Celiakia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d chýba zdroj
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 59: Riadok 59:


== Laktózová intolerancia ==
== Laktózová intolerancia ==
U mnohých pacientov trpiacich celiakiou sa vyskytuje [[laktózová intolerancia]], preto niektorí musia zo svojho jedálnička vylúčiť dočasne alebo aj trvalo mlieko a mliečne výrobky.
U mnohých pacientov trpiacich celiakiou sa vyskytuje [[laktózová intolerancia]], preto niektorí musia zo svojho jedálnička vylúčiť dočasne alebo aj trvalo mlieko a mliečne výrobky.{{Chýba citácia}}


== Liečba ==
== Liečba ==

Verzia z 14:11, 29. apríl 2017

Celiakia


Klasifikácia
MKCH-10K90: Črevná malabsorbcia (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systémTráviaca sústava

Pozri aj Medicínsky portál

Celiakia (iné názvy: primárny malabsorpčný syndróm, gluténová enteropatia, idiopatická steatorea, netropická sprue, Herterova–Heubnerova choroba, intestinálny infantilizmus) je autoimunitná choroba, ktorá je spôsobená trvalou neznášanlivosťou imunitného systému voči gluténu (lepku), postihuje hlavne tenké črevo. Príčinou je abnormálna aktivácia vlastného imunitného systému tela, ktorý spôsobí poškodenie tenkého čreva, keď v ňom zaregistruje prítomnosť lepku. Tak ako v prípade alergie na určité látky telo proti nim vytvára protilátky, pretože ich chybne považuje za škodlivé, tak v prípade prítomnosti lepku v potrave telo produkuje protilátky proti gluténu. Toto ochorenie sa môže vyvinúť v akomkoľvek veku, viac u žien ako u mužov. Odhady frekvencie výskytu tejto choroby sa rôznia od 1:3 000 až po 1:100. V Európe výskyt, resp. diagnostikovanie rastie od juhu smerom na sever. Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie. Častou príčinou tejto choroby je aj genetická predispozícia.

V súčasnosti prebiehajú rôzne vedecké štúdie ako ju vyliečiť, ale zatiaľ to nie je možné. Jedinou účinnou liečbou je trvalé a dôsledné dodržiavanie bezlepkovej diéty (stravy).

Klasifikácia

  • K90: Črevná malabsorbcia
  • K90.0: Celiakia (Gluténová enteropatia, Idiopatická steatorea, Netropická sprue)

Diagnóza

Diagnózu stanovuje odborný lekár - gastroenterológ na základe vyšetrenia krvi a následným gastroskopickým vyšetrením a endoskopiou tenkého čreva. Je dôležité, aby pacienti pred týmto vyšetrením neboli na bezlepkovej diéte. Hneď ako sa diagnóza potvrdí, pacient by mal okamžite prejsť na bezlepkovú stravu.

Priebeh

Pri styku sliznice tenkého čreva s lepkom (gluténom) dochádza v tele k autoimunitnej reakcii, v priebehu ktorej je poškodzované tenké črevo. Lepok je zmes bielkovín, ktorý je súčasťou obilných zŕn (pšenica, jačmeň, raž, ovos) a pohánky (neobsahuje lepok, ale obsahuje zložky veľmi podobné gliadínu - prolamíny). Pohánka je navyše často kontaminovaná lepkom. Lepok tvorí asi 10% múky. Skladá sa z dvoch častí – z gliadínu a glutenínu; škodlivý z nich je gliadín.

U chorých je prítomná genetická porucha: chýba enzým, ktorý štiepi gliadín (ale je možný aj alergický mechanizmus – vrodená precitlivelosť na gliadín). Nahromadenie gliadínu pôsobí toxicky na bunky sliznice tenkého čreva. Vzniká porucha vstrebávania živín, neschopnosť využiť súčasti potravy pre organizmus, porucha pohyblivosti tenkého čreva a jeho dilatácia (rozšírenie). Súčasne je zvýšená priepustnosť sliznice tenkého čreva – do čreva sa z krvných kapilár vo veľkom množstve vylučuje voda, elektrolyty, bielkoviny a tuky.

Príznaky

Hlavné príznaky pri tejto chorobe sú hnačka, chudnutie, celková slabosť, nafukovanie, žalúdočné kŕče, pocit tlaku v bruchu, zvýšená plynatosť čriev - faltulencia, zvýšené množstvo stolice (400 až 1 000 g), ktorá je riedka, svetlá, s vysokým obsahom tukov, kyslého zápachu, pláva na vode. Deti sú podvyživené, s veľkým, guľatým a lesklým bruškom, majú oneskorený rast a slabo priberajú na váhe. Vzniká anémia (chudokrvnosť), opuchy, výrazný deficit vitamínov (hlavne skupiny B), železa, kyseliny listovej. Oneskoruje sa pohlavný vývoj.

V dospelosti vidíme okrem už uvedených príznakov aj poruchy krvotvorby, krvácavé stavy, osteoporózu, zlomeniny kostí, u žien amenoreu a neplodnosť. Môže sa objaviť aj atrofia klkov, suchá koža, mäkké, lámavé nechty. Časté sú depresívne stavy.

U pacientov trpiacich touto chorobou je porušená bariéra sliznice tenkého čreva, cez sliznicu sa do tela dostávajú škodlivé látky, ktoré sú zdrojom imunitných reakcií, oslabuje sa imunitný systém. U pacientov je zvýšený výskyt nádorov (aj z dôvodov zníženej imunity).

Môže sa objavovať kombinácia viacerých príznakov alebo len jedného z nich.

Laktózová intolerancia

U mnohých pacientov trpiacich celiakiou sa vyskytuje laktózová intolerancia, preto niektorí musia zo svojho jedálnička vylúčiť dočasne alebo aj trvalo mlieko a mliečne výrobky.[chýba zdroj]

Liečba

Najmä celiatici s genetickou predispozíciou nesmú prijímať lepok ani v minimálnom množstve, pretože to vedie k chronickému zápalu a atrofii – vymiznutiu klkov tenkého čreva. Sliznica tenkého čreva je u bežných ľudí vystlaná klkmi a mikroklkmi, ktoré zväčšujú povrch tenkého čreva a umožňujú vstrebávanie živín. U celiatikov sú tieto klky vyhladené a sliznica je poškodená. Práve preto je vstrebávanie živín, minerálov, vitamínov u celiatikov výrazne znížené, čo môže podporiť rozvoj iných ochorení ako napr. tetánia, anémia.

Ak celiatik dodržiava dôsledne bezlepkovú diétu, prejavy tohto ochorenia vymiznú. Vzhľad tenkého čreva je rovnaký ako u zdravého človeka, ale to neznamená, že pacient už netrpí celiakiou. Ak diétu pacient zanedbáva, môžu sa u neho vyskytnúť ochorenia ako rednutie kostí- osteoporóza, nádorové a neurologické ochorenia.

Bezlepkové potraviny

V súčasnosti sa nachádza v obchodoch množstvo potravín označovaných ako bezlepkové - so symbolom preškrtnutého klasu. Nie všetky bezlepkové potraviny sú označené týmto symbolom. Práve preto si celiatici musia kontrolovať zloženie potravín.

Najznámejší výrobcovia bezlepkových potravín sú: Mecom, Krásno, Novalim, Schär, Hamé, Helmans, Katány.

Zdroje

  • Mařatka, Z. 1999. Gastroenterologie. Praha: Karolinum, Univerzita Karlova v Prahe, 1999. 490s
  • Keil, R. 2007. Gastroskopie :Vydavateľstvo Maxdorf, 2007. 176s

Externé odkazy