Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 42 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q31519) |
formulácia, externé odkazy, aktualizácia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]] |
[[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]] |
||
''' |
'''Karlova univerzita''' resp. po česky '''Univerzita Karlova v Praze''' (skratka ''UK'') je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v [[Praha|Prahe]], dve fakulty v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a jedna v [[Plzeň|Plzni]]). |
||
== Založenie == |
== Založenie == |
||
Presný deň založenia univerzity je predmetom sporov, čo sa odvíja od otázky, ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny z hľadiska jej formálnej existencie. Drvivá väčšina literatúry už od [[Ottův slovník naučný|Ottovho slovníka naučného]] uvádza [[7. apríl]] [[1348]] ako deň založenia. Menšinový názor však obhajuje [[26. január]] [[1347]] s nasledujúcou argumentáciou: |
|||
V spore o investitúru získala [[rímskokatolícka cirkev]] nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval [[Autonómia|autonómiu]] Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné |
V spore o investitúru získala [[rímskokatolícka cirkev]] nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval [[Autonómia|autonómiu]] Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnické osoby, napr. cirkevné rády. Na potvrdenie svetských imunít cirkevných právnických osôb však bolo zvyčajne nevyhnutné i rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná [[korporácia]] založená rozhodnutím Cirkvi, konkrétne bullou [[pápež]]a [[Klement VI.|Klementa VI.]] vydanou v [[Avignon]]e [[26. január]]a [[1347]]. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] zo [[7. apríl]]a [[1348]]. |
||
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. so všetkými |
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou. |
||
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku. |
|||
== Názov == |
== Názov == |
||
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolinum|Karolina]] a [[Klementinum|Klementina]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] |
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolinum|Karolina]] a [[Klementinum|Klementina]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“. |
||
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 |
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] nazývala ''Deutsche Universität zu Prag'' (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.) |
||
Podľa zákona 172/1990 sa univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Praze“ |
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil. |
||
== Dnešný stav == |
== Dnešný stav == |
||
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. |
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov. |
||
Univerzita |
Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v [[Česko|Česku]]. Študenti-cudzinci predstavovali v roku 2011 asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku 2012 takmer 4 500.<ref>http://cuni.cz/UK-4055.html</ref> |
||
Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún. |
|||
Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.<ref>http://cuni.cz/UK-4054.html#9</ref> |
|||
Univerzita svojej akademickej obci tiež poskytuje viacero viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, vydavateľská činnosť, knižnice), ktoré sú však často kritizované ako skostnatené a nevyhovujúce a to aj v porovnaní s inými (aj podstatne menej významnými) univerzitami v [[Česko|Česku]]. |
|||
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT). |
|||
== Slávni absolventi == |
== Slávni absolventi == |
||
Riadok 57: | Riadok 58: | ||
== Organizačná štruktúra == |
== Organizačná štruktúra == |
||
=== Fakulty === |
=== Fakulty === |
||
* |
* Katolícka teologická fakulta |
||
* Evanjelická teologická fakulta |
* Evanjelická teologická fakulta |
||
* Husitská teologická fakulta |
* Husitská teologická fakulta |
||
* |
* Právnická fakulta |
||
* 1. lekárska fakulta |
* 1. lekárska fakulta |
||
* 2. lekárska fakulta |
* 2. lekárska fakulta |
||
Riadok 68: | Riadok 69: | ||
* Farmaceutická fakulta v Hradci Králové |
* Farmaceutická fakulta v Hradci Králové |
||
* [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofická fakulta]] |
* [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofická fakulta]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
* Fakulta sociálnych vied |
* Fakulta sociálnych vied |
||
⚫ | |||
* Fakulta humanitných štúdií |
* Fakulta humanitných štúdií |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
=== Ďalšie súčasti === |
=== Ďalšie súčasti === |
||
Riadok 97: | Riadok 98: | ||
* Športové centrum |
* Športové centrum |
||
== |
== Literatúra == |
||
* Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 |
* Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 str. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 11:19, 23. máj 2013
Karlova univerzita resp. po česky Univerzita Karlova v Praze (skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v Prahe, dve fakulty v Hradci Králové a jedna v Plzni).
Založenie
Presný deň založenia univerzity je predmetom sporov, čo sa odvíja od otázky, ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny z hľadiska jej formálnej existencie. Drvivá väčšina literatúry už od Ottovho slovníka naučného uvádza 7. apríl 1348 ako deň založenia. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s nasledujúcou argumentáciou:
V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnické osoby, napr. cirkevné rády. Na potvrdenie svetských imunít cirkevných právnických osôb však bolo zvyčajne nevyhnutné i rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, konkrétne bullou pápeža Klementa VI. vydanou v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou.
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
Názov
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolina a Klementina bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku 1945 nazývala Deutsche Universität zu Prag (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.)
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil.
Dnešný stav
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov.
Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v Česku. Študenti-cudzinci predstavovali v roku 2011 asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku 2012 takmer 4 500.[1]
Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.[2]
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT).
Slávni absolventi
- Jozef Kvasnica (1930 – 1992) jadrový fyzik, profesor Karolovej univerzity katedra Jadrovej fyziky
- Edvard Beneš (1884 – 1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
- Bernard Bolzano (1781 – 1848), matematik a filozof
- Max Brod (1884 – 1968), spisovateľ
- Karel Čapek (1890 – 1938), spisovateľ
- Eduard Čech (1893 – 1960), matematik
- Carl Ferdinand Cori (1896 – 1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Gerty Cori (1896 – 1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Josef Dobrovský (1753 – 1829), filológ a historik
- Jaroslav Heyrovský (1890 – 1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Bohumil Hrabal (1914 – 1997), spisovateľ
- Jan Hus (1369 – 1415), náboženský mysliteľ a reformátor
- Jan Janský (1873 – 1921), objaviteľ krvných typov
- Franz Kafka (1883 – 1924), spisovateľ
- Karol I. Habsburský (1887 – 1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
- Egon Erwin Kisch (1885 – 1948), spisovateľ a novinár
- Luboš Kohoutek (b. 1935), astronóm
- Jaromír Korčák (1895 – 1989), geograf, demograf a štatistik
- Milan Kundera (1929), spisovateľ
- Jan Marek Marci (1595 – 1697), doktor
- George Placzek (1905 – 1955), fyzik
- Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869), fyziológ
- Ota Šik (1919 – 2004), ekonóm
- Ferdinand Stoliczka (1838 – 1874), paleontológ
- Nikola Tesla (1856 – 1943), vynálezca, fyzik
- Vladislav Vančura (1891 – 1942), spisovateľ
- Max Wertheimer (1880 – 1943), psychológ
Organizačná štruktúra
Fakulty
- Katolícka teologická fakulta
- Evanjelická teologická fakulta
- Husitská teologická fakulta
- Právnická fakulta
- 1. lekárska fakulta
- 2. lekárska fakulta
- 3. lekárska fakulta
- Lekárska fakulta v Plzni
- Lekárska fakulta v Hradci Králové
- Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
- Filozofická fakulta
- Fakulta sociálnych vied
- Fakulta humanitných štúdií
- Pedagogická fakulta
- Fakulta telesnej výchovy a športu
- Prírodovedecká fakulta
- Matematicko-fyzikálna fakulta
Ďalšie súčasti
Vysokoškolské ústavy
- Ústav dejín UK a Archív UK
- Centrum pre teoretické štúdiá
- Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium
Iné pracoviská
- Ústav výpočtovej techniky
- Európske informačné stredisko
- Ústav jazykovej a odbornej prípravy
- Ústredná knižnica
- Centrum pre otázky životného prostredia
- Agentúra Rady vysokých škôl
Účelové zariadenia
- Internáty a menzy
- Arcibiskupský seminár
- Nakladateľstvo Karolinum
- Správa budov a zariadení
- Športové centrum
Literatúra
- Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 str.