Ido: Rozdiel medzi revíziami
obrázok, príklady slov |
d r2.6.5) (robot Pridal: mzn:ایدو |
||
Riadok 164: | Riadok 164: | ||
[[ms:Bahasa Ido]] |
[[ms:Bahasa Ido]] |
||
[[mt:Lingwa Ido]] |
[[mt:Lingwa Ido]] |
||
[[mzn:ایدو]] |
|||
[[nds:Ido]] |
[[nds:Ido]] |
||
[[nl:Ido (kunsttaal)]] |
[[nl:Ido (kunsttaal)]] |
Verzia z 10:49, 28. marec 2011
Ido (Ido) | |
---|---|
Rozšírenie: | celosvetovo |
Počet hovoriacich: | odhad 1000 |
Klasifikácia: | plánový jazyk |
Písmo: | Latinka |
Postavenie | |
Úradný a primárny jazyk: | Žiadny štát, oficiálne používaný niekoľkými medzinárodnými organizáciami |
Regulátor: | Uniono por la Linguo Internaciona Ido |
Kódy | |
ISO 639-1: | io |
ISO 639-2: | |
SIL: | [] |
Wikipédia | |
io.wikipedia.org |
Ido je umelý jazyk vypracovaný v roku 1907 na základe esperanta, preto sa mu niekedy hovorí reformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v Európe. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a Interlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.
Štruktúra jazyka
Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú homonymá. Podstatné mená v jednotnom čísle sa končia na písmeno o (napr. hundo, linguo), medzi výnimky patria vlastné mená ako Djibuti, Francia, Nepal. Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky -o na koncové -i (hundi, lingui).
Abeceda
K zápisu jazyka sa používa 26 písmen:
Písmeno: | a | b | c | ch | d | e | f | g | h | kh | i | j | k | l | m | n | o | p | qu | r | s | sh | t | u | v | w | x | y | z |
Výslovnosť: | a | b | c | č | d | e | f | g | h | ch | i | ž | k | l | m | n | o | p | kw | r | s | š | t | u | v | w | ks | j | z |
IPA: | a, ɑ | b | t͡s | t͡ʃ | d | ɛ, e | f | g | ɦ | x | ɪ | ʒ | k | l | m | n | o, ɔ | kw | p | ɾ, r | s | ʃ | t | ʊ | v | w | k͡s, g͡z | j | z |
Výslovnosť
Všetky písmená (okrem j, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno j sa vyslovuje ako slovenské ž v slove žaba (napr. manjajo) a písmeno y sa vždy vyslovuje ako aproximant (slovenské j). Zložkové písmená ch, sh sa oproti alveolárnym c, s vyslovujú palatoalveolárne. Slabiky di, ti, ni sa vyslovujú tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotín (nikotino). Skupiny samohlások au, eu sa v jazyku ido vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách auto, euro.
Prizvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. amar, donar) je prízvuk na poslednej slabike.
Užitočné frázy
Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:
Ahoj. | Saluto. |
Ako sa voláte? | Quale vu nomesas? |
Volám sa… | Me nomesas… |
Koľko? | Quante? |
Hovoríte idom? | Ka vu parolas ido? |
Nerozumiem vám. | Me ne komprenas vu. |
Vďaka. | Danko. |
Nie je zač. | Ne dankinde. |
Ráčte. | Bonvolez. |
Blahoprajem! | Gratulo! |
Dobre. | Bone. |
Je pekný deň. | Esas/Es bela dio. |
Milujem ťa. | Mi adoras tu. |
Dovidenia. | Til rivido. |
Jedno pivo, prosím. | Un biro, me pregas. |
Čo je to? | Quo to es/esas? |
To je… | To es/esas… |
Ako sa Vám darí? | Quale vu standas? |
Dobré ráno. | Bona matino. |
Dobrý deň. | Bona jorno. |
Dobrý večer. | Bona vespero. |
Dobrú noc. | Bona nokto. |