Ján Paulíny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami
d úvod: norm.; +kat. Osobnosti z Martina; kat. norm; IB norm.; typog. |
d doplnenie slachtickeho titulu a prislusnosti k rodu |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
'''Ján Paulíny-Tóth''' (* [[29. september]] [[1903]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] – † [[15. marec]] [[1966]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a [[právnik]]; vnuk [[Viliam Pauliny-Tóth|Viliama Pauliny-Tótha]]; syn [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]] a [[Margita Pauliny-Tóthová|Margity Pauliny-Tóthovej]]; švagor [[Helena Petzová|Heleny Petzovej]]. |
'''Ján Paulíny-Tóth''' '''de Tőre et Tóthmegyer''' (* [[29. september]] [[1903]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] – † [[15. marec]] [[1966]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a [[právnik]]; vnuk [[Viliam Pauliny-Tóth|Viliama Pauliny-Tótha]]; syn [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]] a [[Margita Pauliny-Tóthová|Margity Pauliny-Tóthovej]]; švagor [[Helena Petzová|Heleny Petzovej]]. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Verzia z 14:06, 1. marec 2017
| Ján Paulíny-Tóth | |
| slovenský politik a právnik | |
| Narodenie | 29. september 1903 Martin, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. marec 1966 (62 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Ján Paulíny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer (* 29. september 1903, Martin – † 15. marec 1966, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol slovenský politik a právnik; vnuk Viliama Pauliny-Tótha; syn Žigmunda Pauliny-Tótha a Margity Pauliny-Tóthovej; švagor Heleny Petzovej.
Životopis
Narodil sa v rodine Žigmunda Pauliny-Tótha a jeho manželky Margity Pauliny-Tóthovej. Mal troch bratov – Iľju, Platona a Viliama. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Dijone, neskôr na École libre des Sciences Politiques v Paríži a právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v Bratislave, v rokoch 1945 – 1948 ako československý veľvyslanec v Ríme. Bol popredným činiteľom Slovenskej národnej strany, členom ústredného výboru, v roku 1937 bol zodpovedným redaktorom Slovenských národných novín. Po smrti Martina Rázusa bol v roku 1938 zvolený za predsedu Slovenskej národnej strany. Bol tiež signatárom žilinskej dohody slovenských politických strán o autonómii 6. októbra 1938. Krátko na to Slovenská národná strana splynula s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, no s ľudákmi sa rozišiel a po rozbití republiky emigroval do Francúzska. V roku 1941 bol odsúdený Hlavný súdom v Bratislave za protifašistickú činnosť na 15 rokov väzenia. Po porážke Francúzska prešiel do Benešovej odbojovej garnitúry v Spojenom kráľovstve. Stal sa podpredsedom londýnskej československej štátnej rady a po roku 1948 zostal v zahraničí ako hlásateľ BBC a spolupracovník slovenských organizácii a spolkov.
Ocenenie
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.