Ido: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Bot: es:Ido is a good article
Abyss (diskusia | príspevky)
752 editací
Oprava a doplnenie informácií, štylistika
Riadok 2: Riadok 2:
!colspan="2" align=center bgcolor="#DEFFAD"| Ido ''(Ido)''
!colspan="2" align=center bgcolor="#DEFFAD"| Ido ''(Ido)''
|-
|-
|Rozšíření: || celosvetovo
|Rozšírenie: || celosvetovo
|-
|-
|Počet hovoriacich: || odhad 1000
|Počet hovoriacich: || odhad 1000
Riadok 29: Riadok 29:
|}
|}


'''Ido''' je umelý jazyk vypracovaný v roku [[1908]] na základe [[esperanto|esperanta]], preto sa mu niekedy hovorí ''reformované esperanto''. Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu, a zlepšenie znenia jazyka. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších [[umelé jazyky|reformujúcich projektov]]. Ido sa vyvinulo na začiatku 20 storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v [[Európa|Európe]]. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a [[Interlingua|Interlinguou]] jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základnou hovoriacich.
'''Ido''' je umelý jazyk vypracovaný v roku [[1907]] na základe [[esperanto|esperanta]], preto sa mu niekedy hovorí ''reformované esperanto'' (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších [[umelé jazyky|reformujúcich projektov]]. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v [[Európa|Európe]]. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a [[Interlingua|Interlinguou]] jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.


== Štruktúra jazyka ==
== Štruktúra jazyka ==
Pretože jazyk vychádza z esperanta, je aj väčšina jeho slovnej zásoby zhodná, alebo podobná. V ide neexistujú [[hononymum|homonymá]].
Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú [[homonymum|homonymá]]. Podstatné mená v [[jednotné číslo|jednotnom čísle]] sa končia na písmeno ''o'' (napr. ''hundo, acido''), medzi výnimky patria vlastné mená ako ''Djibuti, Francia, Nepal''. [[Plurál]] podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky ''-o'' na koncové ''-i'' (''hundi, acidi'').


=== Abeceda ===
=== Abeceda ===
Riadok 42: Riadok 42:
| '''Výslovnosť:''' || a || b || c || č || d || e || f || g || h || ch || i || ž || k || l || m || n || o || p || k<sup>w</sup> || r || s || š || t || u || v || w || ks || j || z
| '''Výslovnosť:''' || a || b || c || č || d || e || f || g || h || ch || i || ž || k || l || m || n || o || p || k<sup>w</sup> || r || s || š || t || u || v || w || ks || j || z
|-
|-
| '''[[IPA]]:''' || a, ɑ || b || t͡s || t͡ʃ || d || ɛ, e || f || g || ɦ || x || ɪ || ʒ || k || l || m || n || o, ɔ || kw || p || ɾ, r || s || ʃ || t || ʊ || v || w || k͡s,g͡z || j || z
| '''[[IPA]]:''' || a, ɑ || b || t͡s || t͡ʃ || d || ɛ, e || f || g || ɦ || x || ɪ || ʒ || k || l || m || n || o, ɔ || kw || p || ɾ, r || s || ʃ || t || ʊ || v || w || k͡s, g͡z || j || z
|}
|}


=== Výslovnosť ===
Všetky písmená (okrem ''j, y'' a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno '''j''' sa vyslovuje ako slovenské ''ž'' v slove ''žaba'' (napr. ''manjajo'') a písmeno '''y''' sa vždy vyslovuje ako aproximant (slovenské ''j''). '''Zložkové písmená ''ch, sh''''' sa oproti alveolárnym ''c, s'' vyslovujú palatoalveolárne. Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotín (nikotino). Skupiny samohlások '''au, eu''' sa v jazyku ido vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách ''auto, euro''.


Prizvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. ''amar, donar'') je prízvuk na poslednej slabike.
Väčšina písmen sa v ide píše a vyslovuje rovnako ako v slovenčine. Len '''j''' sa vyslovuje ako ''ž'' v slove ''žaba''. Skupiny ''au, eu'' sa v ide vyslovujú ako dve dvojhlásky, v slovenčine ako v slovách ''auto, euro.'' Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú nezmäkčené, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotin (nikotino).


== Užitočné frázy ==
== Užitočné frázy ==
Niekoľko užitočných fráz, s [[fonetika|fonetickou]] [[Transkripcia (lingvistika)|transkripciou]]:
Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:


{| style="text-align:left;" width=550pt;
{| style="text-align:left;" width=550pt;
Riadok 57: Riadok 59:
| Ako sa voláte? || ''Quale vu nomesas?''
| Ako sa voláte? || ''Quale vu nomesas?''
|-
|-
| Volám sa… || ''Me nomesas…''
| Volám sa… || ''Me nomesas…''
|-
|-
| Koľko? || ''Quante?''
| Koľko? || ''Quante?''
|-
|-
| Hovoríte idom? || ''Ka vu parolas ido?''
| Hovoríte idom? || ''Ka vu parolas ido?''
|-
|-
| Nerozumiem vám. || ''Me ne komprenas vu.''
| Nerozumiem vám. || ''Me ne komprenas vu.''
|-
|-
| Ďakujem. || ''Danko.''
| Vďaka. || ''Danko.''
|-
|-
| Není zač. || ''Ne dankinde.''
| Nie je zač. || ''Ne dankinde.''
|-
|-
| Ráčte. || ''Bonvolez.''
| Ráčte. || ''Bonvolez.''
|-
|-
| Blahoprajem! || ''Gratulo!''
| Blahoprajem! || ''Gratulo!''
Riadok 81: Riadok 83:
| Dovidenia. || ''Til rivido.''
| Dovidenia. || ''Til rivido.''
|-
|-
| Prosím jedno pivo. || ''Un biro, me pregas.''
| Jedno pivo, prosím. || ''Un biro, me pregas.''
|-
|-
| Čo je to? || ''Quo to es/esas?''
| Čo je to? || ''Quo to es/esas?''
|-
|-
| To je… || ''To es/esas…''
| To je… || ''To es/esas…''
|-
|-
| Ako sa Vám darí? || ''Quale vu standas?''
| Ako sa Vám darí? || ''Quale vu standas?''
|-
|-
| Dobré ráno. || ''Bona matino.''
| Dobré ráno. || ''Bona matino.''
|-
|-
| Dobrý deň. || ''Bona jorno.''
| Dobrý deň. || ''Bona jorno.''
|-
|-
| Dobrý večer. || ''Bona vespero.''
| Dobrý večer. || ''Bona vespero.''
|-
|-
| Dobrú noc. || ''Bona nokto.''
| Dobrú noc. || ''Bona nokto.''
|}
|}


Verzia z 17:40, 6. február 2011

Ido (Ido)
Rozšírenie: celosvetovo
Počet hovoriacich: odhad 1000
Klasifikácia: plánový jazyk
Písmo: Latinka
Postavenie
Úradný a primárny jazyk: Žiadny štát, oficiálne používaný niekoľkými medzinárodnými organizáciami
Regulátor: Uniono por la Linguo Internaciona Ido
Kódy
ISO 639-1: io
ISO 639-2:
SIL: []
Wikipédia
io.wikipedia.org

Ido je umelý jazyk vypracovaný v roku 1907 na základe esperanta, preto sa mu niekedy hovorí reformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v Európe. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a Interlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.

Štruktúra jazyka

Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú homonymá. Podstatné mená v jednotnom čísle sa končia na písmeno o (napr. hundo, acido), medzi výnimky patria vlastné mená ako Djibuti, Francia, Nepal. Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky -o na koncové -i (hundi, acidi).

Abeceda

K zápisu jazyka sa používa 26 písmen:

Písmeno: a b c ch d e f g h kh i j k l m n o p qu r s sh t u v w x y z
Výslovnosť: a b c č d e f g h ch i ž k l m n o p kw r s š t u v w ks j z
IPA: a, ɑ b t͡s t͡ʃ d ɛ, e f g ɦ x ɪ ʒ k l m n o, ɔ kw p ɾ, r s ʃ t ʊ v w k͡s, g͡z j z

Výslovnosť

Všetky písmená (okrem j, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno j sa vyslovuje ako slovenské ž v slove žaba (napr. manjajo) a písmeno y sa vždy vyslovuje ako aproximant (slovenské j). Zložkové písmená ch, sh sa oproti alveolárnym c, s vyslovujú palatoalveolárne. Slabiky di, ti, ni sa vyslovujú tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotín (nikotino). Skupiny samohlások au, eu sa v jazyku ido vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách auto, euro.

Prizvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. amar, donar) je prízvuk na poslednej slabike.

Užitočné frázy

Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:

Ahoj. Saluto.
Ako sa voláte? Quale vu nomesas?
Volám sa… Me nomesas…
Koľko? Quante?
Hovoríte idom? Ka vu parolas ido?
Nerozumiem vám. Me ne komprenas vu.
Vďaka. Danko.
Nie je zač. Ne dankinde.
Ráčte. Bonvolez.
Blahoprajem! Gratulo!
Dobre. Bone.
Je pekný deň. Esas/Es bela dio.
Milujem ťa. Mi adoras tu.
Dovidenia. Til rivido.
Jedno pivo, prosím. Un biro, me pregas.
Čo je to? Quo to es/esas?
To je… To es/esas…
Ako sa Vám darí? Quale vu standas?
Dobré ráno. Bona matino.
Dobrý deň. Bona jorno.
Dobrý večer. Bona vespero.
Dobrú noc. Bona nokto.

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ido&oldid=3416497“