Samo Chalupka: Rozdiel medzi revíziami
wikilinky |
→Životopis: fd |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Narodil sa v rodine evanjelického [[farár]]a [[Adam Chalupka|Adama Chalupku]] (matka Anna rod. Pruniová, brat [[Ján Chalupka]]) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v [[Gemer (obec)|Gemeri]] a od roku [[1822]] študoval na lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Od roku [[1824]] študoval v [[Rožňava|Rožňave]], od roku [[1827]] na [[Bratislava|bratislavskom]] lýceu [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]], kde [[1829]] patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako [[knihovník]], neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len [[literatúra|literatúre]], ale zaujímali sa i o [[dejiny]], osud [[národ]]ov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania [[Poľsko|poľskej]] šľachty v roku [[1830]] vydal do [[Poľsko|Poľska]] ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri [[Halič]]i. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v [[Demänová|Demänovej]], no už v roku [[1833]] pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo [[Viedeň|Viedni]]. V roku [[1834]] pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, [[1836]] farár v [[Gemerské Teplice|Gemerských Tepliciach]] a po otcovej smrti v roku [[1840]] zaujal jeho miesto v rodnej [[Horná Lehota (okres Brezno)|Hornej Lehote]], kde pôsobil až do svojej smrti. |
Narodil sa v rodine evanjelického [[farár]]a [[Adam Chalupka|Adama Chalupku]] (matka Anna rod. Pruniová, brat [[Ján Chalupka]]) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v [[Gemer (obec)|Gemeri]] a od roku [[1822]] študoval na lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Od roku [[1824]] študoval v [[Rožňava|Rožňave]], od roku [[1827]] na [[Bratislava|bratislavskom]] lýceu [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]], kde [[1829]] patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako [[knihovník]], neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len [[literatúra|literatúre]], ale zaujímali sa i o [[dejiny]], osud [[národ]]ov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania [[Poľsko|poľskej]] šľachty v roku [[1830]] vydal do [[Poľsko|Poľska]] ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri [[Halič]]i. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v [[Demänová|Demänovej]], no už v roku [[1833]] pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo [[Viedeň|Viedni]]. V roku [[1834]] pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, [[1836]] farár v [[Gemerské Teplice|Gemerských Tepliciach]] a po otcovej smrti v roku [[1840]] zaujal jeho miesto v rodnej [[Horná Lehota (okres Brezno)|Hornej Lehote]], kde pôsobil až do svojej smrti. |
||
[[Súbor:Bratislava Radlinskeho busta Samo Chalupka.jpg|náhľad|Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z [[Radlinského]] ulice v [[Bratislava|Bratislave]].]] |
[[Súbor:Bratislava Radlinskeho busta Samo Chalupka.jpg|náhľad|Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z [[Radlinského]] ulice v [[Bratislava|Bratislave]].]] |
||
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; [[ |
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; [[2012]] člen tajného |
||
mladoslov. spolku Vzájomnosť, [[1844]] štúrovského spolku Tatrín, [[1861]] spolutvorca Memoranda národa slovenského a [[1863]] spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve ''Mor ho!'' zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska. |
mladoslov. spolku Vzájomnosť, [[1844]] štúrovského spolku Tatrín, [[1861]] spolutvorca Memoranda národa slovenského a [[1863]] spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve ''Mor ho!'' zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska. |
||
Verzia z 07:35, 10. január 2012
Samo Chalupka | |
Samo Chalupka.jpg slovenský romantický básnik | |
Narodenie | 27. február 1812 Horná Lehota, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 19. máj 1883 (71 rokov) Horná Lehota, Slovensko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Samo Chalupka |
Samo Chalupka (* 27. február 1812, Horná Lehota – † 19. máj 1883, Horná Lehota) bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku.
Životopis
Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna rod. Pruniová, brat Ján Chalupka) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu, kde 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, 1836 farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; 2012 člen tajného mladoslov. spolku Vzájomnosť, 1844 štúrovského spolku Tatrín, 1861 spolutvorca Memoranda národa slovenského a 1863 spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.
Tvorba
Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto, využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.
Venoval sa aj tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe (náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického, 1842).
Diela
Poézia
- 1829 – Repertorium dispositionum, rukopis s básnickými náčrtmi a veršami
- 1834 – Koníku moj vraný, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
- 1834 – Nářek slovenský, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
- 1834 – Píseň vojenská, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
- 1864 – Mor ho !, báseň
- 1868 – Spevy, básnická zbierka; obsahovala napr. diela:
- Likavský väzeň (pôvodný názov Jánošíkova náumka)
- Kráľohoľská
- Branko
- Kozák (pôvodný názov Syn vojny)
- Turčín Poničan
- Boj pri Jelšave
- Odboj Kupov
- Vojenská, báseň
- Juhoslovanom, báseň
- Bolo i bude, báseň
- Večer pod Tatrou, báseň
- Při návratu do vlasti, báseň
- Smutek, báseň
- Toužba po vlasti, báseň
- Má vlast, báseň
- Turčín Poničan, báseň
Preklady
- 1843 – Pálenka otrava, preklad diela švajčiarskeho spisovateľa Heinricha Zschokkeho Brandweinpest
Pamiatky
- rodný dom s pamätnou tabuľou v Hornej Lehote
- literárna pozostalosť a korešpondencia v LAMS
- názvy ulíc v slovenských mestách
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Samo Chalupka
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samo Chalupka
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
- Digitalizované diela Sama Chalupku
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.