Drávidské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fa:دراویدی
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: la:Linguae Dravidicae
Riadok 132: Riadok 132:
[[kn:ದ್ರಾವಿಡ ಭಾಷೆಗಳು]]
[[kn:ದ್ರಾವಿಡ ಭಾಷೆಗಳು]]
[[ko:드라비다어족]]
[[ko:드라비다어족]]
[[la:Linguae Dravidicae]]
[[lij:Lengue elamo-dravidiche]]
[[lij:Lengue elamo-dravidiche]]
[[lt:Dravidų kalbos]]
[[lt:Dravidų kalbos]]

Verzia z 02:30, 13. december 2007

Drávidské jazyky je jazyková rodina, ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej Indii a na Srí Lanke.

S indoeurópskymi jazykmi, ktorými sa hovorí na severe Indie, táto jazyková skupina nemá žiadne blízke, spoločné korene. Prirodzene súčasné drávidské jazyky prevzali mnoho slov zo sanskritu a hindčiny. Názov drávidské je odvodený zo sanskritského slova drávida pre juh a používa sa od 19. storočia.

Rodina obsahuje asi 26/27/vyše 30 jazykov. Na web-stránke Ethnologue, známej tým, že považuje nárečia za jazyky, je ich uvedených okolo 75, to však nezodpovedá žiadnej odbornej literatúre.

V Indii sú štyri dráviské jazyky, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi: tamilčina, telugčina, malajálamčina a kannadčina. Aj tulčinou, góndčinou a kurukhčinou (oraončina) hovorí v Indií viac, ako milión ľudí.

Bráhujčinou sa hovorí v Pakistane, Afganistane a v Iráne.

Postupnou migráciou veľká skupina ľudí hovorí drávidskými jazykmi aj v Singapure, Malajzii, na ostrovoch Fidži a v Suriname.

Delenia

Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky.

Delenie podľa V. Krupu (1996)

Delenie podľa nemeckej wiki (E. Kausen, 2005)