Most Hongkong – Ču-chaj – Macao: Rozdiel medzi revíziami
d kat. |
d referencie fix |
||
| Riadok 26: | Riadok 26: | ||
}} |
}} |
||
'''Most Hongkong – Ču-chaj – Macao''' (Hong Kong – Zhuhai – Macao Bridge, {{v jazyku|cmn|港珠澳大橋}}) je 55 kilometrov dlhý systém mostov a tunelov, spájajúci mestá [[Hongkong]], [[Macao]] a [[Ču-chaj]], ležiace v ústí [[Perlová rieka|Perlovej rieky]] na pobreží [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]]. Most je celosvetovo najdlhšou súvislou infraštruktúrnou konštrukciou cez more. Výstavba mosta začala v roku 2009 a po dvojročnom meškaní oproti pôvodnému plánu ho [[23. október|23. októbra]] [[2018]] inauguroval čínsky prezident [[Si Ťin-pching]].<ref> |
'''Most Hongkong – Ču-chaj – Macao''' (Hong Kong – Zhuhai – Macao Bridge, {{v jazyku|cmn|港珠澳大橋}}) je 55 kilometrov dlhý systém mostov a tunelov, spájajúci mestá [[Hongkong]], [[Macao]] a [[Ču-chaj]], ležiace v ústí [[Perlová rieka|Perlovej rieky]] na pobreží [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]]. Most je celosvetovo najdlhšou súvislou infraštruktúrnou konštrukciou cez more. Výstavba mosta začala v roku 2009 a po dvojročnom meškaní oproti pôvodnému plánu ho [[23. október|23. októbra]] [[2018]] inauguroval čínsky prezident [[Si Ťin-pching]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = V Hongkongu ukázali najdlhší most na svete |
|||
| url = https://svet.sme.sk/c/20941908/most-spoji-hongkong-a-cu-chaj-foto.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-19 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
== Konštrukcia == |
== Konštrukcia == |
||
Stavbu mosta schválil hongkonský parlament v roku 2008 s cieľom uľahčiť dopravu medzi blízkymi mestami a prehĺbiť integráciu ekonomík v oblasti delty Perlovej rieky. Most skracuje automobilové spojenie medzi Hongkongom a Macaom zo 4,5 hodiny na približne jednu hodinu. Pôvodný návrh predpokladal so spustením do prevádzky v roku 2016 a s rozpočtom 7,5 miliardy USD. Most bol napokon otvorený pre verejnosť 24. októbra 2018 a celkové náklady dosiahli takmer 20 miliárd dolárov.<ref> |
Stavbu mosta schválil hongkonský parlament v roku 2008 s cieľom uľahčiť dopravu medzi blízkymi mestami a prehĺbiť integráciu ekonomík v oblasti delty Perlovej rieky. Most skracuje automobilové spojenie medzi Hongkongom a Macaom zo 4,5 hodiny na približne jednu hodinu. Pôvodný návrh predpokladal so spustením do prevádzky v roku 2016 a s rozpočtom 7,5 miliardy USD. Most bol napokon otvorený pre verejnosť 24. októbra 2018 a celkové náklady dosiahli takmer 20 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Kuo |
|||
| meno = Lily |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = World's longest sea bridge to open ... but only to drivers with a special permit |
|||
| url = https://www.theguardian.com/world/2018/oct/22/longest-sea-bridge-to-open-china-hong-kong-zhuhai-macau-permit |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-19 |
|||
| vydavateľ = [[The Guardian]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> |
|||
Most sa skladá z hlavnej mostnej konštrukcie, podmorského tunelu, ktorý umožňuje priechod veľkým lodiam, a privádzačov do Hongkongu a Macaa. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie prepojenia na hongkonské letisko [[Medzinárodné letisko Hongkong|Chek Lap Kok]] a premostenia do štvrte Tuen Mun. Doprava je vedená na ľavej strane v hongkonskom a macajskom úseku a na pravej strane v čínskej časti mosta. Na každom z troch koncov mosta sú umiestnené hraničné prechody. |
Most sa skladá z hlavnej mostnej konštrukcie, podmorského tunelu, ktorý umožňuje priechod veľkým lodiam, a privádzačov do Hongkongu a Macaa. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie prepojenia na hongkonské letisko [[Medzinárodné letisko Hongkong|Chek Lap Kok]] a premostenia do štvrte Tuen Mun. Doprava je vedená na ľavej strane v hongkonskom a macajskom úseku a na pravej strane v čínskej časti mosta. Na každom z troch koncov mosta sú umiestnené hraničné prechody. |
||
== Kritika== |
== Kritika== |
||
Výstavba mosta bola výrazne kritizovaná prevažne v Hongkongu, kde aktivisti a opoziční poslanci poukazovali najmä na niekoľkonásobné prekročenie pôvodného rozpočtu a na neekonomickosť projektu, v dôsledku čoho ho označili za projekt "bieleho slona".<ref> |
Výstavba mosta bola výrazne kritizovaná prevažne v Hongkongu, kde aktivisti a opoziční poslanci poukazovali najmä na niekoľkonásobné prekročenie pôvodného rozpočtu a na neekonomickosť projektu, v dôsledku čoho ho označili za projekt "bieleho slona".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Šebeňa |
|||
| meno = Martin |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Drahý, stratový a nepotrebujú ho. Prečo Číňania stavajú zbytočný most |
|||
| url = https://komentare.sme.sk/c/20933625/biely-slon-v-perlovej-rieke.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-19 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Jazda na moste si vyžaduje špeciálne povolenie, ktorých je obmedzený počet a ktoré môžu získať len rezidenti troch miest, ktoré most spája. Vláda taktiež znížila odhad intenzity premávky po moste, pretože sa v rovnakej dobe staval paralelný most o 30 kilometrov severnejšie. |
|||
Výstavbu mosta sprevádzali bezpečnostné škandály. Pri výstavbe zomrelo len na hongkonskej strane minimálne desať ľudí. Zároveň sa zistili stavebné nedostatky a falšovanie výkazov zo stavby, za čo boli odsúdení dvaja inžinieri. Environmentalisti taktiež poukazovali na negatívny vplyv výstavby na biotop kriticky ohrozeného ružového [[delfín]]a, ktorý žije len v tejto časti sveta. |
Výstavbu mosta sprevádzali bezpečnostné škandály. Pri výstavbe zomrelo len na hongkonskej strane minimálne desať ľudí. Zároveň sa zistili stavebné nedostatky a falšovanie výkazov zo stavby, za čo boli odsúdení dvaja inžinieri. Environmentalisti taktiež poukazovali na negatívny vplyv výstavby na biotop kriticky ohrozeného ružového [[delfín]]a, ktorý žije len v tejto časti sveta. |
||
Verzia z 08:48, 20. november 2018
| Most Hongkong – Ču-chaj – Macao | |
.jpg)
| |
| Iné názvy | 港珠澳大橋 |
|---|---|
| Základné údaje | |
| Štát |  Čína |
| Premosťuje | delta Perlovej rieky |
| Začiatok výstavby | 2009 |
| Koniec výstavby | 2018 |
| Otvorený | 24. október 2018 |
| Parametre | |
| Dĺžka | 55 km |
Most Hongkong – Ču-chaj – Macao (Hong Kong – Zhuhai – Macao Bridge, čín. 港珠澳大橋) je 55 kilometrov dlhý systém mostov a tunelov, spájajúci mestá Hongkong, Macao a Ču-chaj, ležiace v ústí Perlovej rieky na pobreží Juhočínskeho mora. Most je celosvetovo najdlhšou súvislou infraštruktúrnou konštrukciou cez more. Výstavba mosta začala v roku 2009 a po dvojročnom meškaní oproti pôvodnému plánu ho 23. októbra 2018 inauguroval čínsky prezident Si Ťin-pching.[1]
Konštrukcia
Stavbu mosta schválil hongkonský parlament v roku 2008 s cieľom uľahčiť dopravu medzi blízkymi mestami a prehĺbiť integráciu ekonomík v oblasti delty Perlovej rieky. Most skracuje automobilové spojenie medzi Hongkongom a Macaom zo 4,5 hodiny na približne jednu hodinu. Pôvodný návrh predpokladal so spustením do prevádzky v roku 2016 a s rozpočtom 7,5 miliardy USD. Most bol napokon otvorený pre verejnosť 24. októbra 2018 a celkové náklady dosiahli takmer 20 miliárd dolárov.[2]
Most sa skladá z hlavnej mostnej konštrukcie, podmorského tunelu, ktorý umožňuje priechod veľkým lodiam, a privádzačov do Hongkongu a Macaa. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie prepojenia na hongkonské letisko Chek Lap Kok a premostenia do štvrte Tuen Mun. Doprava je vedená na ľavej strane v hongkonskom a macajskom úseku a na pravej strane v čínskej časti mosta. Na každom z troch koncov mosta sú umiestnené hraničné prechody.
Kritika
Výstavba mosta bola výrazne kritizovaná prevažne v Hongkongu, kde aktivisti a opoziční poslanci poukazovali najmä na niekoľkonásobné prekročenie pôvodného rozpočtu a na neekonomickosť projektu, v dôsledku čoho ho označili za projekt "bieleho slona".[3] Jazda na moste si vyžaduje špeciálne povolenie, ktorých je obmedzený počet a ktoré môžu získať len rezidenti troch miest, ktoré most spája. Vláda taktiež znížila odhad intenzity premávky po moste, pretože sa v rovnakej dobe staval paralelný most o 30 kilometrov severnejšie.
Výstavbu mosta sprevádzali bezpečnostné škandály. Pri výstavbe zomrelo len na hongkonskej strane minimálne desať ľudí. Zároveň sa zistili stavebné nedostatky a falšovanie výkazov zo stavby, za čo boli odsúdení dvaja inžinieri. Environmentalisti taktiež poukazovali na negatívny vplyv výstavby na biotop kriticky ohrozeného ružového delfína, ktorý žije len v tejto časti sveta.
Referencie
- ↑ V Hongkongu ukázali najdlhší most na svete [online]. SME, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.
- ↑ KUO, Lily. World's longest sea bridge to open ... but only to drivers with a special permit [online]. The Guardian, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ŠEBEŇA, Martin. Drahý, stratový a nepotrebujú ho. Prečo Číňania stavajú zbytočný most [online]. SME, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Most Hongkong – Ču-chaj – Macao
