Europaio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Europaio alebo moderná indoeurópčina je rekonštruovaný umelý jazyk, ktorý v roku 2004 začali vytvárať študenti Carlos Quiles a María Teresa Batalla na univerzite v španielskom meste Extremadura. Verejnosti ho predstavili v roku 2006. Snahou tvorcov jazyka Europaio bolo vytvoriť moderný a všestranne použiteľný medzinárodný pomocný jazyk pre potreby Európskej únie.

Základ jazyka[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorcovia jazyka Europaio nadviazali na viac ako dvestoročnú prácu lingvistov snažiacich sa zrekonštruovať indoeurópsky prajazyk. Vychádzali z dostupných písomných pamiatok predstavujúcich najstaršie písomné záznamy všetkých skupín indoeurópskych jazykov - románskych, germánskych, keltských, slovanských, baltských, gréckych. Zo začiatku vychádzali len z európskych jazykov, v ďalšej práci však využili aj staroveké písomné záznamy indických, iránskych a anatólskych jazykov (napríklad chetitčiny), arménčiny a tocharčiny. Z týchto materiálov a s využitím poznatkov o zákonitostiach vývoja jazykov odvodili predpokladanú slovnú zásobu, morfológiu, fonológiu, vetnú stavbu a celkovo gramatiku predpokladaného spoločného prajazyka a z jestvujúcich slov odvodili nové výrazy potrebné v modernej spoločnosti. Tvorcovia jazyka Europaio síce vytvorili publikácie pre verejnosť, časť z nich je dostupná na internete, niektoré vyšli v tlačenej verzii, projekt ako taký však zatiaľ neopustil akademickú pôdu.

Cieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou výhodou rekonštruovaného jazyka Europaio je jeho etnická a politická neutralita, keďže nepatrí žiadnemu konkrétnemu národu, ale vychádza z hypotetického prajazyka takmer všetkých Európanov. Mohol by byť prijateľnou alternatívou aj pre neindoeurópske národy, ako sú Baskovia a tiež ugrofínske a turecké národy žijúce v Európe. Jeho zavedením by sa teda zabránilo jazykovej diskriminácii málo rozšírených jazykov na jednej strane a dominancii najviac rozšírených jazykov na druhej stane. Jazyk Europaio by postupne mohol prevziať funkciu, ktorú v súčasnosti plní angličtina.

Keďže Európska únia má 27 členských krajín (platí pre rok 2010) a 23 oficiálnych jazykov, ktoré sú navzájom zrozumiteľné len čiastočne alebo vôbec, je nevyhnutné zamestnávať veľké množstvo prekladateľov a vynakladať značné množstvo finančných prostriedkov nielen na preklady písomných materiálov do týchto jazykov, ale tiež na vzájomné tlmočenie medzi rôznymi jazykmi. Zavedením spoločného európskeho jazyka by sa tieto peniaze ušetrili - odbúralo by sa veľké množstvo byrokracie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]