Wikipédia:Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d čistka
pokus
Riadok 1: Riadok 1:
{{Návod/{{PAGENAME}}}}
{{Návod/{{PAGENAME}}}}


{{Infobox rastliny|
Farba=green|
Názov=Sofora toromiro|
Obrázok=[[Sophora toromiro|Sophora toromiro]]|
Titulok=|
Farba2=pink|
Skry7=áno|
Ríša po slovensky=[[Rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae|
Podríša po slovensky=
Vývojová línia po slovensky=
Vývojová vetva po slovensky=|
Skupina 1 po slovensky=[[Krytosemenné rastliny|Krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky=[[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky=[[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=|
Rad po slovensky=[[bôbotvaré]]|Rad po latinsky=Fabales|
Čeľaď po slovensky=[[bôbovité]]|Čeľaď po latinsky=Fabaceae|
Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Styphnolobium|
Druh po slovensky='''''Sofora toromiro'''''|Druh po latinsky=Sophora toromiro|
Farba3=pink|
Binomické meno= Sophora toromiro|
Klasifikátor1=([[ Karl Skottsberg| Karl Skottsberg]])Skottsb.|
Dátum1=|
Synonymá='' ? ''|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}

===Sofora toromiro===


Sofora toromiro (''Sophora toromiro'') je z [[Čeľaď|čeľade]] [[bôbovité]] (''Fabaceae'').
Je [[ker]] ale môže byť vyvinutý aj v podobe stromu. V Červenej knihe ohrozených druhov [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|(IUCN)]] je zapísaný ako zaniknutý druh vo voľnej prírode. Okrem zničenia jeho prirodzeného habitatu (stanovišťa) na [[Veľkonočný ostrov|Veľkonočnom ostrove]] a priamymi zásahmi ľudskej činnosti, získavania poľnohospodárskej pôdy, využívania ťažby dreva, má svoj podiel aj zanesenie exotických inváznych druhov rastlín a rozšírený chov oviec, králikov, ošípaných, koní a dobytka, ktoré viedli k jeho zániku aj pôvodnej vegetácie.

==Dejiny==

Prvá zmienka o strome Sofora toromiro pochádza z roku [[1774]], keď bola zaznamenaná [[Georg Forster|Georgeom Forsterom]] ktorý ako člen druhej námornej výpravy [[James Cook|Jamesa Cooka]] opísal túru na Veľkonočnom ostrove za spoznávaním tohto stromu. Vtedy napísal: ''"Po niekoľkých prestávkach na oddych počas túry sme konečne mohli vystúpať na vrchol kopca, odkiaľ sme smerom na západ videli more a naše kotviace lode. Vrch (Hanga Roa) bol pokrytý krovinami mimózy (Sofora toromiro), ktorý tu rástol do výšky osem alebo deväť metrov, a niektoré z jeho konárov mali hrúbku ako ľudské stehno"''
V tom čase Toromiro na ostrove tvoril rozptýlené husté porasty. Jeho cenné drevo malo viacero úžitkov (využívalo sa na stavebné materiály, tovary pre domácnosť, kanoe a rezbárske práce) prírodné porasty sa však v dôsledku ťažby neustále zmenšovali.<ref>(Lobin & Barthlott, 1988, Alden, 1991). V 1955 -1956</ref>
Jedna z legiend domorodcov z ostrova tvrdí, že sadenice stromu Toromiro boli na Veľkonočný ostrov privezené domorodým kráľom Hotu Mutuom, ale archeologicko-botanická analýza peľu odobratá z Veľkonočného ostrova, dokazuje, že Toromiro tam rástol už pred tridsať päť tisíc rokmi, takže sa môže považovať za isté, že rastlina sa na Veľkonočnom ostrove rozšírila bez ľudského vplyvu.<ref>JR Flenley a King Sarah: ''Neskoré kvartérne peľové záznamy z Veľkonočného ostrova, '' V prírode, Zväzok 307, s 47-50, 1984, </ref>
Blízkymi príbuznými Sofora toromiro, sú (''Sophora cassioide, Edwardsia cassioides, alebo Sophora microphylla.'') ktoré sú v [[Čile]] veľmi rozšírené. Semená mnohých druhov Sofora prežili dlhší pobyt v slanej morskej vode, pravdepodobne prirodzeným pôsobením oceánskych prúdov ktoré smerujú od čílskej pevniny sa dostali na západ.
Archeologicko-botanické štúdiá britskej university v [[Reading|Readingu]] dosvedčujú, že rastlina na Veľkonočnom ostrove rástla pôvodne ako podrast, najmä v okrajových oblastiach niekdajších rozsiahlych [[Palmy|palmových]] hájov.<ref>Maunderovo Mike : ''Sophora Toromiro - Súčasný stav ochrany v botanických záhradách'' Časopis Curtisa, Zväzok 14, str 226-231 GB</ref>
Francúzsky bádateľ [[Jean de La Pérouse]] v roku [[1786]] Veľkonočný ostrov navštívil a o strome toromiro napísal: ''"Tu a tam rastie [[Bôbovité|Mimóza]], ale iba v tvare malých kríkov, ich najsilnejšie konáre sme nikdy nevideli hrubšie ako sedem a pol centimetra v priemere"''.<ref>''La Perouseove expedície v rokoch: 1785, 1786, 1787 a 1788,'' publikoval MCA Milétu Mureau, preklad z francúzštiny JR Forster a EL Sprengel, Berlin, 1799</ref>
Američan [[William Thomson]] v roku [[1886]] na Veľkonočný ostrov priplával na [[Spojené štáty severoamerické|americkej]] lodi Mohican. Vtedy informoval o takmer úplne zničenej ostrovnej [[Flóra|flóre]] v dôsledku poškodenia porastov od domácich hospodárskych zvierat Wiliam Thomson napísal:''„Na rôznych miestach sme našli malé rozptýlené zhluky porastov Edwardsie,'' (Thompson používa pre Toromiro zastaralé rodové meno "Edwardsia" ), Broussonetie a [[Ibištek|ibišteku]], ale tie boli všetky odumreté, ich kôra obhryzená od oviec, ktoré sa všade potulovali po celom ostrove. Žiadny z týchto stromov nebol vyšší ako tri metre a najhrubší kmeň aký sme našli, mal iba niečo málo cez pätnásť centimetrov v priemere." ''<ref>Thomson J. William:''Te Pito o Te Henua, alebo Veľkonočný Ostrov, od pokladníka Williama J. Thomsona,'' strana 451, ''US Navy,'' Washington, 1891,</ref>
Archeológ [[Alfred Métraux]] sa v roku [[1935]] počas Lavacheryho expedície odfotografoval pred jedným z posledných (v tej dobe už takmer vyhynutých) stromov Toromiro v dolnej časti svahu krátera Rano Kau. Originálna čierno-biela fotografia sa nachádza v archíve múzea [[Musée de l'Homme]] v [[Paríž|Paríži]]. Snímka zobrazuje košatý strom, asi dva metre vysoký, s viacerými konármi ktoré majú maximálnu hrúbku asi dvadsaťcentimetrov.
Botanik [[Efrain Volosky]] ktorý v roku [[1953]] zhromažďoval do univerzitnej botanickej záhrady vo [[Viña del Mar]] rôzne druhy flóry, popisuje strom Toromiro rastúci v kráteri Rano Kau obdobne ako bol ten, ktorý videl archeológ Métraux, čiže ako ''„Tri metre vysoký strom s priemerom kmeňa dvadsaťpäť centimetrov“ ''
[[Nórsko|Nórsky]] archeológ a bádateľ [[Thor Heyerdahl]] v roku 1955 získal semená z tamojšieho ojedinelého stromu. Veril, že je posledným návštevníkom Veľkonočného ostrova ktorý Toromiro ešte mohol vidieť rásť v jeho prirodzenom prostredí. Veľa stromov bolo vyrúbaných na stavebné materiály, kanoe a rezbárske práce. Jeho osud nakoniec spečatil chov oviec a dobytka rozšírený na ostrove ktoré zničili jeho kôru. Posledný známy divorastúci Toromiro na Veľkonočnom ostrove, mimo krátera, bol vyťažený na palivové drevo v roku [[1960]]. Posledný živoriaci strom, rastúci v kráteri Rano Kau bol oficiálne zaznamenaný v roku [[1917]] v rámci výpravy [[Karl Scottsberg|Karla Scottsberga.]] Tento strom prežil až do roku [[1962]]. Jediné rastliny, ktoré môžu byť označované ako ''„pravé Toromiro“'' je potomstvo rozšírené zo semien z tohto jediného pôvodného stromu ktoré prežili v európskych a austrálskej botanickej záhrade, Národnej botanickej záhrade vo Viña del Mar v Čile a v čílskych súkromných záhradách.
==Opis==
Toromiro je pomaly rastúci ker asi meter vysoký. Vo svojej domovine dorastá až na malý strom asi 5 m vysoký.. ''( „Umelým pestovaním nie je overené, či Toromiro narastá iba do veľkosti kra alebo po určitej dobe vyrastie až na strom, napríklad ako jeho príbuzné druhy Sophora microphylla a Sophora tetraptera, dosahujúce výšku až 10 metrov“ )''.<ref>Citácia: Björn Alden a George Zisk: ''Toromiro – zaniknutá rastlina je znova objavená: Príroda a múzeum, '' s 147 - 119 (5), Frankfurt nad Mohanom 1989.</ref>
Hlavné konáre sú 10-20 cm hrubé ktoré môžu dorásť až do hrúbky 50 centimetrov. Kôra je červeno-hnedá. Má striedavé, úzko elipsovité, protistojné, pozdĺžne ryhované listy, 4,2 - 7,4 až 10 centimetrov dlhé, ktoré rastú v ôsmich až dvanástich pároch na krátkych 3,7 až 6,5 centimetrových stonkách..
Kvety rastú v malých strapcoch, tvoria kupolovité kalichy ktoré sú jeden a pol až tri centimetre dlhé, majú žltú, približne 2,7 krát 1,8 centimetra širokú korunu tvorenú piatimi trojuholníkovými lalokmi a piatimi žltými okvetnými lístkami.
Uprostred kvetu býva desať tyčiniek a jeden vaječník. Po opelení sa vytvoria struky o rozmeroch 4 až 5 krát 3,5 až 4 milimetre, bývajú až desať centimetrov dlhé, hnedej farby, Mierne zakrivené struky majú šesť až sedem miestností oddelených papierovitými prepážkami, pomerne tenké steny a obsahujú jedno až šesť žltých vajcovitých semien.
Semená sú jedovaté. (Opis prevzatý od Skottsberga (1922)

==Úsilie o jeho zachovanie ==
V roku [[1955]] Thor Heyerdahl získal z osamelého stromu rastúceho v kráteri Rano Kau šesť, alebo sedem objavených semien. Doviezol ich do botanických záhrad vo Švédsku. Najvyhovujúcejšie podmienky na pestovanie poskytovala botanická záhrada v [[Göteborg|Göteborgu]]. Bolo tam zaslané päť semien ktoré vyklíčili nasledujúci rok.<ref>B. Alden: ''Le Toromiro, Stammbaum z Pascuans fleurit Toujours en Suede, in seces Regard sur l'Ile de Paques, Kapitola IX: Dejny vegetácie Veľkonočného ostrova Rapa Nui'' , 1982, s 119-120.</ref>
V pobočke tejto botanickej záhrady bolo sústredené aj väčšie množstvo odrezkov za účelom ich vegetatávneho rozmnoženia. V botanickej záhrade v [[Bonn|Bonne]] sa od roku [[1972]] nachádza identická kópia ktorá pochádza pravdepodobne zo záhrady z Göteborgu. Je dovezená v roku [[1975]] <ref> Lobin Wolfram: ''Sophora Toromiro z botanickej záhrady, univerzity v Bonne, '' v Courier Senckenberg Research Institute, Zväzok 125, s 229-231, 1990</ref> <ref>Lobin Wolfram & W. Barthlott: ''Toromiro Sophora (Leguminosae), Vyhynutý strom na Veľkonočnom ostrove, '' Botanic Gardens Conservation News, Zväzok 1 č 3, str 32 - 34, 1988</ref>
Táto rastlina je asi jeden a pol metra vysoká a stále rastie. Stromy sú v chladnom skleníku udržiavanom na teplotnej úrovni desať až pätnásť stupňov Celzia. Počas nemrazivého počasia prebývajú rastliny aj vonku. Toromiru sa darí najlepšie vo vápnitej, mierne kyslej pôde.
V roku [[1993]] bola založená organizácia TGM (''Toromiro Management Group''), ktorej cieľom je presídlenie a rozšírenie Toromira pochádzajúceho z botanických záhrad v Bonne, Göteborgu a [[Kew gardens|Kew]] na Veľkonočnom ostrove.
K projektu sa pripojila aj čílska organizácia Forest Service (CONAF). V máji roku [[1995]] priviezli na ostrov stoosemdesiat sadeníc z botanických záhrad z Bonnu, Göteborgu a čílskej Forest Service. Projekt je v súčasnosti (2001) pozastavený, kedže väčšina rastlín vyhynula ešte v karanténe na následky hubových infekcií. (zostalo šesťdesiattri sadeníc) Či bude ich presídlenie úspešné a či sa vôbec niekedy uskutoční je dosť otázne vzhľadom na úzku genetickú základňu týchto rastlín <ref>M.Maunder, A. Cullen, B. Alden, G. Žižka, C. Orliac, W. Lobin, A. Bordeu, J. Ramirez & S. Glissmann-Gough: ''Zachovanie Stromu Toromiro: Kauzuálna štúdia o úsilí o obnovu rastlín zaniknutých v prírode v biologickej ochrane prírody, '' Zväzok 14, č 5, str. 1341-1350, 2000, .</ref> Okrem pestovania rastlín v Národnej botanickej záhrade vo Viña del Mar, existuje viacero stromov rastúcich v súkromných záhradách a škôlkach. Žiadna z týchto rastlín však nemá zdokumentovaný svoj pôvod. V jednom prípade bol jeden zo stromov zničený rozhnevaným susedom sklamaným z množstva zvedavých turistov. V roku 1994 boli semiačka jedného zo stromov zaslané zo Santiaga do botanickej záhrady do Missouri. Sadenice následne boli taktiež rozšírené v botanickej záhrade na [[Havaj (ostrov)|Havaji]] v meste [[Waimea]].
V roku [[1996]] bola zaznamenaná novo vypestovaná populácia Toromira nachádzajúca sa v botanických záhradách v [[Austrália|austrálskom]] [[ Melbourne]], Pôvod tejto populácie rastlín nie je známy. Botanik Efraín Volosky daroval semiačka Patriciovi Montaldovi, ktorý bol riaditeľom botanickej záhrady v Santiagu v rokoch 1952 - 1959. Hoci neexistuje žiadna dokumentácia o prevzatí semien, Efraín Volosky zaznamenal ich získanie v roku [[1953]]. V súčasnej dobe sa na Veľkonočnom ostrove nachádza jediný rastúci strom Toromiro ktorý rastie v [[guvernér]]ovej záhrade. Sadenica je dovezená z čílskej botanickej záhrady z Viña del Mar. V roku 1990 sa podarilo francúzskej botaničke Catherine Orliacovej z drevných vzoriek z Göteborgu identifikovať mikroskopické bunkové štruktúry dreva Toromiro, takže teraz je možné pravosť umeleckých predmetov pochádzajúcich z Veľkonočného ostrova nepochybne ľahšie overiť.<ref>Catherine Orliac: ''Sophora toromiro, jedna zo surovín používaných domorodými rezbármi,'' Courier Senckenberg Research Institute, Zväzok 125, s 221-227</ref>

==Pestovanie==
V Európe je možné pestovanie Toromira iba v skleníkoch s minimálnou teplotou dvanásť a pol stupňa Celzia, až dvadsaťdva a pol stupňa Celzia. Skúsenosti z britskej botanickej záhrady v Kew dokázali, že teploty vzduchu nižšie ako desať stupňov Celzia a permanentne kyslé pôdy sú pre jeho úspešné pestovanie nevhodné. Vlhkosť vzduchu by mala byť udržiavaná v rozmedzí päťdesiat až osemdesiat percent. Toromiro neznáša priame slnečné svetlo. Vyžaduje polovičné zatienenie. Za dobrých podmienok tvorí viac či menej vždyzelený rozvetvený ker. V Británii sadenice narástli do výšky sedemdesiat centimetrov. Vzorky v botanickej záhrade v Bonne dosiahli výšky až jeden meter. Nikde však rastliny nepreukázali náznaky kvitnutia.
Rastliny by sa mali pestovať v dobre odvodnenom hlinitom komposte s chudobnejším základným hnojivom a podľa potreby by sa malo uprednostniť tekuté prihnojovanie. Rastliny majú byť dobre zaliate a potom treba nechať kompost preschnúť. Nemenej dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie je boj proti škodcom. Skleníkové listové roztočce (''Tetranychus'') a malé zelené roztoče sú najväčším problémom. Ich premnoženie spôsobí úplnú stratu listov. Skleníkové roztočce môžu byť účinne hubené aj biologickými predátormi ako sú napríklad ''Persimilis Phytoseiulus a Therodiplosis persicae'', pri dodržaní starostlivosti, zachovaní vysokej vlhkosti a rosení listov. Chemické ničenie sa môže použiť iba v krajnom prípade, kedže sadenica Sofora toromiro je všeobecne citlivá na chemické látky, ktoré spôsobujú popálenia alebo aj stratu listov. Požerový škodca
( ''Pseudococcus'') môže spôsobovať problémy ale sa dá ničiť aj biologickými predátormi ako sú napríklad (''Cryptolaemus montrouzieri a Leptomastix dactylopii''). Okrem toho je vhodné používanie [[Pesticídy|pesticídov]] počas zimných mesiacov na ničenie jeho vývojových štádií.
Toromiro sa môže rozmnožovať generatívne semenom, získaným zo strukov. Použije sa teplá voda s nálevom teplým štyridsať až sedemdesiat stupňov Celzia po dobu dvadsaťštyri hodín na zmäkčenie tvrdého obalu, alebo sa môže rozmnožovať vegetatívne odrezkami. Osivo by malo byť zasiate v teplom, vlhkom komposte. Rastliny sa môžu presádzať do jednotlivých nádob, keď majú pár pravých listov. Vegetatívne rozmnožovanie sa môže robiť zberom odrezkov od polovice leta. Tie by mali byť odobraté za vlhka s najnižšou teplotou dvadsať jeden stupňov Celzia, s použitím zakoreňovacieho hormónu o koncentrácii 2500 ppm. (''partes per milion'')<ref>The Curtis's Botanical Magazine roč. 14, časť 4, s 226-231. </ref>



== Externé odkazy ==

* [http://www.kew.org/plants/islandplants/toromiro.html] (anglicky)
* [http://www.arkive.org/species/GES/plants_and_algae/Sophora_toromiro/GES002185.html?size=large Fotografie Toromira] (anglicky)





== Referencie ==
{{Referencie}}

Verzia z 16:53, 16. február 2013

 Návod

Toto pieskovisko je určené na experimenty. Môžete si skúsiť akékoľvek formátovanie (s výnimkou vkladania vulgarizmov, reklamy a osobných útokov) a nikto Vás za to nebude trestať. Prečítajte si, prosím, Wikipédia:Pomoc, kde sa dozviete, čo a ako.

Aby ste sa mohli na pieskovisku pohrať, kliknite hore na tlačidlo upraviť, v editačnom okienku zájdite dole a na vhodnom mieste vykonajte zmeny. Keď budete hotový/á/, môžete si ich prezerať pomocou tlačidla Zobraz náhľad a uložiť pomocou Ulož článok. Vaše pokusy má každý právo kedykoľvek zmazať.

NEVYMAZÁVAJTE prosím prvý riadok stránky s textom {{Návod/{{PAGENAME}}}}.

Vyčistiť



Sofora toromiro
Sophora toromiro
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Sophora toromiro
( Karl Skottsberg)Skottsb.
Synonymá
 ?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sofora toromiro

Sofora toromiro (Sophora toromiro) je z čeľade bôbovité (Fabaceae). Je ker ale môže byť vyvinutý aj v podobe stromu. V Červenej knihe ohrozených druhov (IUCN) je zapísaný ako zaniknutý druh vo voľnej prírode. Okrem zničenia jeho prirodzeného habitatu (stanovišťa) na Veľkonočnom ostrove a priamymi zásahmi ľudskej činnosti, získavania poľnohospodárskej pôdy, využívania ťažby dreva, má svoj podiel aj zanesenie exotických inváznych druhov rastlín a rozšírený chov oviec, králikov, ošípaných, koní a dobytka, ktoré viedli k jeho zániku aj pôvodnej vegetácie.

Dejiny

Prvá zmienka o strome Sofora toromiro pochádza z roku 1774, keď bola zaznamenaná Georgeom Forsterom ktorý ako člen druhej námornej výpravy Jamesa Cooka opísal túru na Veľkonočnom ostrove za spoznávaním tohto stromu. Vtedy napísal: "Po niekoľkých prestávkach na oddych počas túry sme konečne mohli vystúpať na vrchol kopca, odkiaľ sme smerom na západ videli more a naše kotviace lode. Vrch (Hanga Roa) bol pokrytý krovinami mimózy (Sofora toromiro), ktorý tu rástol do výšky osem alebo deväť metrov, a niektoré z jeho konárov mali hrúbku ako ľudské stehno" V tom čase Toromiro na ostrove tvoril rozptýlené husté porasty. Jeho cenné drevo malo viacero úžitkov (využívalo sa na stavebné materiály, tovary pre domácnosť, kanoe a rezbárske práce) prírodné porasty sa však v dôsledku ťažby neustále zmenšovali.[1] Jedna z legiend domorodcov z ostrova tvrdí, že sadenice stromu Toromiro boli na Veľkonočný ostrov privezené domorodým kráľom Hotu Mutuom, ale archeologicko-botanická analýza peľu odobratá z Veľkonočného ostrova, dokazuje, že Toromiro tam rástol už pred tridsať päť tisíc rokmi, takže sa môže považovať za isté, že rastlina sa na Veľkonočnom ostrove rozšírila bez ľudského vplyvu.[2] Blízkymi príbuznými Sofora toromiro, sú (Sophora cassioide, Edwardsia cassioides, alebo Sophora microphylla.) ktoré sú v Čile veľmi rozšírené. Semená mnohých druhov Sofora prežili dlhší pobyt v slanej morskej vode, pravdepodobne prirodzeným pôsobením oceánskych prúdov ktoré smerujú od čílskej pevniny sa dostali na západ. Archeologicko-botanické štúdiá britskej university v Readingu dosvedčujú, že rastlina na Veľkonočnom ostrove rástla pôvodne ako podrast, najmä v okrajových oblastiach niekdajších rozsiahlych palmových hájov.[3] Francúzsky bádateľ Jean de La Pérouse v roku 1786 Veľkonočný ostrov navštívil a o strome toromiro napísal: "Tu a tam rastie Mimóza, ale iba v tvare malých kríkov, ich najsilnejšie konáre sme nikdy nevideli hrubšie ako sedem a pol centimetra v priemere".[4] Američan William Thomson v roku 1886 na Veľkonočný ostrov priplával na americkej lodi Mohican. Vtedy informoval o takmer úplne zničenej ostrovnej flóre v dôsledku poškodenia porastov od domácich hospodárskych zvierat Wiliam Thomson napísal:„Na rôznych miestach sme našli malé rozptýlené zhluky porastov Edwardsie, (Thompson používa pre Toromiro zastaralé rodové meno "Edwardsia" ), Broussonetie a ibišteku, ale tie boli všetky odumreté, ich kôra obhryzená od oviec, ktoré sa všade potulovali po celom ostrove. Žiadny z týchto stromov nebol vyšší ako tri metre a najhrubší kmeň aký sme našli, mal iba niečo málo cez pätnásť centimetrov v priemere." [5] Archeológ Alfred Métraux sa v roku 1935 počas Lavacheryho expedície odfotografoval pred jedným z posledných (v tej dobe už takmer vyhynutých) stromov Toromiro v dolnej časti svahu krátera Rano Kau. Originálna čierno-biela fotografia sa nachádza v archíve múzea Musée de l'Homme v Paríži. Snímka zobrazuje košatý strom, asi dva metre vysoký, s viacerými konármi ktoré majú maximálnu hrúbku asi dvadsaťcentimetrov. Botanik Efrain Volosky ktorý v roku 1953 zhromažďoval do univerzitnej botanickej záhrady vo Viña del Mar rôzne druhy flóry, popisuje strom Toromiro rastúci v kráteri Rano Kau obdobne ako bol ten, ktorý videl archeológ Métraux, čiže ako „Tri metre vysoký strom s priemerom kmeňa dvadsaťpäť centimetrov“ Nórsky archeológ a bádateľ Thor Heyerdahl v roku 1955 získal semená z tamojšieho ojedinelého stromu. Veril, že je posledným návštevníkom Veľkonočného ostrova ktorý Toromiro ešte mohol vidieť rásť v jeho prirodzenom prostredí. Veľa stromov bolo vyrúbaných na stavebné materiály, kanoe a rezbárske práce. Jeho osud nakoniec spečatil chov oviec a dobytka rozšírený na ostrove ktoré zničili jeho kôru. Posledný známy divorastúci Toromiro na Veľkonočnom ostrove, mimo krátera, bol vyťažený na palivové drevo v roku 1960. Posledný živoriaci strom, rastúci v kráteri Rano Kau bol oficiálne zaznamenaný v roku 1917 v rámci výpravy Karla Scottsberga. Tento strom prežil až do roku 1962. Jediné rastliny, ktoré môžu byť označované ako „pravé Toromiro“ je potomstvo rozšírené zo semien z tohto jediného pôvodného stromu ktoré prežili v európskych a austrálskej botanickej záhrade, Národnej botanickej záhrade vo Viña del Mar v Čile a v čílskych súkromných záhradách.

Opis

Toromiro je pomaly rastúci ker asi meter vysoký. Vo svojej domovine dorastá až na malý strom asi 5 m vysoký.. ( „Umelým pestovaním nie je overené, či Toromiro narastá iba do veľkosti kra alebo po určitej dobe vyrastie až na strom, napríklad ako jeho príbuzné druhy Sophora microphylla a Sophora tetraptera, dosahujúce výšku až 10 metrov“ ).[6] Hlavné konáre sú 10-20 cm hrubé ktoré môžu dorásť až do hrúbky 50 centimetrov. Kôra je červeno-hnedá. Má striedavé, úzko elipsovité, protistojné, pozdĺžne ryhované listy, 4,2 - 7,4 až 10 centimetrov dlhé, ktoré rastú v ôsmich až dvanástich pároch na krátkych 3,7 až 6,5 centimetrových stonkách.. Kvety rastú v malých strapcoch, tvoria kupolovité kalichy ktoré sú jeden a pol až tri centimetre dlhé, majú žltú, približne 2,7 krát 1,8 centimetra širokú korunu tvorenú piatimi trojuholníkovými lalokmi a piatimi žltými okvetnými lístkami. Uprostred kvetu býva desať tyčiniek a jeden vaječník. Po opelení sa vytvoria struky o rozmeroch 4 až 5 krát 3,5 až 4 milimetre, bývajú až desať centimetrov dlhé, hnedej farby, Mierne zakrivené struky majú šesť až sedem miestností oddelených papierovitými prepážkami, pomerne tenké steny a obsahujú jedno až šesť žltých vajcovitých semien. Semená sú jedovaté. (Opis prevzatý od Skottsberga (1922)

Úsilie o jeho zachovanie

V roku 1955 Thor Heyerdahl získal z osamelého stromu rastúceho v kráteri Rano Kau šesť, alebo sedem objavených semien. Doviezol ich do botanických záhrad vo Švédsku. Najvyhovujúcejšie podmienky na pestovanie poskytovala botanická záhrada v Göteborgu. Bolo tam zaslané päť semien ktoré vyklíčili nasledujúci rok.[7] V pobočke tejto botanickej záhrady bolo sústredené aj väčšie množstvo odrezkov za účelom ich vegetatávneho rozmnoženia. V botanickej záhrade v Bonne sa od roku 1972 nachádza identická kópia ktorá pochádza pravdepodobne zo záhrady z Göteborgu. Je dovezená v roku 1975 [8] [9] Táto rastlina je asi jeden a pol metra vysoká a stále rastie. Stromy sú v chladnom skleníku udržiavanom na teplotnej úrovni desať až pätnásť stupňov Celzia. Počas nemrazivého počasia prebývajú rastliny aj vonku. Toromiru sa darí najlepšie vo vápnitej, mierne kyslej pôde. V roku 1993 bola založená organizácia TGM (Toromiro Management Group), ktorej cieľom je presídlenie a rozšírenie Toromira pochádzajúceho z botanických záhrad v Bonne, Göteborgu a Kew na Veľkonočnom ostrove. K projektu sa pripojila aj čílska organizácia Forest Service (CONAF). V máji roku 1995 priviezli na ostrov stoosemdesiat sadeníc z botanických záhrad z Bonnu, Göteborgu a čílskej Forest Service. Projekt je v súčasnosti (2001) pozastavený, kedže väčšina rastlín vyhynula ešte v karanténe na následky hubových infekcií. (zostalo šesťdesiattri sadeníc) Či bude ich presídlenie úspešné a či sa vôbec niekedy uskutoční je dosť otázne vzhľadom na úzku genetickú základňu týchto rastlín [10] Okrem pestovania rastlín v Národnej botanickej záhrade vo Viña del Mar, existuje viacero stromov rastúcich v súkromných záhradách a škôlkach. Žiadna z týchto rastlín však nemá zdokumentovaný svoj pôvod. V jednom prípade bol jeden zo stromov zničený rozhnevaným susedom sklamaným z množstva zvedavých turistov. V roku 1994 boli semiačka jedného zo stromov zaslané zo Santiaga do botanickej záhrady do Missouri. Sadenice následne boli taktiež rozšírené v botanickej záhrade na Havaji v meste Waimea. V roku 1996 bola zaznamenaná novo vypestovaná populácia Toromira nachádzajúca sa v botanických záhradách v austrálskom Melbourne, Pôvod tejto populácie rastlín nie je známy. Botanik Efraín Volosky daroval semiačka Patriciovi Montaldovi, ktorý bol riaditeľom botanickej záhrady v Santiagu v rokoch 1952 - 1959. Hoci neexistuje žiadna dokumentácia o prevzatí semien, Efraín Volosky zaznamenal ich získanie v roku 1953. V súčasnej dobe sa na Veľkonočnom ostrove nachádza jediný rastúci strom Toromiro ktorý rastie v guvernérovej záhrade. Sadenica je dovezená z čílskej botanickej záhrady z Viña del Mar. V roku 1990 sa podarilo francúzskej botaničke Catherine Orliacovej z drevných vzoriek z Göteborgu identifikovať mikroskopické bunkové štruktúry dreva Toromiro, takže teraz je možné pravosť umeleckých predmetov pochádzajúcich z Veľkonočného ostrova nepochybne ľahšie overiť.[11]

Pestovanie

V Európe je možné pestovanie Toromira iba v skleníkoch s minimálnou teplotou dvanásť a pol stupňa Celzia, až dvadsaťdva a pol stupňa Celzia. Skúsenosti z britskej botanickej záhrady v Kew dokázali, že teploty vzduchu nižšie ako desať stupňov Celzia a permanentne kyslé pôdy sú pre jeho úspešné pestovanie nevhodné. Vlhkosť vzduchu by mala byť udržiavaná v rozmedzí päťdesiat až osemdesiat percent. Toromiro neznáša priame slnečné svetlo. Vyžaduje polovičné zatienenie. Za dobrých podmienok tvorí viac či menej vždyzelený rozvetvený ker. V Británii sadenice narástli do výšky sedemdesiat centimetrov. Vzorky v botanickej záhrade v Bonne dosiahli výšky až jeden meter. Nikde však rastliny nepreukázali náznaky kvitnutia. Rastliny by sa mali pestovať v dobre odvodnenom hlinitom komposte s chudobnejším základným hnojivom a podľa potreby by sa malo uprednostniť tekuté prihnojovanie. Rastliny majú byť dobre zaliate a potom treba nechať kompost preschnúť. Nemenej dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie je boj proti škodcom. Skleníkové listové roztočce (Tetranychus) a malé zelené roztoče sú najväčším problémom. Ich premnoženie spôsobí úplnú stratu listov. Skleníkové roztočce môžu byť účinne hubené aj biologickými predátormi ako sú napríklad Persimilis Phytoseiulus a Therodiplosis persicae, pri dodržaní starostlivosti, zachovaní vysokej vlhkosti a rosení listov. Chemické ničenie sa môže použiť iba v krajnom prípade, kedže sadenica Sofora toromiro je všeobecne citlivá na chemické látky, ktoré spôsobujú popálenia alebo aj stratu listov. Požerový škodca ( Pseudococcus) môže spôsobovať problémy ale sa dá ničiť aj biologickými predátormi ako sú napríklad (Cryptolaemus montrouzieri a Leptomastix dactylopii). Okrem toho je vhodné používanie pesticídov počas zimných mesiacov na ničenie jeho vývojových štádií. Toromiro sa môže rozmnožovať generatívne semenom, získaným zo strukov. Použije sa teplá voda s nálevom teplým štyridsať až sedemdesiat stupňov Celzia po dobu dvadsaťštyri hodín na zmäkčenie tvrdého obalu, alebo sa môže rozmnožovať vegetatívne odrezkami. Osivo by malo byť zasiate v teplom, vlhkom komposte. Rastliny sa môžu presádzať do jednotlivých nádob, keď majú pár pravých listov. Vegetatívne rozmnožovanie sa môže robiť zberom odrezkov od polovice leta. Tie by mali byť odobraté za vlhka s najnižšou teplotou dvadsať jeden stupňov Celzia, s použitím zakoreňovacieho hormónu o koncentrácii 2500 ppm. (partes per milion)[12]


Externé odkazy



Referencie

  1. ↑ (Lobin & Barthlott, 1988, Alden, 1991). V 1955 -1956
  2. ↑ JR Flenley a King Sarah: Neskoré kvartérne peľové záznamy z Veľkonočného ostrova, V prírode, Zväzok 307, s 47-50, 1984,
  3. ↑ Maunderovo Mike : Sophora Toromiro - Súčasný stav ochrany v botanických záhradách Časopis Curtisa, Zväzok 14, str 226-231 GB
  4. ↑ La Perouseove expedície v rokoch: 1785, 1786, 1787 a 1788, publikoval MCA Milétu Mureau, preklad z francúzštiny JR Forster a EL Sprengel, Berlin, 1799
  5. ↑ Thomson J. William:Te Pito o Te Henua, alebo Veľkonočný Ostrov, od pokladníka Williama J. Thomsona, strana 451, US Navy, Washington, 1891,
  6. ↑ Citácia: Björn Alden a George Zisk: Toromiro – zaniknutá rastlina je znova objavená: Príroda a múzeum, s 147 - 119 (5), Frankfurt nad Mohanom 1989.
  7. ↑ B. Alden: Le Toromiro, Stammbaum z Pascuans fleurit Toujours en Suede, in seces Regard sur l'Ile de Paques, Kapitola IX: Dejny vegetácie Veľkonočného ostrova Rapa Nui , 1982, s 119-120.
  8. ↑ Lobin Wolfram: Sophora Toromiro z botanickej záhrady, univerzity v Bonne, v Courier Senckenberg Research Institute, Zväzok 125, s 229-231, 1990
  9. ↑ Lobin Wolfram & W. Barthlott: Toromiro Sophora (Leguminosae), Vyhynutý strom na Veľkonočnom ostrove, Botanic Gardens Conservation News, Zväzok 1 č 3, str 32 - 34, 1988
  10. ↑ M.Maunder, A. Cullen, B. Alden, G. Žižka, C. Orliac, W. Lobin, A. Bordeu, J. Ramirez & S. Glissmann-Gough: Zachovanie Stromu Toromiro: Kauzuálna štúdia o úsilí o obnovu rastlín zaniknutých v prírode v biologickej ochrane prírody, Zväzok 14, č 5, str. 1341-1350, 2000, .
  11. ↑ Catherine Orliac: Sophora toromiro, jedna zo surovín používaných domorodými rezbármi, Courier Senckenberg Research Institute, Zväzok 125, s 221-227
  12. ↑ The Curtis's Botanical Magazine roč. 14, časť 4, s 226-231.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikipédia:Pieskovisko&oldid=5187877“