STS-125: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Zorrobot (diskusia | príspevky)
25 168 editací
d robot Pridal: nn:STS-125
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
14 699 editací
doplnenie, obrázok
Riadok 15: Riadok 15:
obehy = |
obehy = |
vzdialenosť = |
vzdialenosť = |
hmotnosť = ? (pri štarte) <br />
hmotnosť = 2&nbsp;049&nbsp;939 kg (pri štarte) <br />
? (pri pristátí) |
? (pri pristátí) |
foto posádky = STS-125 crew portrait.jpg |
foto posádky = STS-125 crew portrait.jpg |
Riadok 23: Riadok 23:
}}
}}


'''STS-125''' je misia [[Spojené štáty|amerického]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]. Ide o piatu a poslednú servisnú misiu k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]] (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po [[havária raketoplánu Columbia|havárii Columbie]], ktorého cieľom nie je [[Medzinárodná vesmírna stanica]] (ISS).
'''STS-125''' alebo '''HST-SM4''' je misia [[Spojené štáty|amerického]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]. Ide o piatu a poslednú servisnú misiu k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]] (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po [[havária raketoplánu Columbia|havárii Columbie]], ktorého cieľom nie je [[Medzinárodná vesmírna stanica]] (ISS).


Je to jediný let [[družicový stupeň raketoplánu|orbitera]] Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát [[Discovery (raketoplán)|Discovery]], raz [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] a raz [[Columbia (raketoplán)|Columbia]]. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov zatiaľ nemá systém SSPTS ('''S'''tation-to-'''S'''huttle '''P'''ower '''T'''ransfer '''S'''ystem) na čerpanie [[elektrická energia|elektrickej energie]] zo stanice. [[NASA]] však svoje rozhodnutie zmenila a podľa nového letového plánu má po tejto misii Atlantis absolvovať ešte dva lety k ISS. Hlavným cieľom tejto misie je zvýšiť [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (''Cosmic Origins Spectrograph'' a ''Wide Field Camera 3''), [[gyroskop]]y a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku [[2013]]. V priebehu letu sa plánuje päť [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupov do otvoreného vesmíru]].
Je to jediný let [[družicový stupeň raketoplánu|orbitera]] Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát [[Discovery (raketoplán)|Discovery]], raz [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] a raz [[Columbia (raketoplán)|Columbia]]. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov zatiaľ nemá systém SSPTS ('''S'''tation-to-'''S'''huttle '''P'''ower '''T'''ransfer '''S'''ystem) na čerpanie [[elektrická energia|elektrickej energie]] zo stanice. [[NASA]] však svoje rozhodnutie zmenila a podľa nového letového plánu má po tejto misii Atlantis absolvovať ešte dva lety k ISS. Hlavným cieľom tejto misie je zvýšiť [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (''Cosmic Origins Spectrograph'' a ''Wide Field Camera 3''), [[gyroskop]]y a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku [[2013]]. V priebehu letu sa plánuje päť [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupov do otvoreného vesmíru]].
Riadok 40: Riadok 40:


<small>V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.</small>
<small>V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.</small>

== Užitočné zaťaženie<ref>http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2009050001</ref> ==
V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádza

* manévrovacie rameno [[Remote Manipulator System|(S)RMS]] (Shuttle Remote Manipulator System)
* nástavec [[OBSS]] (Orbital Boom Sensor System) pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu
* [[prechodová komora]] pre [[výstup do otvoreného vesmíru]]
* Nosič SLIC (Super Lightweight Interchangeable Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Celková hmotnosť tohto nákladu je 1&nbsp;700&nbsp;kg
** širokouhlá [[kamera]] Wide Field Camera 3 (WFC 3)
** [[batérie]] Battery Module Units (BMUs)
* nosič ORUC (Orbital Replacement Unit Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad
** spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph)
** optický systém FGS (Fine Guidance Sensor)
** jendotky s gyroskopmi RSUs (Rate Sensor Units)
** vybavenie pre opravu ACS (Advanced Camera for Surveys)
** vybavenie pre opravu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph)
** kamera IMAX 3D Cargo Bay Camera
* nosič MULE (Milti-Use Lightweight Equipment Carrier)
** elektornika SI C&DH (Science Instrument Command and Data Handling)
** tepelná izolácia NOBLs (New Outer Blanket Layers)


== História poslednej servisnej misie ==
== História poslednej servisnej misie ==
Raketoplán Columbia mal pôvodne navštíviť Hubbleov ďalekohľad vo februári 2005. Hlavnou úlohou misie mala byť náhrada navádzacích senzorov a dvoch nefunkčných gyroskopov, umiestnenie ochrannej "pokrývky" na poškodenú izoláciu a výmena kamery [[Wide Field and Planetary Camera 2]] novším modelom [[Wide Field Camera 3]] a inštalácia prístroja [[Cosmic Origins Spectrograph]] (''COS''). Columbia sa však vo februári 2003 [[Havária raketoplánu Columbia|rozpadla pri vstupe do atmosféry]]. Vtedajší riaditeľ NASA [[Sean O'Keefe]] preto rozhodol, že aby sa zamedzilo opakovaniu havárie Columbie, všetky budúce lety raketoplánov musia byť naplánované tak, aby raketoplán mohol dosiahnuť 'bezpečný dosah' Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na ISS by mohli byť vyriešené možné závady, aby sa raketoplán mohol bezpečne vrátiť na Zem. Bohužiaľ raketoplány nie sú schopné dosiahnuť zároveň obežnú dráhu Hubblea a počas rovnakej misie sa dostať aj na obežnú dráhu ISS, ktorá má rozdielnu výšku a [[inklinácia|sklon]]. Všetky budúce pilotované lety k teleskopu boli preto zrušené.<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html |title=Servicing Mission 4 Cancelled |publisher=STScI |date=2004-01-16 |accessdate=2008-04-28}}</ref> Toto rozhodnutie bolo kritizované mnohými astronómami, ktorí považovali hodnotu Hubbleovho ďalekohľadu za dostatočne veľkú nato, aby človek podstúpil určité riziko.
Raketoplán Columbia mal pôvodne navštíviť Hubbleov ďalekohľad vo februári 2005. Hlavnou úlohou misie mala byť náhrada navádzacích senzorov a dvoch nefunkčných gyroskopov, umiestnenie ochrannej "pokrývky" na poškodenú izoláciu a výmena kamery [[Wide Field and Planetary Camera 2]] novším modelom [[Wide Field Camera 3]] a inštalácia prístroja [[Cosmic Origins Spectrograph]] (''COS''). Columbia sa však vo februári 2003 [[Havária raketoplánu Columbia|rozpadla pri vstupe do atmosféry]]. Vtedajší riaditeľ NASA [[Sean O'Keefe]] preto rozhodol, že aby sa zamedzilo opakovaniu havárie Columbie, všetky budúce lety raketoplánov musia byť naplánované tak, aby raketoplán mohol dosiahnuť 'bezpečný dosah' Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na ISS by mohli byť vyriešené možné závady, aby sa raketoplán mohol bezpečne vrátiť na Zem. Bohužiaľ raketoplány nie sú schopné dosiahnuť zároveň obežnú dráhu Hubblea a počas rovnakej misie sa dostať aj na obežnú dráhu ISS, ktorá má rozdielnu výšku a [[inklinácia|sklon]]. Všetky budúce pilotované lety k teleskopu boli preto zrušené.<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html |title=Servicing Mission 4 Cancelled |publisher=STScI |date=2004-01-16 |accessdate=2008-04-28}}</ref> Toto rozhodnutie bolo kritizované mnohými astronómami, ktorí považovali hodnotu Hubbleovho ďalekohľadu za dostatočne veľkú nato, aby človek podstúpil určité riziko.
[[File:Space shuttles Atlantis (STS-125) and Endeavour (STS-400) on launch pads.jpg|left|thumb|Dvojica raketoplánov (Atlantis a Endeavour) na dvoch rampách [[štartovací komplex 39|štartovacieho komplexu 39]].]]

V [[január]]i [[2004]], uviedol administrátor NASA O´Keefe, že sa na základe veľkého nesúhlasu verejnosti a žiadosti [[Kongres Spojených štátov amerických|Kongresu Spojených štátov amerických]] rozhodol zrevidovať svoje rozhodnutie o zrušení poslednej servisnej misie HVD. [[13. jún]]a [[2004]] bolo panelom Národnej akadémie vied Spojených štátov Amerických vydané doporučenie, podľa ktorého má byť Hubble zachovaný aj napriek zjavným rizikám. V súhrne toto doporučenie hovorilo, že by sa „''NASA nemala žiadnym spôsobom pokúšať brániť vo vykonaní servisnej misie na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade''“. V auguste 2004 O´Keefe oficiálne požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pripravilo detailný návrh na robotickú servisnú misiu HVD. Tieto plány však boli neskôr zrušené, pretože robotická misia bola opísáná ako „nereálna“.<ref>{{Cite web
V [[január]]i [[2004]], uviedol administrátor NASA O´Keefe, že sa na základe veľkého nesúhlasu verejnosti a žiadosti [[Kongres Spojených štátov amerických|Kongresu Spojených štátov amerických]] rozhodol zrevidovať svoje rozhodnutie o zrušení poslednej servisnej misie HVD. [[13. jún]]a [[2004]] bolo panelom Národnej akadémie vied Spojených štátov Amerických vydané doporučenie, podľa ktorého má byť Hubble zachovaný aj napriek zjavným rizikám. V súhrne toto doporučenie hovorilo, že by sa „''NASA nemala žiadnym spôsobom pokúšať brániť vo vykonaní servisnej misie na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade''“. V auguste 2004 O´Keefe oficiálne požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pripravilo detailný návrh na robotickú servisnú misiu HVD. Tieto plány však boli neskôr zrušené, pretože robotická misia bola opísáná ako „nereálna“.<ref>{{Cite web
| author = Guy Gugliotta
| author = Guy Gugliotta
Riadok 62: Riadok 82:


S príchodom nového administrátora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil prístup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, že je ochotný znovu zvážiť možnosti uskutočniť servisnú misiu za pomoci ľudskej posádky. Onedlho po svojom uvedení do úradu požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pokračovalo v prerušených prípravách servisnej misie s ľudskou posádkou. V [[október 2006|októbri 2006]] Griffin vydal konečné rozhodnutie a dal misii STS-125 definitívne zelenú.
S príchodom nového administrátora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil prístup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, že je ochotný znovu zvážiť možnosti uskutočniť servisnú misiu za pomoci ľudskej posádky. Onedlho po svojom uvedení do úradu požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pokračovalo v prerušených prípravách servisnej misie s ľudskou posádkou. V [[október 2006|októbri 2006]] Griffin vydal konečné rozhodnutie a dal misii STS-125 definitívne zelenú.

[[Image:AtlantisLP39A STS 125.jpg|left|thumb|Atlantis na rampe 39-A]]
== Prípravy na štart ==
== Prípravy na štart ==
[[File:STS-125 launch cropped.jpg|thumb|Štart raketoplánu Atlantis STS-125]]
[[22. august]]a [[2008]] sa raketoplán Atlantis premiestnil z hangáru OPF ([[Orbiter Processing Facility]]) do montážnej haly VAB ([[Vehicle Assembly Building]]). Tam bol pripojený k zostave [[Space Shuttle External Tank|vonkajšej palivovej nádrže (ET)]] a [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|štartovacích motorov (SRB)]]. [[4. september|4. septembra]] bol celý komplex premiestnený na rampu 39-A. V dňoch 22. až 24. septembra 2008 prebehla skúška odpočítavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol naplánovaný na 15. október 2008.
[[22. august]]a [[2008]] sa raketoplán Atlantis premiestnil z hangáru OPF ([[Orbiter Processing Facility]]) do montážnej haly VAB ([[Vehicle Assembly Building]]). Tam bol pripojený k zostave [[Space Shuttle External Tank|vonkajšej palivovej nádrže (ET)]] a [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|štartovacích motorov (SRB)]]. [[4. september|4. septembra]] bol celý komplex premiestnený na rampu 39-A. V dňoch 22. až 24. septembra 2008 prebehla skúška odpočítavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol naplánovaný na 15. október 2008.


29. septembra však riadiaci počítač Hubbleovho vesmírneho teleskopu prešiel do bezpečnostného módu a boli prerušené všetky vedecké pozorovania. V dôsledku tejto závady bol štart misie odložený na február [[2009]], neskôr až na máj 2009. Z tohto dôvodu musel Atlantis uvoľniť rampu raketoplánu Endeavour, ktorý mal najprv uskutočniť zásobovaciu servisnú misiu STS-126 k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Atlantis sa teda v [[október 2008|októbri 2008]] vrátil do haly VAB.
29. septembra však riadiaci počítač Hubbleovho vesmírneho teleskopu prešiel do bezpečnostného módu a boli prerušené všetky vedecké pozorovania. V dôsledku tejto závady bol štart misie odložený na február [[2009]], neskôr až na máj 2009. Z tohto dôvodu musel Atlantis uvoľniť rampu raketoplánu Endeavour, ktorý mal najprv uskutočniť zásobovaciu servisnú misiu STS-126 k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Atlantis sa teda v [[október 2008|októbri 2008]] vrátil do haly VAB.


[[31. marec|31. marca]] 2009 sa celá štartovacia zostava presunula opäť na rampu 39-A<ref>{{cite web |url=http://cbs4.com/local/NASA.Atlantis.Launch.2.972251.html |title=Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch |publisher=CBS4 |date=Mar 31, 2009}}</ref> v rámci príprav na štart plánovaný na [[11. máj]] [[2009]] v čase 20:02 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]]. Atlantis úspešne odštartoval 11. mája v čase 18:01:56 [[UTC]].
[[31. marec|31. marca]] 2009 sa celá štartovacia zostava presunula opäť na rampu 39-A<ref>{{cite web |url=http://cbs4.com/local/NASA.Atlantis.Launch.2.972251.html |title=Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch |publisher=CBS4 |date=Mar 31, 2009}}</ref> v rámci príprav na štart plánovaný na [[11. máj]] [[2009]] v čase 20:02 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]]. Atlantis úspešne odštartoval 11. mája v čase 18:01:56 [[UTC]]. V čase 18:10:39 UT boli vypojené motory SSME a vzápätí (18:10:46 UT) nasledovalo odhodenie nádrže ET. Manéver dvojicou orbitálnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System) v čase 18:45:41 UT<ref name="Space-40" >{{Cite web
| author = [[Antonín Vítek]]
| title = 2009-025A - STS 125
| url = http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM
}}
</ref> dostal Atlantis na stabilnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]].

Zachytenie Hubbleovho vemsírneho ďalekohľadu sa plánuje na [[13. máj]] v čase 18:53:00 SELČ.


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 79: Riadok 107:
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-125/index.htm STS-125 v Malej encyklopédii kozmonautiky (MEK)]
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-125/index.htm STS-125 v Malej encyklopédii kozmonautiky (MEK)]
* [http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2008090006 STS-125 Atlantis – Hubbleův vesmírný dalekohled na stránkach hvezdárne Vsetín]
* [http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2008090006 STS-125 Atlantis – Hubbleův vesmírný dalekohled na stránkach hvezdárne Vsetín]
* [http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2009050001 STS-125 Atlantis – průběh mise]


{{Raketoplán Atlantis}}
{{Raketoplán Atlantis}}

Verzia z 06:46, 12. máj 2009

 Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom.
Údaje sa počas letu môžu zmeniť.
STS-125
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-125
COSPAR ID:2009-025A
Raketoplán:Atlantis
Posádka:7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 11. máj 2009
Pristátie: 22. máj 2009 (pánované)
Trvanie: 11 dní (plánované)
Apogeum:578 km
Perigeum:486 km
Doba obehu:97 minút
Inklinácia:28,5°
Hmotnosť:2 049 939 kg (pri štarte)
 ? (pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel
(Ľ-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-119STS-127

STS-125 alebo HST-SM4 je misia amerického raketoplánu Atlantis. Ide o piatu a poslednú servisnú misiu k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po havárii Columbie, ktorého cieľom nie je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).

Je to jediný let orbitera Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát Discovery, raz Endeavour a raz Columbia. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov zatiaľ nemá systém SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System) na čerpanie elektrickej energie zo stanice. NASA však svoje rozhodnutie zmenila a podľa nového letového plánu má po tejto misii Atlantis absolvovať ešte dva lety k ISS. Hlavným cieľom tejto misie je zvýšiť obežnú dráhu ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (Cosmic Origins Spectrograph a Wide Field Camera 3), gyroskopy a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku 2013. V priebehu letu sa plánuje päť výstupov do otvoreného vesmíru.

Kvôli tomu, že Hubbleov vesmírny ďalekohľad obieha po dráhe s iným sklonom a výškou, ako Medzinárodná vesmírna stanica, v prípade problémov počas misie sa Atlantis nemôže s ISS spojiť. Z tohto dôvodu na rampe 39-B nachádza druhý raketoplán (Endeavour), aby mohol prípadne odštartovať na pomoc posádke Atlantisu. Prípadná záchranná misia Endeavouru je pomenovaná STS-400 a má štvorčlennú posádku.

Posádka

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[1]

V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádza

  • manévrovacie rameno (S)RMS (Shuttle Remote Manipulator System)
  • nástavec OBSS (Orbital Boom Sensor System) pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu
  • prechodová komora pre výstup do otvoreného vesmíru
  • Nosič SLIC (Super Lightweight Interchangeable Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Celková hmotnosť tohto nákladu je 1 700 kg
    • širokouhlá kamera Wide Field Camera 3 (WFC 3)
    • batérie Battery Module Units (BMUs)
  • nosič ORUC (Orbital Replacement Unit Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad
    • spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph)
    • optický systém FGS (Fine Guidance Sensor)
    • jendotky s gyroskopmi RSUs (Rate Sensor Units)
    • vybavenie pre opravu ACS (Advanced Camera for Surveys)
    • vybavenie pre opravu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph)
    • kamera IMAX 3D Cargo Bay Camera
  • nosič MULE (Milti-Use Lightweight Equipment Carrier)
    • elektornika SI C&DH (Science Instrument Command and Data Handling)
    • tepelná izolácia NOBLs (New Outer Blanket Layers)

História poslednej servisnej misie

Raketoplán Columbia mal pôvodne navštíviť Hubbleov ďalekohľad vo februári 2005. Hlavnou úlohou misie mala byť náhrada navádzacích senzorov a dvoch nefunkčných gyroskopov, umiestnenie ochrannej "pokrývky" na poškodenú izoláciu a výmena kamery Wide Field and Planetary Camera 2 novším modelom Wide Field Camera 3 a inštalácia prístroja Cosmic Origins Spectrograph (COS). Columbia sa však vo februári 2003 rozpadla pri vstupe do atmosféry. Vtedajší riaditeľ NASA Sean O'Keefe preto rozhodol, že aby sa zamedzilo opakovaniu havárie Columbie, všetky budúce lety raketoplánov musia byť naplánované tak, aby raketoplán mohol dosiahnuť 'bezpečný dosah' Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na ISS by mohli byť vyriešené možné závady, aby sa raketoplán mohol bezpečne vrátiť na Zem. Bohužiaľ raketoplány nie sú schopné dosiahnuť zároveň obežnú dráhu Hubblea a počas rovnakej misie sa dostať aj na obežnú dráhu ISS, ktorá má rozdielnu výšku a sklon. Všetky budúce pilotované lety k teleskopu boli preto zrušené.[2] Toto rozhodnutie bolo kritizované mnohými astronómami, ktorí považovali hodnotu Hubbleovho ďalekohľadu za dostatočne veľkú nato, aby človek podstúpil určité riziko.

Dvojica raketoplánov (Atlantis a Endeavour) na dvoch rampách štartovacieho komplexu 39.

V januári 2004, uviedol administrátor NASA O´Keefe, že sa na základe veľkého nesúhlasu verejnosti a žiadosti Kongresu Spojených štátov amerických rozhodol zrevidovať svoje rozhodnutie o zrušení poslednej servisnej misie HVD. 13. júna 2004 bolo panelom Národnej akadémie vied Spojených štátov Amerických vydané doporučenie, podľa ktorého má byť Hubble zachovaný aj napriek zjavným rizikám. V súhrne toto doporučenie hovorilo, že by sa „NASA nemala žiadnym spôsobom pokúšať brániť vo vykonaní servisnej misie na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade“. V auguste 2004 O´Keefe oficiálne požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pripravilo detailný návrh na robotickú servisnú misiu HVD. Tieto plány však boli neskôr zrušené, pretože robotická misia bola opísáná ako „nereálna“.[3] Ku koncu roka 2004 sa niekoľko členov Kongresu USA, vedených senátorkou Barbarou Mikulski, rozhodlo viesť verejnú diskusiu a s veľkou podporou verejnosti sa pustili do „boja“ s administratívou prezidenta George W. Busha a NASA, s cieľom prehodnotenia ich rozhodnutia zrušiť záchrannú servisnú misiu Hubbleovho ďalekohľadu.[4]

S príchodom nového administrátora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil prístup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, že je ochotný znovu zvážiť možnosti uskutočniť servisnú misiu za pomoci ľudskej posádky. Onedlho po svojom uvedení do úradu požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pokračovalo v prerušených prípravách servisnej misie s ľudskou posádkou. V októbri 2006 Griffin vydal konečné rozhodnutie a dal misii STS-125 definitívne zelenú.

Prípravy na štart

Štart raketoplánu Atlantis STS-125

22. augusta 2008 sa raketoplán Atlantis premiestnil z hangáru OPF (Orbiter Processing Facility) do montážnej haly VAB (Vehicle Assembly Building). Tam bol pripojený k zostave vonkajšej palivovej nádrže (ET) a štartovacích motorov (SRB). 4. septembra bol celý komplex premiestnený na rampu 39-A. V dňoch 22. až 24. septembra 2008 prebehla skúška odpočítavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol naplánovaný na 15. október 2008.

29. septembra však riadiaci počítač Hubbleovho vesmírneho teleskopu prešiel do bezpečnostného módu a boli prerušené všetky vedecké pozorovania. V dôsledku tejto závady bol štart misie odložený na február 2009, neskôr až na máj 2009. Z tohto dôvodu musel Atlantis uvoľniť rampu raketoplánu Endeavour, ktorý mal najprv uskutočniť zásobovaciu servisnú misiu STS-126 k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Atlantis sa teda v októbri 2008 vrátil do haly VAB.

31. marca 2009 sa celá štartovacia zostava presunula opäť na rampu 39-A[5] v rámci príprav na štart plánovaný na 11. máj 2009 v čase 20:02 SELČ. Atlantis úspešne odštartoval 11. mája v čase 18:01:56 UTC. V čase 18:10:39 UT boli vypojené motory SSME a vzápätí (18:10:46 UT) nasledovalo odhodenie nádrže ET. Manéver dvojicou orbitálnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System) v čase 18:45:41 UT[6] dostal Atlantis na stabilnú obežnú dráhu.

Zachytenie Hubbleovho vemsírneho ďalekohľadu sa plánuje na 13. máj v čase 18:53:00 SELČ.

Referencie

  1. ↑ http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2009050001
  2. ↑ Servicing Mission 4 Cancelled [online]. STScI, 2004-01-16, [cit. 2008-04-28]. Dostupné online.
  3. ↑ Guy Gugliotta. Nominee Backs a Review Of NASA's Hubble Decision [online]. The Washington Post, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. (Anglicky)
  4. ↑ Mikulski Vows To Fight For Hubble [online]. Barbara Mikulski, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. (Anglicky)
  5. ↑ Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch [online]. CBS4, Mar 31, 2009. Dostupné online.
  6. ↑ Antonín Vítek. 2009-025A - STS 125 [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-125

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=STS-125&oldid=2280436“