Milan Kundera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milan Kundera
Narodenie 1. apríl 1929 (85 rokov)
Brno, Česko
Zamestnanie básnik, spisovateľ, dramatik
Národnosť česká, písal aj francúzsky
Žánre román, báseň, dráma

Milan Kundera (* 1. apríl 1929, Brno) je česko-francúzsky spisovateľ, žijúci od roku 1975 vo Francúzsku a od konca 80. rokov píšuci po francúzsky. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu a jeho romány a eseje výrazne prispeli k vývoju románu ako žánru. V mladosti publikoval tiež básne, drámy a preklady.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Je synom významného muzikológa Ludvíka Kunderu, bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu. V roku 1948 maturoval na brnenskom gymnáziu a zapísal sa na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Štúdium však skoro prerušil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Absolvoval potom aj Filmovú fakultu AMU a v rokoch 1958 - 1970 tu prednášal svetovú literatúru. V rokoch 1948 - 1950 bol členom KSČ (spoločne s J. Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). V roku 1956 mu bolo obnovené členstvo; angažoval sa v reformnom hnutí a roku 1970 bol znova vylúčený a stal sa disidentom. V roku 1975 mu bolo ponúknuté miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktoré prijal, a hneď nato do Francúzska odišiel. Neskôr prednášal aj na univerzite v Paríži. Z dôvodu emigrácie mu bolo v roku 1979 odobrané česko-slovenské štátne občianstvo. Zostal teda vo Francúzsku, v roku 1981 získal tamojšie občianstvo a v súčasnosti žije v Paríži. Do vlasti sa po roku 1989 vracia len sporadicky a aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzuje (napríklad román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel v Česku až v roku 2006).

Aféra udávania[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa informácií, ktoré zverejnil týždenník Respekt 13. októbra 2008, poslalo na začiatku 50. rokov 20. storočia na štrnásť rokov do komunistického väzenia Miroslava Dvořáčka udanie mladého Kunderu. Prokurátor pôvodne navrhoval pre Dvořáčka trest smrti. Spisovateľ sa k celej záležitosti vyjadril s prekvapením a udavačstvo poprel. Existuje výpoveď svedka, ktorá za udavača označuje inú osobu, nie Kunderu.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Po básnických začiatkoch písal filozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii; neskôr ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1953 - Člověk zahrada širá, básnická zbierka, debut
  • 1955 - Poslední máj, poéma rozvíjajúca obraz pokušenia väzneného Júlia Fučíka gestapáckym komisárom Böhmom z dobovej mytológie
  • 1957 - Monology, posledná básnická zbierka, milostne deziluzívna poézia
  • 1960 - Umění románu: Cesta Vladislava Vančury za velkou epikou, marxistická literárnovedná štúdia
  • 1962 - Majitelé klíčů, dráma o konflikte generácie, ktorá má skúsenosti z vojny a dorastajúcej mládeže
  • 1970 - Směšné lásky, poviedková séria (středoškolská synopse)
  • 1963 - Směšné lásky (podtitul tři melancholické anekdoty)
  • 1965 - Druhý sešit směšných lásek
  • 1968 - Třetí sešit směšných lásek
  • 1965 - Žert, román, tragický obraz dezilúzie hlavného hrdinu zo série žartov, kvôli ktorým sa zaplieta do sveta komunistických fanatikov a udavačov; najprv sa jeho nevinný študentský žart berie smrteľne vážne a je zaňho prenasledovaný, túži sa pomstiť, ale odplata (zvedenie udavačovej ženy) se minie účinku, pretože sa prijíma s vďakou (aj on je žene neverný), celá situácia je najväčší žart osudu. Román bol sfilmovaný.
  • 1973 - Život je jinde (napísané v 1969; francúzsky 1973, česky Sixty-Eight Publishers Toronto 1978), román o deformácii osobnosti básnika, ktorý sa zapredá komunistickému režimu
  • 1969 - Ptákovina, divadelná hra
  • 1971 - Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi, dramatizácia Diderotovho románu
  • 1976 - Valčík na rozloučenou (francúzsky 1976, Toronto 1978, Brno 1997), román o živote plnom intríg a neuveriteľných náhod
  • 1978 - Kniha smíchu a zapomnění, román, niekoľko príbehov s témou mravnej devastácie českých ľudí doma aj v cudzine
  • 1984 - Nesnesitelná lehkost bytí (francúzsky 1984, česky Toronto 1985), román, mnohovýznamová filozofická próza, prelínanie dejových línií. Román bol sfilmovaný.
  • 1986 - l'Art du roman (Umenie románu), eseje
  • 1990 - L'Immortalité (česky Nesmrtelnost 1993), román, dielo postmodernizmu, prelína sa veľké množstvo dejových línií a vystupuje rad historických osobností (Johann Wolfgang Goethe, Ernest Hemingway atď.)
  • 1993 - La Lenteur (Pomalosť), román
  • 1995 - Les Testaments trahis (Zradené testamenty), eseje
  • 1997 - L'Identité (Identita), román
  • 2003 - L'Ignorance (Nevedomosť), román
  • 2004 - Můj Janáček (Atlantis, 80 s., ISBN 80-7108-256-2), dve eseje a záznam rozhlasového rozhovoru
  • 2005 - Zneuznávané dědictví Cervantesovo (Atlantis, 48 s., ISBN 80-7108-258-9), dve eseje z knihy L'Art du roman, okrem titulného aj Jeruzalémský projev: Román a Evropa
  • 2006 - Kastrující stín svatého Garty
  • 2006 - Nechovejte se tu jako doma, příteli

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]