Znak Uhorska

Znak Uhorska je doložený od 12. storočia, pričom jeho podoba sa neustále menila. Jeho podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je identická so súčasným znakom Maďarska.

Vývoj do 15. storočia

	12. storočie – znak južného pohraničného vojvodstva (tzv. „starý znak“ – pozri nižšie).
	1173 – 1196 – Patriarchálny kríž v červenom poli používal kráľ Belo III. (1173 – 1196). Tento symbol pochádza s veľkou pravdepodobnosťou z Nitrianskeho kniežatstva, jeho prvé náznaky na uhorských minciach sú z čias Štefana I.. V Uhorsku sa používal jednak ako znak severných či severozápadných častí krajiny a jednak ako znak kráľovskej moci.
	1196 – 1204 – Kráľ Imrich používa takúto verziu starého znaku.
	1204 – 1205 – Erb kráľa Ladislava III.
	1205 – 1235 – Erb kráľa Ondreja II.
	1205 – 1235 – Možný variant erbu kráľa Ondreja II.
	1235 – 1270 – Erb kráľa Bela IV.
	1270 – 1272 – Erb kráľa Štefana V. Pravdepodobne v tomto období sa prvýkrát objavuje zelené trojvršie, z ktorého vystupuje strieborný dvojkríž na červenom poli (tzv. „nový znak“ – pozri nižšie).
	1272 – 1290 – Erb kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
	1290 – 1301 – Erb kráľa Ondreja III., ktorého smrťou vymiera po meči dynastia Arpádovcov.
	1301 – 1305 – Erb kráľa Václava III., ktorý sa po vymretí Arpádovcov stal v roku 1301 aj uhorským kráľom. V hierarchii uhorských kráľov získal meno Ladislav V.
	1305 – 1307 – Erb kráľa Ota III., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Oto).
	1301/1308 – 1342 – Erb kráľa Karola I. Róberta z Anjou. Po vymretí Arpádovcov dosadá na trón dynastia Anjouovcov. Aby zdôraznili svoju moc a porovnanie s predchádzajúcim kráľovským rodom, vytvorili kombináciu vtedajšieho znaku Uhorska a rodu Anjouovcov.
	1301/1308 – 1342 – Variant erbu kráľa Karola I. Róberta.
	1301/1308 – 1342 – Ďalší variant erbu kráľa Karola I. Róberta.
	polovica 14. storočia – Variant erbu kráľa Ľudovíta I. (1342 – 1382) z obdobia, kedy ešte nebol aj poľským kráľom.
	1357 – Erb kráľa Ľudovíta I. z roku 1357.
	1364 – Erb kráľa Ľudovíta I. z roku 1364.
	1370 – Erb kráľa Ľudovíta I. z roku 1370, kedy sa stal aj poľským kráľom.
	1385 – 1386 – Erb kráľa Karola III., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Karol II.).
	1387 – 1437 – Jeden z variantov erbu kráľa Žigmunda Luxemburského.
	1387 – 1437 – Jeden z variantov erbu kráľa Žigmunda Luxemburského.
	1437 – 1439 – Jeden z variantov erbu kráľa Albrechta II., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Albrecht I.).
	1440 – 1444 – Jeden z variantov erbu kráľa Vladislava III., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Vladislav I.).
	1444 – 1457 – Jeden z variantov erbu kráľa Ladislava Pohrobka Habsburského, ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Ladislav V.).
	1458 – 1490 – Veľký znak kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov erbu kráľa Mateja Korvína.
	1490 – 1516 – Erb kráľa Vladislava II.

Vyššie uvedený vývoj nie je úplný, uvedené sú len základné uhorské znaky.

Od 16. storočia

Od 16. storočia malo Uhorsko znak v podobe prepoleného štítu obsahujúceho kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít ma na vrchu korunu, ktorá má na na vrchole šikmý kríž:

• tzv. starý znak je sedemkrát červeno-strieborne delený štít. Ide pôvodne pravdepodobne o znak južného pohraničného vojvodstva (Chorvátsko), podľa rôznych legiend však ide o znak Arpádovcov alebo predstavuje uhorské rieky Dunaj, Tisu, Sávu a Drávu a podobne.
• tzv. nový znak (ktorý je svojim pôvodom v skutočnosti starší), ktorý je dnes v obmenenej podobe aj znakom Slovenska, sa skladá zo zeleného trojvršia so zlatou korunou, z ktorej vystupuje strieborný dvojkríž. Od 17. storočia je trojvršie interpretáciou uhorských pohorí Tatry, Matry a Fatry. V súčasnej podobe (okrem korunky) sa používa od 15. storočia.

Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku používaného od 16. storočia sa dosiahla až v období vlády kráľa Mateja Habsburského. Táto verzia je aj súčasná podoba štátneho znaku Maďarska.

Uhorský znak od čias Mateja Habsburského

Počas revolúcie 1848 – 1849 Maďari dočasne používali tzv. Košutov znak (podľa Ľudovíta Košuta). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.

Košutov znak

Veľký uhorský znak

Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. veľký uhorský znak, ktorý obsahoval vyššie opísaný malý uhorský znak v strede, ktorý bol okrem iného obklopený znakmi historických uhorských území.

	1849 – Veľký znak Uhorska. V strede je zlato lemovaný znak Maďarska (Košutov znak), okolo ktorého sú na stuhe s národnými farbami, menšie znaky jednotlivých krajín Uhorska. Znak zastrešuje ratolesť Vavrínu.
	1890 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred znak Maďarska (Košutov znak). Nad štítom je koruna sv. Štefana I., ktorú držia dvaja strážni anjeli v sivom odeve.
	1915 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu krajinu Uhorska, uprostred Košutov znak. Nad štítom je koruna sv. Štefana I. Po stranách štítu sú dvaja bosí anjeli v bielom odeve natočení k znaku.

Znaky krajín Uhorska

• 
  znak Dalmácie
• 
  znak Slavónsko
• 
  znak Sedmohradska
• 
  znak Bosny
• 
  znak Rijeky

Znak Rakúsko-Uhorska

1915 – Veľký znak Rakúsko-Uhorska, rovnocenne zastupujúci rakúske a uhorské krajiny