John Dewey: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sl:John Dewey |
Dew.pragmatizmus |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
'''John Dewey''' (* [[20. október]] [[1859]], [[Burlington, Vermont)|Burlington]], [[Vermont]] – † [[1. jún]] [[1952]], [[New York (mesto)|New York]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[filozof]], predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky. Opieral sa o [[behaviorizmus]] [[John Broadus Watson|J. B. Watsona]]. Deweyho považujú za najvplyvnejšieho amerického sociálneho filozofa a pedagóga. |
'''John Dewey''' (* [[20. október]] [[1859]], [[Burlington, Vermont)|Burlington]], [[Vermont]] – † [[1. jún]] [[1952]], [[New York (mesto)|New York]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[filozof]], predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky. Opieral sa o [[behaviorizmus]] [[John Broadus Watson|J. B. Watsona]]. Deweyho považujú za najvplyvnejšieho amerického sociálneho filozofa a pedagóga. |
||
V protiklade k [[William James|Jamesovi]] a [[Ferdinand Canning Scott Schiller|F. C. S. Schillerovi]] zakladá ľudské poznanie na skúsenosti spojenej s rozvojom techniky. Tento rozvoj dokazuje neustála premenlivosť všetkého, čo je hmotné a duchovné, všetkého, o čom s konečnou platnosťou rozhoduje ľudská činnosť. Myslenie i poznanie sú pre túto činnosť nástrojom, ktorý umožňuje človeku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré pred ním vyvstávajú. |
V protiklade k [[William James|Jamesovi]] a [[Ferdinand Canning Scott Schiller|F. C. S. Schillerovi]] zakladá ľudské poznanie na skúsenosti spojenej s rozvojom techniky. Tento rozvoj dokazuje neustála premenlivosť všetkého, čo je hmotné a duchovné, všetkého, o čom s konečnou platnosťou rozhoduje ľudská činnosť. Myslenie i poznanie sú pre túto činnosť nástrojom, ktorý umožňuje človeku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré pred ním vyvstávajú. <br/> <br/> |
||
==Deweyho pragmatizmus== |
|||
Podľa Deweyho sa od ostatných živočíchov neodlišujeme tým, že myslíme, ale tým, že na rozdiel od nich sa dokážeme adoptovať na čoraz zložitejšie a komplexnejšie prostredie, dokážeme rozširovať svoj obzor a svoje presvedčenia zdôvodňovať pred čoraz väčším publikom. To, čo nazývame poznávaním alebo skúmaním, je podľa Deweyho vždy iba vecou ďalšieho prispôsobovania sa. |
|||
<br/> <br/> |
|||
Morálny a politický pokrok nie je postupné približovanie sa k jedinej správnej Morálke a jedinej správnej politike, ale je to jednoducho pokrok na naše dovtedajšie Ja. Podobne ako Hegel považoval dejiny sveta za proces smerujúci k čoraz rozvinutejším a komplexnejším stavom, aj Dewey pokladal individuálny duchovný pokrok ľudskej bytosti i politický a sociálny pokrok civilizácie za prekonávanie minulosti. Spôsob, akým túto minulosť prekonávame, nám pritom umožňuje obzrieť sa späť a zistiť, kde sme urobili chyby. |
|||
<br/> <br/> |
|||
Dewey bol presvedčený, že o budúcnosti nemôžeme nič vedieť, že dejiny nemajú nijaký prirodzený cieľ. Dewey chápal kultúrne dejiny od neandertálcov až po súčasnosť podobne, ako biológovia chápu biologickú evolúciu od améby až po opicu. Ani v jednom prípade nejde o niečo osudové, nevyhnutné, jednoducho to tak bolo, ale keď už to bolo, využime to vo svoj prospech. Človek sa na tejto planéte objavil náhodou. Takou istou náhodou, a nie osudom bolo aj to, že na planéte sa objavila demokratická spoločnosť. Podobný názor má aj na vznik kresťanstva, kde bol presvedčený, že kresťanstvo nevďačí za svoj vznik zjaveniu, ale takrečeno šťastnej náhode. Nemuselo k tomu dôjsť, ale keď už k tomu došlo, západná civilizácia ju využila vo svoj prospech. |
|||
<br/> <br/> |
|||
Podľa Deweyho, podobne ako podľa [[Heidegger| Heideggera]] boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, - nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum - čo by stálo na našej strane. [[Kant]] napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, [[Karl Marx|Marx]] tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený [[Darwin|Darwinom]], tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie. |
|||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
| Riadok 36: | Riadok 43: | ||
* ''The Child and the Curriculum'' (spolu so School and Society), [[1956]] |
* ''The Child and the Curriculum'' (spolu so School and Society), [[1956]] |
||
== Literatúra== |
|||
Rorty, R.:Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram 2006. 264 str. ISBN 80-7149-830-0. |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
* [[filozofia 20. storočia]] |
* [[filozofia 20. storočia]] |
||
Verzia z 09:08, 14. september 2010
| John Dewey | |
 americký filozof | |
| Narodenie | 20. október, 1859 Vermont, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 1. jún, 1952 New York, USA |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | John Dewey (plné texty diel autora) |
| Commons |  John Dewey |
John Dewey (* 20. október 1859, Burlington, Vermont – † 1. jún 1952, New York) bol americký filozof, predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky. Opieral sa o behaviorizmus J. B. Watsona. Deweyho považujú za najvplyvnejšieho amerického sociálneho filozofa a pedagóga.
V protiklade k Jamesovi a F. C. S. Schillerovi zakladá ľudské poznanie na skúsenosti spojenej s rozvojom techniky. Tento rozvoj dokazuje neustála premenlivosť všetkého, čo je hmotné a duchovné, všetkého, o čom s konečnou platnosťou rozhoduje ľudská činnosť. Myslenie i poznanie sú pre túto činnosť nástrojom, ktorý umožňuje človeku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré pred ním vyvstávajú.
Deweyho pragmatizmus
Podľa Deweyho sa od ostatných živočíchov neodlišujeme tým, že myslíme, ale tým, že na rozdiel od nich sa dokážeme adoptovať na čoraz zložitejšie a komplexnejšie prostredie, dokážeme rozširovať svoj obzor a svoje presvedčenia zdôvodňovať pred čoraz väčším publikom. To, čo nazývame poznávaním alebo skúmaním, je podľa Deweyho vždy iba vecou ďalšieho prispôsobovania sa.
Morálny a politický pokrok nie je postupné približovanie sa k jedinej správnej Morálke a jedinej správnej politike, ale je to jednoducho pokrok na naše dovtedajšie Ja. Podobne ako Hegel považoval dejiny sveta za proces smerujúci k čoraz rozvinutejším a komplexnejším stavom, aj Dewey pokladal individuálny duchovný pokrok ľudskej bytosti i politický a sociálny pokrok civilizácie za prekonávanie minulosti. Spôsob, akým túto minulosť prekonávame, nám pritom umožňuje obzrieť sa späť a zistiť, kde sme urobili chyby.
Dewey bol presvedčený, že o budúcnosti nemôžeme nič vedieť, že dejiny nemajú nijaký prirodzený cieľ. Dewey chápal kultúrne dejiny od neandertálcov až po súčasnosť podobne, ako biológovia chápu biologickú evolúciu od améby až po opicu. Ani v jednom prípade nejde o niečo osudové, nevyhnutné, jednoducho to tak bolo, ale keď už to bolo, využime to vo svoj prospech. Človek sa na tejto planéte objavil náhodou. Takou istou náhodou, a nie osudom bolo aj to, že na planéte sa objavila demokratická spoločnosť. Podobný názor má aj na vznik kresťanstva, kde bol presvedčený, že kresťanstvo nevďačí za svoj vznik zjaveniu, ale takrečeno šťastnej náhode. Nemuselo k tomu dôjsť, ale keď už k tomu došlo, západná civilizácia ju využila vo svoj prospech.
Podľa Deweyho, podobne ako podľa Heideggera boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, - nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum - čo by stálo na našej strane. Kant napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, Marx tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený Darwinom, tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie.
Dielo
- The Study of Ethics, 1894
- The School and Society, 1900
- Studies in Logical Theory, 1903
- Ethics, 1908
- The Influence of Darwin on Philosophy, 1910
- Democracy and Education, 1916
- Essays in Experimental Logic, 1916
- Reconstruction in Philosophy, 1920
- Human Nature and Conduct, 1922
- Experience and Nature, 1925
- The Quest for Certainty, 1929
- Philosopy and Civilization, 1931
- Art as Experience, 1934
- A Common Faith, 1934
- Logic: The Theory of Inquiry, 1938
- Theory of Valuation, 1939
- Intelligence in the Modern World (výber vyd. J. Ratner), 1939
- Problems of Men, 1946
- Knowing and Known (spolu s A. F. Bentleym), 1949
- The Child and the Curriculum (spolu so School and Society), 1956
Literatúra
Rorty, R.:Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram 2006. 264 str. ISBN 80-7149-830-0.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Dewey
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.