Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Toki pona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toki pona
(toki pona)
Toki pona
Symbol jazyka
Regiónrozptýlene po svete, jednotlivci
Klasifikáciaumelé jazyky
Písmolatinka, „sitelen pona“ (logografický), „sitelen sitelen“ (logografický s abecedným rozšírením pre cudzie slová)
Postavenie
Úradný jazyknie je úradným
Regulátornie je stanovený
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Toki pona je izolačný umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang ako filozofický jazyk, ktorý má zjednodušiť myslenie a komunikáciu. V roku 2001 bol prvýkrát prezentovaný na internete a v roku 2014 bol vo svojej kompletnej forme publikovaný v knihe Toki Pona: The Language of Good (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Po publikácii sa začala malá komunita hovorcov rozrastať. Používatelia sa väčšinou pohybujú v online chatovacích miestnostiach, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.

Základným rysom toki pona je minimalizmus. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty a snaží sa vyjadriť čo najviac s použitím čo najjednoduchších prostriedkov. Má 120 – 125 slov a 14 hlások, ktoré idú jednoducho vysloviť naprieč rôznymi jazykmi. Aj keď nebola pôvodne zamýšľaná ako medzinárodný pomocný jazyk, môže tak fungovať. Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na základné veci. V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie. Napriek malej slovnej zásobe sú si hovorcovia schopní rozumieť a komunikovať spolu, pričom spoliehajú hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov na vyjadrenie konkrétnejších významov.

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Názov jazyka sa skladá zo slov toki (jazyk) a pona (dobrý/jednoduchý). toki pochádza zo slova tok v jazyku tok pisin, ktoré je samo požičané z anglického talk (hovoriť). Druhá časť názvu, pona, pochádza z esperantského bona (dobrý),[1] pôvodne z latinského bonus.[2]

Cieľ[upraviť | upraviť kód]

Sonja Lang (rod. Elen Kisa)[3] začala tvoriť toki pona, aby si zjednodušila svoje myšlienky počas depresie.[4]

Jedným z hlavných cieľov jazyka je minimalizmus. Toki pona autorka navrhla tak, aby s čo najmenšou zložitosťou dokázala vyjadriť čo najviac.[5][6] Podobne ako pidžin sa sústredí na jednoduché koncepty a prvky, ktoré sú spoločné všetkým kultúram.[6][7] Tvorí ju asi 120 – 125 slov a 14 hlások, ktoré boli vybrané tak, aby sa jednoducho vyslovovali hovorcom rôznych jazykov.[7]

Ďalší cieľ toki pona čerpá z taoistickej filozofie. Jeho zmyslom je umožniť používateľom jazyka sústrediť sa na základné veci tým, že odstraňuje nadbytočné prvky z myšlienkového procesu[8][9] a redukuje koncepty na ich základné prvky,[10] ktoré môžu byť následne použité pre vytváranie zložitejších pojmov.[6] To umožňuje užívateľom vidieť základnú podstatu a vplyv vecí, o ktorých hovorí.[8]

Na základe Sapir-Whorfovej hypotézy, ktorá hovorí, že jazyk premieňa ľudské myslenie a správanie,[11] sa toki pona snaží navodiť pozitívne myslenie.[12]

Ďalším zámerom je, aby si užívatelia uvedomovali prítomný okamih a aby venovali viac pozornosti okoliu a slovám, ktoré ľudia používajú.[9] Podľa autorky by toki pona mala byť tiež „zábavná a roztomilá“.[13]

Hoci toki pona nevytvorila ako medzinárodný pomocný jazyk,[12] pre komunikáciu ju používajú ľudia z rôznych častí sveta.[9]

História[upraviť | upraviť kód]

Prvú verziu toki pona zverejnila Sonja Lang na internete v roku 2001.[11][14] Novo vzniknutá komunita pôsobila zo začiatku hlavne v skupine na Yahoo!. Členovia spolu diskutovali anglicky, pomocou toki pona alebo esperanta, navrhovali zmeny v jazyku a hovorili o materiáloch dostupných na webovej stránke tokipona.org. Na svojom vrchole mala skupina niečo málo cez 500 členov.[11] Správy z tejto skupiny sú archivované na fóre toki pona.

Predná strana knihy Toki Pona: The Language of Good (2014)

Český esperantista Marek Blahuš v roku 2013 preložil online španielské lekcie toki pona do esperanta a vydal ich v nakladateľstvu Espero. Kniha Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj (t. j. „Toki pona v 76 ilustrovaných lekciách“) sa tak stala prvou tlačenou učebnicou toki pona. Prvýkrát sa predávala na Letnej škole esperanta na Slovensku.[15]

V roku 2014 vydala Lang oficiálnu knihu s názvom Toki Pona: The Language of Good[16] (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Tejto knihe sa v komunite občas hovorí „pu“.[17] V roku 2016 ju autorka preložila do francúzštiny.[18] Členovia komunity počas svojej existencie vytvorili rôzne materiály, ale hlavnými zdrojmi pre študovanie jazyka zostávajú oficiálna kniha a online lekcie Bryanta Knighta (známy tiež ako jan Pije), ktorý bol jeden z prvých užívateľov toki pona.[18][19] Staršia verzia jeho lekcií je dostupná aj v slovenčine.[20]

V roku 2008 požiadali členovia komunity o pridelenie jazykového kódu ISO 639-3. Komisia tento návrh zamietla, pretože jazyk považovala za príliš mladý.[21] Ďalšiu žiadosť zamietla v roku 2018, pretože toki pona podľa nej „nie je používaná v dostatočne rozmanitých oblastiach ani pre komunikáciu v komunite, ktorá zahŕňa všetky vekové kategórie“.[22]

Jazykom toki pona sa zaoberali niektoré vedecké práce[23] a využili ju tiež pre umelú inteligenciu, software[18] a ako terapeutickú metódu pre zbavenie sa negatívnych myšlienok tým, že si pacienti zapisovali svoje myšlienky do denníka.[11] V roku 2010 vybrali vedci toki pona pre prvú verziu slovníka pre projekt ROILA. Touto štúdiou chceli skúmať vplyv použitia umelého jazyka na presnosť strojového rozpoznávania reči. Zistili, že upravený slovník toki pona si viedol lepšie ako anglický.[24]

Fonológia a fonotaktika[upraviť | upraviť kód]

Inventár[upraviť | upraviť kód]

Toki Pona má deväť spoluhlások (/p, t, k, s, m, n, l, j, w/) a päť samohlások (/a, e, i, o, u/), s hodnotami, ktoré majú aj v medzinárodnej fonetickej abecede. Prízvuk stojí vždy na prvej slabike slova. Nevyskytujú sa žiadne dvojhlásky, kontrastujúca dĺžka samohlások, spoluhláskové skupiny ani tóny.[23] Hlásky aj pravidlá ich kombinácií sú kompatibilné s väčšinou jazykov a sú preto ľahko realizovateľné.[16]

Písmeno: a e i j k l m n o p s t u w
IPA: a e i j k l m n o p s t u w

Distribúcia[upraviť | upraviť kód]

Štatistická distribúcia samohlások je vzhľadom k ostatným jazykom pomerne typická.[23] Pri započítaní každého slova toki pona raz dostaneme nasledujúce pomery frekvencie: 32 % /a/, 25 % /i/, 15 % /e/, 15 % /o/, 10 % /u/.[23]

Štruktúra slabík[upraviť | upraviť kód]

Všetky slabiky majú štruktúru (C)V(N), t. j. voliteľná spoluhláska + samohláska + voliteľná nosovka. Slabiky tak môžu mať formu V, CV, VN alebo CVN. Podobne ako vo väčšine svetových jazykov je najčastejším typom slabiky CV. Ak počítame každé slovo toki pona raz, tento typ tvorí 75 % všetkých slabík. Slabiky s formou V a CVN tvorí každá asi 10 % a iba päť slov (2 % slabík) má tvar VN.[23]

Väčšina slov (70 %) je dvojslabičných, okolo 20 % slov je jednoslabičných a 10 % tvoria trojslabičné slová.[23]

Fonotaktické pravidlá[upraviť | upraviť kód]

Nasledujúce sledy hlások nie sú v jazyku povolené: */ji, wu, wo, ti/. Ďalej za finálnou nosovkou vo slabike nemôže v rovnakom slove nasledovať /m/ alebo /n/. 20 % slov má na začiatku samohlásku.[23] Slabiky, ktoré nie sú na začiatku slova, musia začínať na spoluhlásku.

Vlastné mená musia dodržiavať rovnaké pravidlá ako ostatné slová toki pona a pomocou príručky sa konvertujú na prídavné mená.[25] Ako základ pre hláskové prispôsobenie sa berie miestna alebo aj hovorová výslovnosť.[26]

Alofónia[upraviť | upraviť kód]

Nosovka na konci slabiky môže byť vyslovená ako akákoľvek nosovka, aj keď najčastejšie sa asimiluje k nasledujúcej spoluhláske. Typicky sa teda vyskytuje ako [n] pred /n/, /t/, /s/ alebo /l/, ako [m] pred /m/, /p/ alebo /w/, ako [ŋ] pred /k/ a ako [ɲ] pred /j/.[23]

Kvôli svojmu malému inventári foném umožňuje toki pona pomerne veľkú alofonickú variáciu. Napr. /p t k/ sa môže vyslovovať ako [p t k] i ako [b d g], /s/ ako [s] alebo [z], /l/ ako [l] alebo [r] a samohlásky môžu byť ako krátke, tak dlhé.[23]

Systém písania[upraviť | upraviť kód]

Pre zapisovanie toki pona sa používa 14 písmen latinskej abecedy[27] (a e i j k l m n o p s t u w). Všetky majú rovnaké hodnoty, ktoré zastupujú v medzinárodnej fonetickej abecede. Vyslovujú sa rovnako ako v slovenčine s tým, že „w“ sa môže čítať ako slovenské „v“ na konci uzavreté slabiky (napr. v slove „krv“) či ako jednoduché /v/. Veľké písmená sa používajú iba na označenie cudzích slov. Bežné slová toki pona sa píšu vždy malým písmenom, a to aj na začiatku vety.[7]

Rozvinuté symboly písma sitelen pona

Okrem najpoužívanejšej latinky existujú tiež dva logografické systémy písania, sitelen pona a sitelen sitelen, ktoré boli predstavené v oficiálnej knihe. sitelen pona, v ktorom je každé slovo reprezentované svojim vlastným symbolom, navrhla sama Lang. Vlastné mená sa píšu do špeciálnej kartuše pomocou radu symbolov, z ktorých každý symbol reprezentuje prvé písmeno slova, ktoré zastupuje. Symboly, predstavujúce jedno prídavné meno, môžu byť vpísané dovnútra alebo nad symbol predchádzajúceho slova, ktoré rozvíjajú.[28] Symbol toki pona je napísaný v sitelen pona,[29] kde symbol pre pona je umiestnený vnútri symbolu toki.

Symboly pre slová v systéme sitelen sitelen

Druhý systém, sitelen sitelen, vytvoril Jonathan Gabel. Je viac prepracovaný a svojím vzhľadom pripomína mayské písmo.[17] Tento nelineárny logografický systém používa dve rozdielne metódy tvorenie slov: obrázky predstavujúce celé slová a obrázky predstavujúce slabiky, ktoré sa skladajú z grafém reprezentujúcich každú fonému.[30] Obtiažnosť používanie tohto systému spolu s príťažlivým dizajnom si kladie za cieľ prinútiť ich užívateľov spomaliť a preskúmať, ako nielen jazyk, ale tiež metóda komunikácie môže ovplyvniť ich myslenie.[31]

Niektorí nadšenci z komunity prispôsobili aj iné písma pre písanie toki pona, napr. kórejský hangul alebo fiktívne písmo J. R. R. Tolkiena, Tengwar.[23]

Gramatika[upraviť | upraviť kód]

Toki pona má slovosled typu SVO (podmet (S) – prísudok (V) – predmet (O)).[32] Častica li stojí pred prísudkom, e pred priamymi predmetmi, predložková fráza stojí za predmetmi a častica la, ktorá dodáva kontext, stojí pred podmetom.[18]

Niektoré slová sú považované za častice a slúžia gramatickým funkciám, zatiaľ čo iné majú lexikálny význam. Lexikálne slová nepatria do vymedzených slovných druhov, ale zvyčajne môžu byť podľa kontextu a ich pozície vo fráze použité ako podstatné mená, prídavné mená, slovesá aj citoslovce.[33] Napr. ona li moku môže znamenať „oni jedli“ alebo „ono je jedlo“.[23]

Vetná štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Vetu môže tvoriť citoslovce, oznamovacia veta, želanie/rozkaz alebo otázka.[34]

K citoslovciam, ktoré môžu samotné tvoriť vetu, patrí napr. a, ala, ike, jaki, mu, o, pakala, pona alebo toki.[34]

Oznamovacie vety dodržiavajú poradie podmetu a prísudku a na začiatku navyše môžu mať kontextovú frázu s la. Pred prísudkami vždy stojí častica li, okrem prípadu, keď je podmetom samotné zámeno mi alebo sina. Častica priameho predmetu e, ktorá je zhruba ekvivalentná slovenskému akuzatívu, stojí pred priamymi predmetmi. Ak je prísudkov alebo predmetov viac, musí pred každým z nich byť ďalšie li alebo e.[18] Oslovovacie frázy stoja pred hlavnou vetou a sú zakončené časticou o.[34]

V príkazoch stojí častica o pred slovesom a pre vyjadrenie želanie môže tiež nahradiť li alebo ihneď nasledovať podmet mi alebo sina, za ktorými častica li nie je .[34]

Existujú dva spôsoby, ako tvoriť otázky áno/nie. Tým prvým je použiť konštrukciu „sloveso ala sloveso“, kde ala stojí medzi zdvojeným plnovýznamovým či pomocným slovesom. Ďalším spôsobom tvorenia otázok je použitie spojenia anu seme? (dosl. „alebo čo?“) na konci vety. Otázky sa nemôžu tvoriť jednoduchým pridaním otáznika na koniec vety.[35]

Otvorené otázky sa tvoria nahradením neznámej informácie opytovacím slovom seme.[35]

Zámená[upraviť | upraviť kód]

Toki pona má základné zámená: mi (prvá osoba), sina (druhá osoba) a ona (tretia osoba).[36]

Tieto zámená nešpecifikujú číslo ani rod. Zámeno ona tak môže znamenať „on“, „ona“, „ono“ alebo „oni“. Hovorcovia toki pona v praxi pre vyjadrenie „my“ používajú slovné spojenie mi mute, aj keď číslo sa dá ľahko z kontextu rozoznať, teda použitie slova mute môže byť nadbytočné. Rovnako tak ona mute môže znamenať „oni“ a sina mute by znamenalo „vy“.[34]

Zakaždým, keď je podmetom vety samostatné zámeno mi alebo sina, vynechá sa častica li oddeľujúci podmet a prísudok.[18]

Podstatné mená[upraviť | upraviť kód]

Kvôli svojmu malému slovníku spolieha toki pona na menné frázy, kde sa pridaním ďalšieho slova rozvinie podstatné meno, čím vznikajú zložitejšie významy.[4] Typickým príkladom je kombinácia slov jan (človek) a utala (bojovať), z čoho vznikne jan utala (vojak, bojovník).[37] [pozri Prídavné mená nižšie]

Podstatné mená nepodliehajú skloňovaniu s ohľadom na číslo.[34] jan tak v závislosti od kontextu môže znamenať „človek“, „ľudia“,[34] „ľudská rasa“ alebo „niekto“.[6]

Toki pona nepoužíva izolované vlastné podstatné mená. Namiesto toho musí byť použité vo funkcii prívlastku a musí teda rozvíjať predchádzajúce podstatné meno.[10] Mená ľudí a miest sa teda používajú ako prívlastky všeobecných slov pre „človek“ a „miesto“, napr. ma Kanata (dosl. „štát kanadský“).[23]

Prídavné mená[upraviť | upraviť kód]

Pokiaľ je treba podmet či predmet konkretizovať alebo mu priradiť nejakú vlastnosť, vloží sa za neho ďalšie slovo a vznikne tak zložený výraz. Tieto výrazy v toki pona teda začínajú hlavou a prívlastky nasledujú slovo, ktoré rozvíja.[19] Tento rys je podobný typickému poradiu prídavných mien vo španielčine alebo arabčine. Preto soweli utala, doslova „zviera boja“ je „bojujúci zviera“, zatiaľ čo utala soweli, doslova „boj zvieraťa“ znamená „zvieracia bitka“.[23]

Keď sa k výrazu pridá ďalšie slovo, napr. jan pona lukin, tento prívlastok sa vzťahuje k celému výrazu pred ním, teda ((jan pona) lukin) znamená „priateľ sledujúci“, skôr než (jan (pona lukin)), „človek pekne vyzerajúci“.[23]

Zložené výrazy možno skladať aj s pomocou iných zložených výrazov. Častica pi môže byť umiestnená za hlavou frázy a pred prívlastkami, aby ich zoskupila do inej frázy, ktorá bude fungovať ako jednotka a rozvíjať hlavu, takže jan pi pona lukin = (jan pi (pona lukin)), „dobre vyzerajúci človek“. V tomto prípade lukin rozvíja pona a vzniknutá fráza pona lukin ako celok potom rozvíja slovo jan.[23]

Ukazovacie zámená, číslovky a privlastňovacie zámená stoja za hlavou, rovnako ako ostatné rozvíjajúce členy.[23]

Slovesá[upraviť | upraviť kód]

Toki pona nemá žiadne ohýbanie, nečasuje teda ani slovesá pre vyjadrenie osoby, čísla, času, spôsobu alebo rodu. Osoba je odvodená z podmetu a čas je odvodený z kontextu alebo časového príslovka, ktorý tvorí vedľajšiu vetu.[34]

Ako slovesá môžu byť používané tiež predložky. Napr. tawa ako predložka znamená „k“ a ako sloveso znamená „ísť“, „pohnúť“ alebo „ísť k“. Predložka lon znamená „v“ alebo „na“ a v prípade slovesa znamená „byť v/na“, „existovať“ alebo „byť pravdivé“. kepeken znamená „s“ (v zmysle použitia nejakého nástroja) ako predložka a „používať“ ako sloveso. Slovesá z predložiek nasledujú predmety bez častice e, podobne ako keď sú použité v zmysle predložiek.[34]

Slovná zásoba[upraviť | upraviť kód]

Zoznam slov toki pona spolu s ich symbolmi v písme sitelen pona

Obvykle sa uvádza, že toki pona má okolo 120,[38] 123[39] alebo 125[23][40] koreňových slov,[41] z ktorých každé je polysémické a môže byť chápané ako skupina príbuzných konceptov.[17] Slovo suli teda nemusí znamenať len „veľký“ alebo „dlhý“, ale aj „dôležitý“.[23] Užívanie slov je silne závislé na kontexte[8] a metafore.[16] Pre vyjadrenie zložitejších pojmov sa slová môžu kombinovať.[14] Napr. jan pona, doslova „dobrý/priateľský človek“ môže znamenať „priateľ“ a telo nasa, doslova „zvláštna voda“ alebo „bláznivá tekutina“ môže podľa kontextu znamenať „alkohol“ alebo „alkoholický nápoj“.[34] Sloveso „učiť“ môže byť vyjadrené pomocou spojenia slov pana e sona, doslovne „dávať vedomosti“.[42] V podstate identické koncepty sa môžu vyjadriť rôznymi slovami, pretože ich výber záleží na vnímaní a skúsenosti hovorcu.[16]

Veľa farieb sa dá vyjadriť pomocou subtraktivného miešania.

Farby[upraviť | upraviť kód]

Toki pona má päť základných slov pre farby: pimeja (čierna), walo (biela), loje (červená), jelo (žltá) a laso (modrá a zelená).[9] Hoci táto zjednodušená konceptualizácia farieb má tendenciu vylúčiť niektoré farby bežne vyjadrované v západných jazykoch, hovorcovia je niekedy kombinujú, aby vytvorili farby špecifickejšie. Napr. „fialová“ sa môže vyjadriť kombináciou slov laso a loja. Spojenie laso loja znamená „červenkastá modrá“ a loja laso potom znamená „modrastá červená“.[23]

Číslovky[upraviť | upraviť kód]

Toki pona má slová pre jedna (wan), dve (tu) a mnoho (mute). Ďalej slovo ala môže znamenať nulu, aj keď doslovne znamená „žiadny“ alebo „nič“ a ale/ali („všetko“) môže vyjadrovať obrovské množstvo alebo nekonečno.[43]

Najjednoduchší číselný systém využíva týchto päť slov na vyjadrenie akéhokoľvek množstva. Pre čísla väčšie než dve hovorcovia používajú mute, čo znamená „veľa“.[34]

O trochu zložitejší systém vyjadruje väčšie čísla ich postupným pridávaním. Vznikajú tak spojenia ako tu wan pre tri, tu tu pre štyri atď., čo je zámerne nepraktický spôsob pre vyjadrovania veľkých čísel.[10]

V oficiálnej knihe Lang ďalej predstavila alternatívny systém pre väčšie čísla, ktorý využíva slová luka (dosl. „ruka“) pre označenie „päť“, mute (dosl. „veľa“) pre označenie „dvadsať“ a ale (dosl. „všetko“) pre označenie „sto“. Spojenie ale tu by tak znamenalo „102“ a „78“ by sa vyjadrilo ako mute mute mute luka luka luka tu wan.[44]

História slov[upraviť | upraviť kód]

Názvy častí tela v toki pona

Niektoré slová v toki pona majú zastarané synonymá, napr. slovo kapa autorka v začiatkoch z neznámych dôvodov nahradila slovom nena (výčnelok). Neskôr zámeno ona bolo predstavila ako náhradu za iki (on, ona, ono, oni), pretože si ho hovorcovia občas plietli s ike (zlý).[10]

Podobne pridala ali ako alternatívu k ale (všetko), aby sa hovorcom, ktorí foneticky redukujú neprízvučnej samohlásky, neplietlo s ala (žiadny, nie), aj keď obe formy sa stále používajú.[45]

Slovo oko pôvodne znamenalo to isté čo v slovenčine, teda „oko“, a slovo lukin sa používalo výhradne ako sloveso „vidieť“. Tieto významy sa neskôr zlúčili do lukin, pričom oko zostalo jeho možnou alternatívou. Väčšina užívateľov ich však stále používa podľa pôvodných definícií.[46]

Medzi slová, ktoré Lang jednoducho odstránila zo slovnej zásoby patria: leko (blok, schody), monsuta (netvor, strach), majuna (starý) a pata (súrodenec).[47]

Okrem nena a ona, ktoré nahradili existujúce slová, sa k pôvodným 118 slovám pridalo niekoľko slov nových: pan (obilie, chlieb, cestoviny, ryža), esun (trh, obchod, remeslo), alasa (loviť, zbierať), kipisi (rezať) a namako (navyše, dodatočný, korenie), čo je alternatíva pre sin (nový).[48]

Slová kipisi, majuna a monsuta sa teraz považujú za zastarané, pretože Sonja Lang ich do svojej knihy nakoniec nezahrnula.[47]

Pôvod[upraviť | upraviť kód]

Pôvod slov v toki pona podľa jazyka. Zastarané slová nie sú zahrnuté.

Väčšina slov toki pona pochádza z angličtiny, jazyka tok pisin, fínčiny, gruzínčiny, holandčiny, akkadskej francúzštiny, esperanta, chorvátčiny a pár z nich tiež zo štandardnej a kantonskej čínštiny.[1]

Z mnohých derivátov možno na prvý pohľad poznať ich pôvod, napr. oko je identické so slovanským „oko“ a podobá sa aj ďalším slovám so spoločným pôvodom ako napríklad španielskemu ojo, talianskemu occhio alebo anglickému ocular. Podobne slovo toki (reč, jazyk) je podobné svojmu originálu tok z jazyka tok pisin, ktoré samotné pochádza z anglického talk. pona (dobrý, pozitívny) potom pochádza z esperantského bona, ktoré reflektuje všeobecné románske bon, buona, anglické bonus, atď. Jasný pôvod slov je však často zastretý zmenami vo výslovnosti a pravopisu spôsobenými jednoduchým fonetickým systémom. Napr. slovo lape (spať, odpočívať) pochádza z holandského slapen a má rovnaký pôvod ako anglické sleep.[1]

Medzi slová vypožičané z chorvátčiny, ktoré sa zároveň podobajú slovám slovenským, patrí napr. luka (ruka), noka (noha), už spomínané oko, ona (on, ona, ono, oni), palisa (palica), poka (bok) alebo uta (ústa).

Hoci iba u 14 slov (12 % z celkovej slovnej zásoby) je uvedené, že pochádza z angličtiny, veľké množstvo slov z jazyka tok pisin, esperanta a iných sú viditeľnými anglickými kognátmi, takže podiel zásoby, ktorý anglický hovorca môže rozpoznať, je cca 30 %. Z iných jazykov tvorí slovník z 15 % tok pisin, zo 14 % fínčina a esperanto, 12 % tvoria chorvatčina, 10 % akkadská francúzština, 9 % holandčina, 8 % gruzínčina, 5 % štandardná čínština, 3 % kantonská čínština. Po jednom slove pochádza slovník tiež z welštiny, tongčiny (anglická výpožička), akančiny, a z neznámeho jazyka (zrejme swahilčiny). Štyri slová sú hláskovo symbolické (dve z angličtiny, jedno z japončiny a jedno vymyslené) a jedno ďalšie slovo je úplne vymyslené (častica e).[1]

Tvary rúk v znakovej toki pona

Znaková toki pona[upraviť | upraviť kód]

Znaková toki pona, čiže toki pona luka, je manuálne kódovaná forma toki pona. Každé slovo a písmeno má svoj vlastný znak, ktorý je rozlíšený tvarom ruky, jej pozíciou na tele, orientáciou dlane alebo prsta a užitím jednej či dvoch rúk. Väčšina znakov sa vykonáva pravou rukou na danom mieste, ale niekoľko znakov sa vykonáva taktiež symetricky oboma rukami zároveň.[49]

Pri skladaní vety sa každý znak vykoná v rovnakom slovoslede a s rovnakou gramatikou ako v bežnej toki pona.[49]

Komunita[upraviť | upraviť kód]

Toki pona je pomerne známa medzi esperantistami, ktorí na svojich stretnutiach často ponúkajú kurzy alebo konverzačné skupiny.[23] V roku 2007 oznámila Sonja Lang, že toki pona hovorí najmenej 100 ľudí plynule, a ďalej odhadla, že niekoľko stoviek má základné znalosti tohto jazyka.[11][50] Massachusettský technologický inštitút niekoľkokrát ponúkal jednohodinové kurzy toki pona.[11] Podobné rýchlokurzy sa vyučovali v rokoch 2018 a 2019 aj na medzinárodnom festivale jazykov LingvaFest' v Bratislave.[51][52]

Jazyk sa používa hlavne online na sociálnych sieťach, vo fórach a iných skupinách.[7][50] Od roku 2002 do roku 2009 existovala skupina na Yahoo!, ktorou autorka následne presunutá na fórum toki pona.[53][54] Krátko existovala aj Wikipédia písaná v toki pona (nazývaná „Wikipesija“).[55] Tú však v roku 2004 zrušil jeden zo zakladateľov Wikipédie Jimmy Wales[56] a presunul ju na stránku Wikia.[57]

Na Facebooku sa užívatelia združujú tiež do dvoch veľkých skupín – jedna z nich slúži pre konverzáciu v toki pona a angličtine, druhá pre konverzáciu iba v toki pona.[58] V roku 2019 mala prvá z nich cez 4 000 členov.[40] Medzi ďalšie využívané platformy patrí tiež napr. Reddit, kde v roku 2019 bolo okolo 2 400 členov,[59] a Amikumu, ktoré v tom istom roku zaznamenalo okolo 550 užívateľov.[60] Členovia komunity sú tiež aktívny v chatovacích miestnostiach na stránkach Discord, Telegram a iných sociálnych sieťach ako je Twitter.

Ukážkové texty[upraviť | upraviť kód]

Zmluva písaná písmom sitelen sitelen

mama pi mi mute[5] (Otčenáš)

mama pi mi mute o, sina lon sewi kon.
nimi sina li sewi.
ma sina o kama.
jan o pali e wile sina lon sewi kon en lon ma.
o pana e moku pi tenpo suno ni tawa mi mute.
o weka e pali ike mi. sama la mi weka e pali ike pi jan ante.
o lawa ala e mi tawa ike.
o lawa e mi tan ike.
tenpo ali la sina jo e ma e wawa e pona.
Amen.

ma tomo Pape[61] (Príbeh o babylonskej veži)

jan ali li kepeken e toki sama. jan li kama tawa nasin pi kama suno li kama tawa ma Sinale li awen lon ni. jan li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e kiwen. o seli e ona". jan mute li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e tomo mute e tomo palisa suli. sewi pi tomo palisa li lon sewi kon. nimi pi mi mute o kama suli! mi wile ala e ni: mi mute li lon ma ante mute". jan sewi Jawe li kama anpa li lukin e ma tomo e tomo palisa. jan sewi Jawe li toki e ni: "jan li lon ma wan li kepeken e toki sama li pali e tomo palisa. tenpo ni la ona li ken pali e ijo ike mute. mi wile tawa anpa li wile pakala e toki pi jan mute ni. mi wile e ni: jan li sona ala e toki pi jan ante". jan sewi Jawe li kama e ni: jan li lon ma mute li ken ala pali e tomo. nimi pi ma tomo ni li Pape tan ni: jan sewi Jawe li pakala e toki pi jan ali. jan sewi Jawe li tawa e jan tawa ma mute tan ma tomo Pape.

wan taso[7]

ijo li moku e mi.
mi wile pakala.
pimeja li tawa insa kon mi.
jan ala li ken sona e pilin ike mi.
toki musi o, sina jan pona mi wan taso.
telo pimeja ni li telo loje mi, li ale mi.
tenpo ale la pimeja li lon.

Sám

Som pohlcovaný.
Musím ničiť.
Temnota zapĺňa moju dušu.
Nikto nemôže porozumieť môjmu utrpeniu.
Ó poézie! Môj jediný priateľu.
Tento atrament je moja krv, je môj život.
A Temnota bude vládnuť navždy.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d UC Team: Toki Pona Word Origins [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Wiktionary: bona – Esperanto [online]. 2018-12-12, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. DUNNE, Aidan. Art in Focus: Therapy Notebook 1, pp. 1–6 by Eoin McHugh. The Irish Times, 2019-10-19. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. (po anglicky)
  4. a b DANCE, Amber. In their own words – literally / Babel's modern architects. Los Angeles Times, 2007-08-24. Dostupné online [cit. 2007-08-29]. (po anglicky)
  5. a b ROGERS, Steven D.. A Dictionary of Made-Up Languages. United States of America : Adams Media, 2011. ISBN 978-1440528170. Kapitola Part I: Made-Up Languages – Toki pona. (po anglicky)
  6. a b c d MOORE, Nick. Moncton native creates unique 'good language'. Times & Transcript, 2007-07-18. Dostupné online [cit. 2019-09-09]. (po anglicky)
  7. a b c d e Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Toki Pona [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b c CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Introduction (draft) [online]. 2011-03-22, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b c d MORIN, Roc. How to Say (Almost) Everything in a Hundred-Word Language. The Atlantic, 2015-07-15. Dostupné online [cit. 2019-08-01]. (po anglicky)
  10. a b c d YERRICK, Damian. Pin Eight: Toki Pona li pona ala pona? A review of Sonja Kisa's constructed language Toki Pona [online]. 2002-10-23, [cit. 2007-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. a b c d e f ROBERTS, Siobhan. Canadian has people talking about lingo she created. The Globe and Mail, 2007-07-09. Dostupné online [cit. 2017-03-10]. (po anglicky)
  12. a b MALMKJÆR, Kirsten. The Routledge Linguistics Encyclopedia. New York : Routledge, 2010. ISBN 9780415424325. Kapitola Artificial languages, s. 34. (po anglicky)
  13. OKRENT, Arika. In the Land of Invented Languages. New York : Spiegel & Grau, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-385-52788-0. Kapitola The Klingons, the Conlangers, and the Art of Language – 26. The Secret Vice. (po anglicky)
  14. a b PAYACK, Paul J.J.. A Million Words and Counting: How Global English Is Rewriting The World. New York : Kensington Publishing Corp., 2008. ISBN 978-0-8065-3560-9. Kapitola Constructed Languages. (po anglicky)
  15. toki pona en 76 ilustritaj lecionoj: Pri la libro [online]. [Cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po esperantsky)
  16. a b c d THOMAS, Simon. Oxford Dictionaries: Exploring Toki Pona: do we need more than 120 words? [online]. 2018-03-27, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. a b c СИНЯЩИК, Анна (Anna Sinjaščik). Коротко и ясно. Как искусственный язык учит фокусироваться на главном (Stručne a jasne. Ako umelý jazyk učia sústrediť sa na to hlavné. Фокус (Fokus), 2018-01-03. Dostupné online. (po rusky)
  18. a b c d e f FABBRI, Renato. Basic concepts and tools for the Toki Pona minimal and constructed language. ACM Transactions on Asian and Low-Resource Language Information Processing, July 2018, roč. 0, s. 00:2. Dostupné online. (po anglicky)
  19. a b TOMASZEWSKI, Zach. University of Hawai‘i: A Formal Grammar for Toki Pona [online]. 2012-12-11, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. JAN NOWO. prekladatelia.info: Lekcie Toki Pona [online]. [Cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
  21. STEENBERGEN VAN, Jan. Umětne jezyky i ISO 639-3 (Umělé jazyky a ISO 639-3). SLOVJANI.info (Slovjanska unija), May 2018, roč. 3, čís. 1, s. 61. Dostupné online. ISSN 2570-7108. (po medzislovansky)
  22. SIL ISO 639-3: Change Request Documentation: 2017-035 [online]. [Cit. 2019-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t BLAHUŠ, Marek. Toki Pona: eine minimalistische Plansprache (Toki pona: minimalistický plánovaný jazyk). Redaktorka Sabine Fiedler. Interlinguistische Informationen, November 2011, roč. 18, s. 51–55. Dostupné online. ISSN 1432-3567. (po německy)
  24. MUBIN, Omar; BARTNECK, Christoph; FEIJS, Loe. Towards the Design and Evaluation of ROILA: A Speech Recognition Friendly Artificial Language. Advances in Natural Language Processing, 2010, roč. LNCS 6233/2010, s. 250–256. Dostupné online. DOI10.1007/978-3-642-14770-8_28. (po anglicky)
  25. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 9: Gender, Unofficial Words, Commands [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Phonetic conversion of proper names [online]. [Cit. 2019-01-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 2 Pronunciation – Wikibooks, open books for an open world [online]. [Cit. 2018-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Hieroglyphs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Toki Pona – The language of good. Smith Journal (Melbourne, Australia), 2019-06-03. Dostupné online [cit. 2019-10-20]. (po anglicky)
  30. Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Sitelen [online]. [Cit. 2019-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. GABEL, Jonathan. Jonathan Gabel: Lesson 1: Welcome [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. Language Creation Society: 3. Toki Pona Text – Grammar and Vocabulary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Parts of speech [online]. 2010-09-04, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. a b c d e f g h i j k WARNKE, Robert. jan Lope github: Toki Pona – Lessons and Dictionary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. a b CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: tp FAQ 6 How do you make a question in tp? [online]. 2016-03-18, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. MARTIN, Matthew. My Suburban Destiny: Toki Pona: Pronouns unleashed [online]. 2007-09-11, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 5: Adjectives, Adverbs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. BRAMLEY, Ellie Violet. What happened when I tried to learn Toki Pona in 48 hours using memes. The Guardian, 2015-01-08. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  39. GRIFFIN, Sarah. Podcast of the week: The smallest language in the world. The Irish Times, 2018-08-18. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  40. a b ZORRILLA, Natalia C.. Still Hoping: The Relation of International Auxiliary Languages to Worldview and Perception [online]. 2018. Dostupné online. DOI:10.31235/osf.io/sj24a (po anglicky)
  41. Pôvodne 118 slov, ku ktorým sa neskôr pridali ďalšie
  42. Скорость мысли (Rýchlosť mysle). Компьютерра (Kompjuterra), 2004-07-20. Dostupné online [cit. 2007-07-20]. (po rusky)
  43. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona dictionary [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. tokipona.net: Numbers [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 8 Negation, Yes – No Questions [online]. 2011-12-27, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 15: The Body [online]. 2019-07-08, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Extinct words [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. tokipona.net: Classic Word List (Improved!) [online]. [Cit. 2019-01-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Sign Language [online]. 2017-08-31, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. a b MARSH, Stefanie. Now you're really speaking my language. The Times (London, England), 2007-09-06, s. 2. (po anglicky)
  51. Jazykový festival LingvaFest sa skončil úspešne!. dalito.sk (Lucia Tomečková), 2018-10-08. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  52. LingvaFest’2019. Quark (Centrum vedecko-technických informácií SR), 2019-10-02. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  53. MARTIN, Matthew. Fake languages by a fake linguist: Conlang SE [online]. 2018-03-11, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. Yahoo! Groups: tokipona Toki Pona [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-11-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-12-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. BIAŁOUS, Maciej. Sztuczne języki wobec mediów społecznościowych (Umelé jazyky na sociálnych sieťach). Pogranicze. Studia społeczne (Uniwersytet w Białymstoku), 2018, roč. 32, s. 171. Dostupné online. ISSN 1230-2392. DOI10.15290/pss.2018.32.11. (po polsky)
  58. KNEŽEVIĆ, Nenad. Constructed languages in the whirlwind of the digital revolution. Језик, књижевност и технологија / Language, Literature and Technology: Proceedings from the Sixth International Conference at the Faculty of Foreign Languages, 19–20 May 2017 (Алфа БК универзитет (Alfa BK univerzitet)), 2018, s. 16. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  59. Reddit: lipu Wesi pi toki pona (r/tokipona) [online]. 2019-11-09, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. Amikumu: Statistics [online]. 2019-09-19, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. suno pona: ma tomo Pape [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • LANG, Sonja. Toki Pona: The Language of Good. [s.l.] : Tawhid, 2014. ISBN 978-0978292300. S. 134. (po anglicky)
  • LANG, Sonja. Toki Pona: la langue du bien. [s.l.] : Tawhid, 2016. ISBN 978-0978292355. (po francúzsky)
  • CARDENAS, Eliazar Parra. Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj. Preklad Marek Blahuš. Partizánske : Espero, 2013. ISBN 978-80-89366-20-0. S. 108. (po esperantsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toki pona

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Toki pona na českej Wikipédii a Toki Pona na anglickej Wikipédii.