Starokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
+{{Neutralita}}
Rozšírená základná charakteristika cirkvi.
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
{{Neutralita}}
{{Neutralita}}
'''Starokatolická církev''' je kresťanská cirkev, ktorá sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. pol. [[19. storočie|19. storočia]] po [[Prvý vatikánsky koncil|Prvom vatikánskom koncile]] oddelila od [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] pro nesúhlas v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázke neomylnosti pápeža. Starokatolícke cirkvi v jednotlivých krajinách sú autokefálne cirkevné spoločenstvá. Niektoré z nich sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v [[Utrecht|Utrechte]], ktorý je predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví.
'''Starokatolícka cirkev''' je cirkev, ktorá vznikla odchodom niektorých skupín z [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] po prvom vatikánskom koncile.
[[Súbor:Starokatolícke logo.jpg|frame|Medzinárodné logo starokatolíckych cirkví.]]
[[Súbor:Starokatolícke logo.jpg|frame|Medzinárodné logo starokatolíckych cirkví.]]



Verzia z 15:45, 7. september 2016

Starokatolická církev je kresťanská cirkev, ktorá sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. pol. 19. storočia po Prvom vatikánskom koncile oddelila od rímskokatolíckej cirkvi pro nesúhlas v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázke neomylnosti pápeža. Starokatolícke cirkvi v jednotlivých krajinách sú autokefálne cirkevné spoločenstvá. Niektoré z nich sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v Utrechte, ktorý je predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví.

Medzinárodné logo starokatolíckych cirkví.

Dejiny

Na Prvom Vatikánskom koncile, ktorý bol otvorený 8.12.1869, sa prijali dve nové dogmy, ktoré v katolíckej cirkvi rozpútali búrlivú diskusiu: neomylnosť pápeža v otázkach viery a mravov a božský právny primát pápeža nad celou Cirkvou. Tieto novoty sa stretli s otvoreným odporom biskupov, ktorí zastupovali asi tretinu katolíckeho sveta. V poslednej kapitole „O Kristovej cirkvi“ sa dokonca požadovala najvyššia zvrchovanosť cirkvi nad štátnou mocou. To už sa ozvali proti i niektoré vlády. Aj pravoslávna cirkev upozorňovala, že takýmto novým učením sa ešte viac prehĺbi priepasť medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou. Nič nepomohlo. Preto sa niektorí významní cirkevní profesori (na čele s nemeckým profesorom cirkevných dejín a katolíckym kňazom Ignazom von Döllingerom), ale aj radoví veriaci, ktorí sa s týmito definíciami koncilu nestotožňovali a ktorí kládli dôraz na pôvodnú vierouku cirkvi, rozhodli po protestoch a márnych pokusoch o porozumenie vytvoriť i organizačne cirkev, ktorá sa dištancuje od "omylov vo veciach viery", čo zdôrazňuje i jej názov Starokatolícka cirkev. Keďže biskupi, ktorí na koncile protestovali proti novým definíciám, z rôznych dôvodov cúvli, obrátili sa starokatolícki veriaci na holandskú Utrechtskú cirkev, aby im vysvätila biskupa, čo by zabezpečilo platné vysluhovanie sviatostí.

Počiatky Utrechtskej cirkvi siahajú do doby svätého Willibrorda, ktorý sa stal v roku 695 arcibiskupom v holandskom meste Utrecht. Už v stredoveku sa vyznačovali utrechtskí arcibiskupi ďalekosiahlou nezávislosťou od Ríma. Napríklad ich voľba bola vecou katedrálnej kapituly, vytvorenej z domáceho duchovenstva, ktorej práva boli potvrdené cisárom v roku 1145. Starokatolícke cirkvi vznikli potom okrem Nemecka, vo Švajčiarsku, v Rakúsko-Uhorsku, pridala sa k nim i Utrechtská cirkev, čiže Holandská, a neskôr vznikajú v Amerike a Poľsku. Po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska vznikli samostatné cirkvi v Rakúsku, Česko-Slovensku, Juhoslávii. Dnes pri novom usporiadaní Európy je už aj samostatná Starokatolícka cirkev na Slovensku.

Kríza v Utrechtskej únii – V posledných rokoch došlo vo vývoji Utrechtskej únie ku kritickému bodu, kedy kvôli odmietnutiu nových postojov, ktoré boli podľa názoru niektorých členských cirkví v rozpore s pôvodným katolíckym učením, bola z Utrechtskej únie vylúčená najpočetnejšia cirkev Poľská národná katolícka cirkev v USA a Kanade (PNCC). Keďže s týmito novotami: svätenie žien na kňazov a začínajúci trend žehnania homosexuálnych párov, nesúhlasila ani Starokatolícka cirkev na Slovensku, rozhodla sa i ona na svojej Mimoriadnej synode v roku 2004 opustiť platformu Utrechtskej únie a vstúpila do iného starokatolíckeho zoskupenia pod názvom Svetová rada národných katolíckych cirkví.

Utrechtská únia má v súčasnosti plné sviatostné spoločenstvo s Anglikánskym spoločenstvom.

Základné vieroučné body

  • starokatolíci odmietajú dogmy I. vatikánskeho koncilu o neomylnosti pápeža a jeho primáte nad celou cirkvou;
  • cirkev je riadená zdola (má demokratické zriadenie) – kňazi sú volení farnosťou a biskupi volení synodou, najvyšším orgánom cirkvi, ktorá je tvorená laikmi i duchovnými;
  • celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
  • dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
  • starokatolíci veria v 7 sviatostí (krst, eucharistia, spoveď, birmovanie, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých) – počas každej svätej omše je vysluhovaná spoločná sviatosť zmierenia (jednotliví veriaci nemusí vyznávať svoje hriechy nahlas kňazovi, ale v srdci ich vyzná Bohu a oľutuje ich – kňaz následne každému veriacemu udeľuje osobné rozhrešenie); "ušná" spoveď je napriek tomu odporúčaná, no nie povinná; Eucharistia sa vždy podáva pod oboma spôsobmi – telo aj krv;
  • úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
  • nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – nepoškvrnené počatie Panny Márie a nanebovzatie Panny Márie;
  • k rozvodu sa v starokatolicizme pristupuje individuálne – cirkev nemá podľa starokatolíckeho učenia právo trestať nevinnú, poškodenú stranu a preto po čase pokánia starokatolíci akceptujú nové sviatostné manželstvo, ako aj prijímanie ostatných sviatostí (podobne ako v pravosláví);

Eucharistická ekleziológia

Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktora spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.

Starokatolícka cirkev na Slovensku

Oficiálny názov Starokatolícka cirkev na Slovensku poukazuje i na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže slovenské kresťanské korene sú v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazýva i Slovenská katolícka cirkev. Prvým biskupom Starokatolíckej cirkvi na Slovensku je Augustín Bačinský, ktorý bol vysvätený v Portugalsku v roku 2004, čím sa slovenská cirkev rozišla s Utrechtskou Úniou starokatolíckych cirkví.

Od marca 2016 v Bratislave pod zastrešením Starokatolíckej cirkvi v ČR[1] opäť pôsobí aj starokatolícka komunita, ktorá sa hlási k spoločenstvu cirkví združených v Utrechtskej únii. Podľa oficiálnych webových stránok sa táto komunita usiluje žiť otvorené a autentické kresťanstvo, hľadať „katolicizmus s ľudskou tvárou“ ako aj tvoriť inkluzívne spoločenstvo „pre všetkých – bez ohľadu na ich vek, pohlavie, rodinný stav, národnosť, farbu pleti, sociálne postavenie, či sexuálnu orientáciu.“[2]

Štruktúra

Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí.

Delenie starokatolíckych cirkví (výber)

  • Členské cirkvi Utrechtskej únie:
    • Kresťanskokatolícka (Kristokatolícka) cirkev vo Švajčiarsku
    • Poľskokatolícka cirkev
    • Starokatolícka cirkev v Rakúsku
    • Starokatolícka cirkev v Holandsku
    • Starokatolícka cirkev v Nemecku
    • Starokatolícka cirkev v Českej republike
  • Cirkvi spolupracujúce s Utrechtskou úniou:
    • Starokatolícka cirkev v Chorvátsku
    • Starokatolícka cirkev vo Švédsku a Dánsku
    • Starokatolícka cirkev Utrechtskej únie v Taliansku (vylúčená v roku 2011, pre homosexuálne tendencie)[3]
    • Starokatolícka misia vo Francúzsku
  • Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:
    • Apoštolská episkopálna cirkev katolícka, Česká republika
    • Apoštolská-episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
    • Národná cirkev v Anglicku
    • Starokatolícka cirkev na Slovensku
    • Kanadská národná katolícka cirkev
    • Poľská národná katolícka cirkev
  • Mariavitské cirkvi:
    • Mariavitská cirkev v Poľsku
    • Mariavitská cirkev v Argentíne
    • Mariavitská cirkev vo Francúzsku
    • Mariavitská cirkev v Kamerune

Referencie

  1. [1]
  2. Vitajte! [online]. Starokalolícka komunita v Bratislave, [cit. 2016-03-27]. Dostupné online.
  3. Konec starokatolické církve v Itálii - Utrechtská unie odebrala duchovním jurisdikce [online]. ČR: ChristNet.cz, 14.6.2011, [cit. 2011-10-31]. Dostupné online. (čeština)

Externé odkazy