Milhosť: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
skuska
nevislo
Riadok 44: Riadok 44:


== Výstavby ==
== Výstavby ==

[[Image:To 1.jpg|thumb|right|Jazero v pozadi obce Milhosť]]
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.
* ''' 1950''' - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
* ''' 1950''' - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),

Verzia z 19:22, 21. máj 2006

Milhosť (Migléc)
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický
Okres Košice - okolie
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 166 m n. m.
Rozloha 7,84 km² (784 ha) [1]
Obyvateľstvo 387 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 49,36 obyv./km²
Starosta Ing. Vojtech Gálffy
PSČ 044 58 (pošta Seňa)
ŠÚJ 580252
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba 0 55
Adresa obecného
úradu
Milhosť 6
E-mailová adresa poslať email
Telefón 696 27 94
Fax 696 27 94
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Milhosť
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Milhosť je obec na Slovensku v okrese Košice - okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - Kechneca a Sene. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km2.

História

Milhosť sa prvýkrát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205-1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.

Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, o ktorej nevieme kde stála.

V roku 1450 rodina Hegyaljai získala pozemky v obci.

Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: Középnémeti , Kisnémeti alebo Középkisnémeti. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj Miglécnémeti.

Do roku 1500 na území obce žili len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prišli prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubudlo.

Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia. Historická pečať obce pochádza z roku 1839, ktorá sa stala východiskom pri tvorbe obecného erbu v 90 rokoch 20. storočia.

Výstavby

Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku 1861 okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku 1868 a neskôr, presnejšie v roku 1887 , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.

  • 1950 - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
  • 1978 - hraničný priechod je zrekonštruovaný, 1988 - plynofikácia obce,

po roku 1950 - vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD,

  • 1994 - postavený dom smútku,
  • 1995 - výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci).
  • 1996 - kanalizačná sieť, vodovod,
  • 1998 - benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu.
  • 2000 - v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov.


Územné zmeny obce

Vznikom ČSR po roku 1918 sa Milhosť stala pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po Viedenskej arbitráži, v roku 1938 , obec pripadá Maďarsku a má názov Miglécnémeti . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od roku 1945-1947 mala názov Migléc. V období 1948-1964 sa nazýva Milhosť. V roku 1964 bol Milhosť zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostal názov Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť. V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov Seňa, časť Milhosť. Milhosť bol zlúčený od 1964 do roku 1992 , teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce. Na žiadosť občanov 1.1.1993 obec získala samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť-Migléc (keďže 50 % obyvateľov je maďarskej národnosti). Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do Uhorska, do Rakúsko-Uhorskej monarchie, do Československa a od 1.1.1993 do Slovenskej republiky.

Obyvateľstvo

  • Počet obyvateľov: 344
  • Národnostné zloženie:
    • Slovenská - 189
    • Maďarská - 144
    • Rómska - 4
    • Česká - 1
    • Ostatné, nezistené - 6
  • Bývajúce obyvateľstvo podľa materinského jazyka (2001)
    • Slovenský : 162
    • Maďarský: 174
    • Rusínsky: 1
    • Český: 1
    • Nezistený: 6
  • Náboženské vyznanie / cirkev (2001)
    • Rímskokatolícka cirkev: 168
    • Gréckokatolícka cirkev: 19
    • Evanjelická cirkev: 3
    • Reformovaná cirkev: 133
    • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia: 3
    • Bez vyznania: 10
    • Nezistené: 8



Šablóna:Obce okresu Košice - okolie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.