinálov vymenovaných Piom VII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pápež Pius VII., za ktorým stojí Giovanni Battista Caprara vymenovaný pápežom Piom VI. (Jacques-Louis David, 1805, Philadelphia Museum of Art)

Toto je zoznam kardinálov vymenovaných Piom VII.[1]

Menovacia politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Pius VII. vymenoval počas svojho pontifikátu (1800 – 1823) 99 kardinálov v 19 konzistóriách, z toho 23 kardináli boli vymenovaní in pectore. Konzistóriá sa konali skoro každý rok (niekedy aj dvakrát do roka) s výnimkou skoro deväťročnej prestávky medzi rokmi 1807 až 1816. Práve na konzistóriu v marci 1816 vymenoval Pius VII. až 31 prelátov. Zároveň počas tohto konzistória vymenoval aj budúcich pápežov: Annibala kardinála della Genga (pápež Lev XII.) a Francesca Saveria kardinála Castiglioniho (pápež Pius VIII.).

Všetci vymenovaní preláti boli Európania. Absolútnu väčšinu tvorili Taliani (75), za ktorými nasledovali 10 Francúzi, 6 Španieli, 4 Rakúšania, 2 Portugalci, 1 Malťan a 1 Nemec. Španiel Luis María Borbón y Vallabriga bol vo svojom veku 23 rokov najmladšou vymenovanou osobou. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 93-ročný Francúz Jean-Baptiste de Belloy. Jeden prelát sa vzdal svojho kardinálskeho titulu.

Na území dnešného Česka pôsobili ako olomouckí arcibiskupi Antonín Theodor kardinál Colloredo-Waldsee-Mels[2] a Maria-Thaddäus kardinál von Trauttmansdorf Weinsberg.[3]

Dňa 14. marca 1857, teda 34 rokov po skone Pia VII., zomrel Tommaso Riario kardinál Sforza, posledný žijúci kardinál, ktorého tento pápež vymenoval.

Konzistórium 11. augusta 1800

[upraviť | upraviť zdroj]
Ercole Consalvi bol vymenovaný za kardinála 11. augusta 1800. (Thomas Lawrence, Windsor Castle, Kráľovská zbierka, 1819)
  1. Taliansko Diego Innico kardinál Caracciolo di Martina (1759 – 1820)
  2. Taliansko Ercole kardinál Consalvi (1757 – 1824)

Konzistórium 20. októbra 1800

[upraviť | upraviť zdroj]
Luis María de Borbón y Vallabriga sa stal členom kardinálskeho kolégia 20. októbra 1800. (Francisco Goya, Múzeum umenia v São Paule, 1798 – 1800)
  1. Španielsko Luis María kardinál Borbón y Vallabriga (1777 – 1823)

Konzistórium 23. februára 1801

[upraviť | upraviť zdroj]
Talian Bartolomeo Pacca získal kardinálsky klobúk 23. februára 1801.
  1. Taliansko Giuseppe kardinál Firrao (1736 – 1830)
  2. Taliansko Ferdinando Maria kardinál Saluzzo (1744 – 1816)
  3. Taliansko Luigi kardinál Ruffo-Scilla (1750 – 1832)
  4. Taliansko Bartolomeo Pacca (1756 – 1844)
  5. Taliansko Cesare kardinál Brancadoro (1755 – 1837)
  6. Taliansko Giovanni Filippo kardinál Gallarati Scotti (1747 – 1819)
  7. Taliansko Filippo kardinál Casoni (1733 – 1811)
  8. Taliansko Girolamo kardinál della Porta (1746 – 1812)
  9. Taliansko Giulio kardinál Gabrielli (1748 – 1822)
  10. Taliansko Francesco kardinál Mantica (1727 – 1802)
  11. Taliansko Valentino kardinál Mastrozzi (1729 – 1809)
  12. Taliansko Giuseppe Andrea kardinál Albani (1750 – 1834)
  13. Taliansko Marino Carafa di Belvedere (1764 – 1830); rezignoval na kardinálsku hodnosť 24. augusta 1807[4]
  14. Taliansko Antonio Felice kardinál Zondadari (1740 – 1823) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
  15. Taliansko Lorenzo kardinál Litta (1756 – 1820) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
  16. Taliansko Michelangelo kardinál Luchi, OSB (1744 – 1802) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
  17. Taliansko Carlo kardinál Crivelli (1736 – 1818) in pectore, zverejnený 29. marca 1802
  18. Taliansko Giuseppe Maria kardinál Spina (1756 – 1828) in pectore, zverejnený 29. marca 1802
  19. Taliansko Michele kardinál di Pietro (1747 – 1821) in pectore, zverejnený 9. augusta 1802
  20. Taliansko Carlo Francesco kardinál Caselli, OSM (1740 – 1828) in pectore, zverejnený 23. februára 1801
  21. Francúzsko Alphonse-Hubert kardinál de Latier de Bayane (1739 – 1818) in pectore, zverejnený 9. augusta 1802
  22. Taliansko Francesco Maria kardinál Locatelli (1727 – 1811) in pectore, zverejnený 17. januára 1803
  23. Taliansko Giovanni kardinál Castiglione (1742 – 1815) in pectore, zverejnený 17. januára 1803
  24. Taliansko Charles Erskine of Kellie (1739 – 1811) in pectore, zverejnený 17. januára 1803

Konzistórium 9. augusta 1802

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Domenico kardinál Pignatelli di Belmonte (1730 – 1803)

Konzistórium 17. januára 1803

[upraviť | upraviť zdroj]
Jean-Baptiste de Belloy bol vymenovaný za kardinála 17. januára 1803.
Nevlastný strýko Napoleona Bonaparteho, Joseph Fesch, získal kardinálsku hodnosť 17. januára 1803.
  1. Francúzsko Jean de Dieu-Raymond kardinál de Cucé de Boisgelin (1732 – 1804)
  2. Rakúske cisárstvo Česko Antonín Theodor kardinál Colloredo-Waldsee-Mels (1729 – 1811)
  3. Taliansko Pietro Antonio kardinál Zorzi (1745 – 1803)
  4. Taliansko Diego Gregorio kardinál Cadello (1735 – 1807)
  5. Francúzsko Jean-Baptiste kardinál de Belloy (1709 – 1808)
  6. Francúzsko Étienne Hubert kardinál de Cambacérès (1756 – 1818)
  7. Francúzsko Joseph kardinál Fesch (1763 – 1839)

Konzistórium 16. mája 1803

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Portugalsko Miguel Carlos José kardinál de Noronha e Abranches (1744 – 1803)
  2. Taliansko Luigi kardinál Gazzoli (1735 – 1809) in pectore, zverejnený 11. júla 1803

Konzistórium 11. júla 1803

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Španielsko Antonio kardinál Despuig a Dameto (1745 – 1813)
  2. Taliansko Pietro Francesco kardinál Galleffi (1770 – 1837)

Konzistórium 26. marca 1804

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Carlo kardinál Oppizzoni (1769 – 1855)

Konzistórium 24. augusta 1807

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Francesco kardinál Guidobono Cavalchini (1755 – 1828) in pectore, zverejnený 6. apríla 1818

Konzistórium 8. marca 1816

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Annibale kardinál della Genga (1760 – 1829); neskôr pápež Lev XII.
  2. Taliansko Pietro kardinál Gravina (1749 – 1830)
  3. Taliansko Domenico kardinál Spinucci (1739 – 1823)
  4. Taliansko Lorenzo kardinál Caleppi (1741 – 1817)
  5. Taliansko Antonio Gabriele kardinál Severoli (1757 – 1824)
  6. Taliansko Giuseppe kardinál Morozzo della Rocca (1758 – 1842)
  7. Taliansko Tommaso kardinál Arezzo (1756 – 1833)
  8. Taliansko Francesco Saverio kardinál Castiglioni (1761 – 1830); neskôr pápež Pius VIII.
  9. Taliansko Carlo Andrea kardinál Pelagallo (1747 – 1822)
  10. Taliansko Benedetto kardinál Naro (1744 – 1832)
  11. Španielsko Francisco Antonio Javier kardinál de Gardoqui Arriquíbar (1747 – 1820)
  12. Španielsko Dionisio kardinál Bardaxí a Azara (1760 – 1826)
  13. Taliansko Antonio Lamberto kardinál Rusconi (1743 – 1825)
  14. Taliansko Emmanuele kardinál de Gregorio (1758 – 1839)
  15. Taliansko Giovanni Battista kardinál Zauli (1743 – 1819)
  16. Taliansko Nicola kardinál Riganti (1744 – 1822)
  17. Taliansko Alessandro kardinál Malvasia (1748 – 1819)
  18. Taliansko Francesco Luigi kardinál Fontana (1750 – 1822)
  19. Taliansko Giovanni kardinál Caccia-Piatti (1751 – 1833)
  20. Taliansko Alessandro kardinál Lante Montefeltro Della Rovere (1762 – 1818)
  21. Taliansko Pietro kardinál Vidoni (1759 – 1830)
  22. Taliansko Camillo kardinál de Simone (1737 – 1818)
  23. Taliansko Giovanni Battista kardinál Quarantotti (1733 – 1820) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
  24. Taliansko Giorgio kardinál Doria Pamphilj (1772 – 1837) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
  25. Taliansko Luigi kardinál Ercolani (1758 – 1825) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
  26. Taliansko Stanislao kardinál Sanseverino (1764 – 1826) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
  27. Španielsko Pedro kardinál de Quevedo y Quintano (1736 – 1818) in pectore, zverejnený 23. septembra 1816
  28. Taliansko Francesco kardinál Cesarei Leoni (1757 – 1830) in pectore, zverejnený 28. júla 1817
  29. Taliansko Antonio kardinál Lante Montefeltro Della Rovere (1737 – 1817) in pectore, zverejnený 28. júla 1816
  30. Taliansko Lorenzo Prospero kardinál Bottini (1737 – 1818) in pectore, zverejnený 1. októbra 1817
  31. Malta Fabrizio kardinál Sceberras Testaferrata (1757 – 1843) in pectore, zverejnený 8. marca 1816

Konzistórium 23. septembra 1816

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Španielsko Francisco Antonio kardinál Cebrián a Valdá (1734 – 1820)
  2. Rakúske cisárstvo Česko Maria-Thaddäus kardinál von Trauttmansdorf Weinsberg (1761 – 1819)
  3. Rakúske cisárstvo Franziskus Xaver kardinál von Salm-Reifferscheidt (1749 – 1822)
  4. Taliansko Paolo Giuseppe kardinál Solaro di Villanova (1743 – 1824)

Konzistórium 28. júla 1817

[upraviť | upraviť zdroj]
Alexandre Angélique de Talleyrand-Périgord sa stal členom kardinálskeho kolégia 28. júla 1817.
César Guillaume de La Luzerne získal kardinálsku hodnosť 28. júla 1817.
  1. Francúzsko Alexandre Angélique kardinál de Talleyrand-Périgord (1736 – 1821)
  2. Francúzsko César Guillaume kardinál de La Luzerne (1738 – 1821)
  3. Francúzsko Louis-François kardinál de Bausset-Roquefort (1748 – 1824)

Konzistórium 1. októbra 1817

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Agostino kardinál Rivarola (1758 – 1842)

Konzistórium 6. apríla 1818

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nemecko Johann Casimir kardinál von Häffelin (1737 – 1827)

Konzistórium 4. júna 1819

[upraviť | upraviť zdroj]
Pápež povýšil 4. júna 1819 do hodnosti kardinála aj rakúskeho arcivojvodu Rudolfa von Habsburg-Lotharingena.
  1. Rakúske cisárstvo Česko Rudolf Johannes kardinál von Habsburg-Lotharingen (1788 – 1831)

Konzistórium 27. septembra 1819

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Portugalsko Carlos kardinál da Cunha a Menezes (1759 – 1825)
  2. Taliansko Cesare kardinál Guerrieri Gonzaga (1749 – 1832)

Konzistórium 2. decembra 1822

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Francúzsko Anne-Antoine-Jules kardinál de Clermont-Tonnerre (1749 – 1830)

Konzistórium 10. marca 1823

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Taliansko Francesco kardinál Bertazzoli (1754 – 1830)
  2. Taliansko Giovanni Francesco kardinál Falzacappa (1767 – 1840)
  3. Taliansko Antonio kardinál Pallotta (1770 – 1834)
  4. Taliansko Francesco kardinál Serlupi (1755 – 1828)
  5. Taliansko Carlo Maria kardinál Pedicini (1769 – 1843)
  6. Taliansko Luigi kardinál Pandolfi (1751 – 1824)
  7. Taliansko Fabrizio kardinál Turriozzi (1755 – 1826)
  8. Taliansko Ercole kardinál Dandini (1759 – 1840)
  9. Taliansko Carlo kardinál Odescalchi (1785 – 1841)
  10. Taliansko Antonio Maria kardinál Frosini (1751 – 1834)
  11. Taliansko Tommaso Riario kardinál Sforza (1782 – 1857)
  12. Taliansko Viviano kardinál Orfini (1751 – 1823)
  13. Taliansko Giacinto Placido kardinál Zurla, OSB (1769 – 1834) in pectore, zverejnený 16. mája 1823

Konzistórium 16. mája 1823

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Francúzsko Anne Louis Henri kardinál de La Fare (1752 – 1829)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pope Pius VII (Barnaba (Gregorio) Chiaramonti) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  2. ↑ Antonín Theodor Cardinal Colloredo von Wallsee und Mels [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  3. ↑ Maria-Thaddäus Cardinal von Trauttmansdorf Wiensberg [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  4. ↑ Mister Marino Carafa di Belvedere [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_kardinálov_vymenovaných_Piom_VII.&oldid=7922107“