Emil Belluš: Rozdiel medzi revíziami
Emil Belluš |
d →Dielo |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
*[[1936]] - automatický mlyn NUPOD, [[Trnava]] |
*[[1936]] - automatický mlyn NUPOD, [[Trnava]] |
||
*[[1934]]-[[1937]] - [[družstevné domy]] na [[Námestie SNP|námestí SNP, Bratislava]] |
*[[1934]]-[[1937]] - [[družstevné domy]] na [[Námestie SNP|námestí SNP, Bratislava]] |
||
*[[1936]]-[[1938]] - budova Národnej banky na [[Štúrova|Štúrovej ulici]] (dnes Generálna prokuratúra), [[Bratislava]] |
*[[1936]]-[[1938]] - budova [[Československá národná banka (Bratislava)|Národnej banky]] na [[Štúrova|Štúrovej ulici]] (dnes Generálna prokuratúra), [[Bratislava]] |
||
*[[1943]] - budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, [[Bratislava]] |
*[[1943]] - budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, [[Bratislava]] |
||
*[[1946]] - vodojem (s Havelkom), [[Trnava]] |
*[[1946]] - vodojem (s Havelkom), [[Trnava]] |
||
Verzia z 17:42, 7. december 2007
Emil Belluš (* 19. september 1899, Slovenská Ľupča – † 14. december 1979, Bratislava) bol slovenský architekt, predstaviteľ funkcionalizmu.
Život
Emil Belluš bol prvorodeným synom stolárskeho majstra Daniela Belluša a jeho ženy Anny. Základné vzdelanie a neskôr aj klasické osemročné gymnázium absolvuje v Banskej Bystrici, kde ho v osemnástich odvádzajú do domobrany. Z vojenskej služby je uvoľnený v roku 1918 ku štúdiu na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti, vtedajšom hlavnom meste Uhorska. Už nasledujúci rok ale odchádza na štúdiá do hlavného mesta novovzniknutej Česko-Slovenskej republiky, Prahy, na Fakultu architektúry ČVUT.
V roku 1924 ako absolvent projektuje svoju prvú budovu v tradicionalistickom duchu, polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Od roku 1925 má vlastný ateliér v Bratislave. Okrem iného spolpracoval s režisérom Jánom Jamnickým v Slovenskom národnom divadle ako scénograf.
V rokoch 1939 - 1970 pôsobí na Slovenskej škole technickej (dnešná STU) ako profesor, z toho v rokoch 1945-1946 ako dekan Odboru inžinierstvo staviteľstva. V roku 1955 akademik SAV, 1956 získava titul DrSc. Má zásluhu na založení SVŠT a architektonického školstva na Slovensku. Jeho poslednou budovou je Mladá Garda v Bratislave z roku 1954, neskôr sa venuje už iba teoretickej a pedagogickej činnosti.
V roku 1965 mu udeľujú cenu národný umelec a roku 1969 Cenu Dušana Jurkoviča za celoživotné dielo. Zomiera v Bratislave v roku 1979 ako osemdesiatročný. Dielo Emila Belluša znamená významný prínos pre európsku funkcionalistickú architektúru. Jeho Kolonádový most v Piešťanoch spolu s Krematóriom v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého boli zaradené medzinárodnou úniou architektov medzi najzaujímavejšie stavby sveta.
Na jeho počesť je od roku 1990 udeľovaná Cena Emila Belluša za celoživotné dielo.
Dielo
- 1930 - budova Slovenského veslárskeho klubu, Bratislava
- 1932 - Kolonádový most, Piešťany
- 1935 - Poštový a telegrafný úrad (dnes hlavná pošta), Piešťany
- 1936 - automatický mlyn NUPOD, Trnava
- 1934-1937 - družstevné domy na námestí SNP, Bratislava
- 1936-1938 - budova Národnej banky na Štúrovej ulici (dnes Generálna prokuratúra), Bratislava
- 1943 - budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, Bratislava
- 1946 - vodojem (s Havelkom), Trnava
- 1948 - budova Novej radnice na Primaciálnom námestí, Bratislava
- 1947-1950 - pavilón teor. ústavov SVŠT, dnes budova Fakulty architektúry STU na námestí Slobody, Bratislava
- 1948 - hotel Devín (s Kramplom a Uhliarikom), Bratislava
- 1954 - študentský domov Mladá garda, Bratislava