Borovica stočená: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d typo
d preklepy
Riadok 25: Riadok 25:
}}
}}


'''Borovica stočená''' (''Pinus contorta'') je severoamerický [[Druh (taxonómia)|druh]] dvojihličnanovej [[borovica|borovice]]. Svoj názov dostala podľa ihlíc, väčšinou kosákovito pokrútených, dosť husto obrastajucích vetvičky. Je veľmi [[variabilita|variabilná]] a ako typický „pionier“ obsadzuje [[láva|lávové]] polia a plochy po [[požiar]]och. Je veľmi svetlomilná, avšak v ostatných nárokoch veľmi skromná. Spočiatku rastie veľmi rýchlo, skoro však svoj rast končí a začína plodiť. V strednej [[Európa|Európe]] sa bežne vyskytujú všetky subspecie.
'''Borovica stočená''' (''Pinus contorta'') je severoamerický [[Druh (taxonómia)|druh]] dvojihličnanovej [[borovica|borovice]]. Svoj názov dostala podľa ihlíc, väčšinou kosákovito pokrútených, dosť husto obrastajucích vetvičky. Je veľmi [[variabilita|variabilná]] a ako typický „pionier“ obsadzuje [[láva|lávové]] polia a plochy po [[požiar]]och. Je veľmi svetlomilná, avšak v ostatných nárokoch veľmi skromná. Spočiatku rastie veľmi rýchlo, skoro však svoj rast končí a začína plodiť. V strednej [[Európa|Európe]] sa bežne vyskytujú všetky poddruhy.


== Synonymá ==
== Synonymá ==
Riadok 33: Riadok 33:


== Vzhľad ==
== Vzhľad ==
[[Borka]] tenká a hladká, v dospelosti tmavo červenohnedá, rozpráskavajúce sa v šupiny. Letorasty zelené, lysé, behom jedného roka vytvára často 2 lôžka. Pupene pozdĺžne vajcovité, 12 mm, červenohnedé. Šišky serotínne (otvárajú sa obvykle mnoho rokov po dozretí napr. pri [[požiar]]i), krátko stopkaté, jednotlivé alebo po niekoľkých pohromade, značne asymetrické, 2{{--}}6 × 2{{--}}3 cm, so štítkami kosoštvorcovými, s malým pupkom a ostrými tenkými hrotmi. Semená veľmi drobné, černasto hnedé.
[[Borka]] tenká a hladká, v dospelosti tmavo červenohnedá, rozpraskávajúce sa do šupín. Letorasty zelené, lysé, behom jedného roka vytvára často 2 lôžka. Pupene pozdĺžne vajcovité, 12 mm, červenohnedé. Šišky serotínne (otvárajú sa obvykle mnoho rokov po dozretí napr. pri [[požiar]]i), krátko stopkaté, jednotlivé alebo po niekoľkých pohromade, značne asymetrické, 2{{--}}6 × 2{{--}}3 cm, so štítkami kosoštvorcovými, s malým pupkom a ostrými tenkými hrotmi. Semená veľmi drobné, černasto hnedé.


== Ekológia ==
== Ekológia ==
Riadok 48: Riadok 48:
Skôr používali indiáni tyče na stavbu indiánskych stanov ([[tee-pee]]) práve z tejto borovice a odtiaľ je jej americký názov: lodgepole pine (tyčová borovica).
Skôr používali indiáni tyče na stavbu indiánskych stanov ([[tee-pee]]) práve z tejto borovice a odtiaľ je jej americký názov: lodgepole pine (tyčová borovica).


V [[sukcesia (ekológia)|sukcesii]] tejto borovice hrajú veľkú rolu [[požiar]]e, po ktorých sa stáva na spáleniskách dominujúcou drevinou. Pre niektoré lokality, kde je žiadúca prirodzená sukcesia (napr. [[Národný park|národné parky]]), sú požiare umelo zakladané (tzv. riadené požiary).
V [[sukcesia (ekológia)|sukcesii]] tejto borovice hrajú veľkú rolu [[požiar]]e, po ktorých sa stáva na spáleniskách dominujúcou drevinou. Pre niektoré lokality, kde je žiadúca prirodzená sukcesia (napr. [[Národný park|národné parky]]), sú požiare umelo zakladané (tzv. riadené požiare).


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 11:36, 1. máj 2011

Borovica stočená
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pinus contorta
Douglas ex Loudon, 1838
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Borovica stočená (Pinus contorta) je severoamerický druh dvojihličnanovej borovice. Svoj názov dostala podľa ihlíc, väčšinou kosákovito pokrútených, dosť husto obrastajucích vetvičky. Je veľmi variabilná a ako typický „pionier“ obsadzuje lávové polia a plochy po požiaroch. Je veľmi svetlomilná, avšak v ostatných nárokoch veľmi skromná. Spočiatku rastie veľmi rýchlo, skoro však svoj rast končí a začína plodiť. V strednej Európe sa bežne vyskytujú všetky poddruhy.

Synonymá

  • Pinus murrayana Balf.
  • Pinus Bolanderi Parlatore
  • Pinus muricata Bolander

Vzhľad

Borka tenká a hladká, v dospelosti tmavo červenohnedá, rozpraskávajúce sa do šupín. Letorasty zelené, lysé, behom jedného roka vytvára často 2 lôžka. Pupene pozdĺžne vajcovité, 12 mm, červenohnedé. Šišky serotínne (otvárajú sa obvykle mnoho rokov po dozretí napr. pri požiari), krátko stopkaté, jednotlivé alebo po niekoľkých pohromade, značne asymetrické, 2 – 6 × 2 – 3 cm, so štítkami kosoštvorcovými, s malým pupkom a ostrými tenkými hrotmi. Semená veľmi drobné, černasto hnedé.

Ekológia

Tento druh je veľmi variabilný, o čo, svedčia 3 veľmi rozdielne poddruhy. V jeho celkovom spektre môžeme nájsť populácie s charakterom klimaxovým, rastúce v zmesiach s inými druhmi, aj veľmi výrazne „pionierske“ populácie, neznášajúce konkurenciu.

Vertikálne rozšírenie je prakticky od morskej hladiny až do nadmorskej výšky 3 600 m n. m.

Na prekrytí jej areálu s areálom borovice Banksovej dochádza ku kríženiu oboch druhov (Pinus xmurraybanksiana Righter & Stockwell, 1949).

Využitie

Táto borovica je hospodársky veľmi významným druhom. Drevo sa používa ako stavebný materiál (stĺpy apod.), alebo ako surovina pre výrobu celulózy.

Zaujímavosti

Skôr používali indiáni tyče na stavbu indiánskych stanov (tee-pee) práve z tejto borovice a odtiaľ je jej americký názov: lodgepole pine (tyčová borovica).

V sukcesii tejto borovice hrajú veľkú rolu požiare, po ktorých sa stáva na spáleniskách dominujúcou drevinou. Pre niektoré lokality, kde je žiadúca prirodzená sukcesia (napr. národné parky), sú požiare umelo zakladané (tzv. riadené požiare).

Iné projekty

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borovice pokroucená na českej Wikipédii.