Gustáv IV. Adolf
| Gustáv IV. Adolf | |
| kráľ švédsky | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Holstein-Gottorp |
| Panovanie | 1792 – 1809 |
| Predchodca | Gustáv III. |
| Regent | Karol, vojvoda Södermanlandský |
| Nástupca | Karol XIII. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1. november 1778 Štokholm, Švédsko |
| Úmrtie | 7. február 1837 (58 rokov) St. Gallen, Švajčiarsko |
| Rodina | |
| Otec | Gustáv III. |
| Matka | Žofia Magdaléna Dánska |
| Odkazy | |
 | Gustáv IV. Adolf (multimediálne súbory na commons) |
Gustav IV. Adolf (* 1. november 1778, Štokholm, Švédsko – † 7. február 1837, St. Gallen, Švajčiarsko) bol švédsky kráľ panujúci od roku 1792 do svojej abdikácie v roku 1809. Bol synom kráľa Gustáva III. Švédskeho a jeho manželky Žofie Magdalény, najstaršie dcéry dánskeho kráľa Frederika V. Bol posledným švédskym kráľom, ktorý panoval nad Fínskom. Gustavia, mesto na ostrove Rügen vo Švédskom Pomoransku, bola pomenovaná po ňom, ale bola stratená za napoleonských vojen.
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Štokholme. Podľa povestí, ktoré kolovali v čase jeho narodenia, bol biologickým synom fínskeho šľachtica Adolfa Frederika Muncka af Fulkila. Bol vychovaný pod opatrovnictvom svojho otca a slobodomyseľného učiteľa Nilsa von Rosenstein. Po zavraždení Gustáva III. v marci 1792 nastúpil mladý Gustáv na trón v pouhých 14 rokoch. Regentskú vládu za neho vykonával jeho strýc Karol, vojvoda Södermanlandský, ktorý sa neskôr stal kráľom ako Karol XIII., keď bol jeho synovec nútený abdikovať a opustiť krajinu v roku 1809.
V auguste 1796 jeho strýc regent pripravil kráľovu návštevu Petrohradu, kde mal byť zasnúbený s pravnučkou imperátorky Kataríny Veľkej velkokňažnou Alexandrou Pavlovnou. Avšak celá dohoda padla na Karlovej neochote uznať svojej budúcej manželke právo na slobodu vyznania podľa ruskej ortodoxnej cirkvi. V tej dobe nikto nepredpokladal, že sa za Karlovou abnormálnou zbožnosťou môžu skrývať emocionálne problémy.
Strata Fínska[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1805 sa pripojil k Tretie koalícii v boji proti Napoleonovi. Vojnové ťaženie sa však nevyvíjalo podľa jeho predstáv a Francúzi obsadili Švédske Pomoransko. Keď švédsky spojenec Rusko v roku 1807 podpísalo s Francúzskom mier v Tylži, na európskom kontinente stáli proti Francúzsku už iba Švédsko a Portugalsko, podporované ostrovnou Veľkou Britániou. Dňa 21. februára 1808 Rusko vpadlo do Fínska, ktoré bolo súčasťou Švédska. Oficiálnym dôvodom bolo donútiť Švédsko pripojiť sa ku kontinentálnej blokáde. Niekoľko mesiacov potom bolo skoro celé Fínsko obsadené ruskou armádou. Vojna sa skončila podpísaním Haminského mieru zo dňa 17. septembra 1809. V ňom sa Gustáv vzdal Fínska, ktoré predstavovalo jednu tretinu všetkého švédskeho územia. Bolo tu ustanovené Fínske veľkokniežatstvo v rámci Ruského impéria.
Prevrat a exil[upraviť | upraviť zdroj]
Gustávovo neobratné a rozmarné vedenie diplomacie a vojny urýchlilo jeho zosadenie skrze sprisahanie armádnych dôstojníkov.
Dňa 7. marca 1809 generálporučík Georg Adlersparre, veliteľ časti tzv. západnej armády rozmiestnené vo Värmlande, začal povstanie obsadením mesta Karlstad a potom sa vydal na pochod na Štokholm. Aby sprisahanci zabránili spojenie kráľa s jemu vernými vojskami v Skåne, vpadlo 13. marca sedem povstalcov vedených Karlom Johanom Adlercreutzom do kráľovských komnát, kráľa zajali a jeho i jeho rodinu potom uväznili na hrade Gripsholm. Kráľov strýc Karel bol sprisahanci presvedčený, aby sa ujal vedenia dočasnej vlády, ktorá bola vyhlásená ten istý deň, a narýchlo zvolaný snem slávnostne posvätil toto povstanie.
Dňa 29. marca Gustáv IV. Adolf dobrovoľne abdikoval, aby zachránil korunu pre svojho syna. Ale 10. mája snem zemských stavov, ovládaný armádou, vyhlásil, že nielen Gustáv, ale celá jeho línia stratila právo na trón. Dňa 5. júna bol vojvoda Karol, Gustavov strýc, vyhlásený kráľom ako Karel XIII. potom, čo prijal novú liberálnu ústavu, ktorá bola ratifikovaná snemom nasledujúceho dňa. V decembri boli Gustav a jeho rodina dopravení do Nemecka.
V roku 1812 sa rozviedol. V exile užíval Gustáv niekoľko titulov - gróf Gottorp, vojvoda holštajnsko-eutinský. Nakoniec sa usadil v St. Gallene vo Švajčiarsku, kde pobýval v malom hoteli v samote a chudobe pod menom plukovník Gustafsson. Tu tiež utrpel mŕtvicu a zomrel. Pochovaný bol najprv v kaplnke pri hrade Veveří. Na podnet kráľa Oskara II. bolo jeho telo prevezené do Švédska a pochované na Riddarholmskyrkan.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gustav IV Adolf of Sweden na anglickej Wikipédii.