Uspenský pôst: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
doplnenie
Andreios (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 1: Riadok 1:
'''Uspenský pôst''' alebo '''Spasivka''' (ľudovo) alebo '''Pôst pred Zosnutím Bohorodičky''' alebo aj '''Pôst Bohorodičky''' je jedným z [[pôst|pôstnych]] období [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkví [[byzantský obrad|byzantského obradu]].
'''Uspenský pôst''' alebo '''Spasivka''' (ľudovo) alebo '''Pôst pred Zosnutím Bohorodičky''' alebo aj '''Pôst Bohorodičky''' je jedným z [[pôst|pôstnych]] období [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkví [[byzantský obrad|byzantského obradu]].


Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny ([[15. august]]a).
Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny ([[15. august]]a), resp. na sviatky Zosnutia a [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]].


Prvé svedectvo o pôste v tomto období máme od sv. Leva Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.
Prvé svedectvo o pôste v tomto období máme od sv. Leva Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.
Riadok 11: Riadok 11:
* V sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a víno.
* V sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a víno.


Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.
Na sviatok [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]] (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.


V [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.
V [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.

Verzia z 10:40, 10. august 2012

Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. augusta), resp. na sviatky Zosnutia a Premenenia Pána.

Prvé svedectvo o pôste v tomto období máme od sv. Leva Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.

Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu sú nasledovné:

  • V pondelok, stredu a piatok výhradne nevarená rastlinná strava bez oleja.
  • V utorok a štvrtok varená rastlinná strava bez oleja.
  • V sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a víno.

Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.

Zdroje