Blesk: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny [[elektrický výboj]]. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom na veľkú [[rýchlosť svetla|rýchlosť šírenia svetla]] vo vzduchu ({{km|300000|m}}/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca {{m|330|m}}/s). |
Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny [[elektrický výboj]]. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom na veľkú [[rýchlosť svetla|rýchlosť šírenia svetla]] vo vzduchu ({{km|300000|m}}/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca {{m|330|m}}/s). |
||
==Mytológia == |
|||
Blesk ako prejav [[atmosféra Zeme|atmosférickej]] elektriny je známy od ranných čias vývoja ľudskej spoločnosti. Prvý [[oheň]], ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa [[báj]]e teda prišiel z neba. Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku. U [[germáni|Germánov]] sa volal [[Thor]] a [[Donar]], [[Staroveký Egypt|Egypťania]] mali v kalendári mesiac [[Amšir]] (8. február – 9. marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] to bol vládca [[Olymp]]u – hromovládny [[Zeus]]. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal [[Perún]] (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal!“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok [[Ilja]] (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. [[Aristoteles]] v 4.storočí pred n.l. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu. |
|||
== Vznik blesku == |
|||
'''Prvá etapa vzniku blesku''' je prípravná – stupňovitý vedúci [[výboj]] – leader. Leader sa pohybuje od [[kumulonimbus|búrkového oblaku]] k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých [[kvantum|kvantách]], ktoré sú dlhé asi {{m|50|m}}. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne [[ionizácia|ionizované]] stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33 000 °C. |
|||
[[elektrický náboj|Negatívny náboj]] leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk a vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až {{m|50|m}}. [[Bleskozvod]]y podnecujú silné vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi. |
|||
'''Druhá etapa priebehu blesku''' sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného [[elektrostatická indukcia|elektrostatickou indukciou]] na zemskom povrchu. |
|||
== Guľový blesk == |
|||
{{hlavný článok|Guľový blesk}} |
|||
Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko cm po niekoľko dm, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený. |
|||
V júni roku 1996 vletela do továrne v [[Tewkesbury]] v [[Anglicko|Anglicku]] guľa modrého a bieleho svetla veľkosti tenisovej loptičky. Pred početnými svedkami sa svetelná guľa odrazila od vnútornej časti strechy, točila sa okolo trámov, iskrila a nakoniec vybuchla silným oranžovým zábleskom. Ozvala sa pritom ohlušujúca rana a vyrazila poistky telefónnej ústredne. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 08:38, 26. apríl 2014
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do zeme. Najčastejšie sa vyskytujú tzv. čiarové blesky[1], zriedkavo guľové.
Hrom je charakteristický zvukový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa prudko rozpína. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína výbuch. Po skončení blesku sa teplota prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára ohlušujúci zvukový efekt.
Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny elektrický výboj. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom na veľkú rýchlosť šírenia svetla vo vzduchu (300 000 km/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca 330 m/s).
Referencie
- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
