Otto Geyer: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Otto Geyer''' (* [[17. september]] [[1940]], [[Veľký Šariš]] – † [[5. august]] [[2017]], [[Praha]]) |
'''Otto Geyer''' (* [[17. september]] [[1940]], [[Veľký Šariš]] – † [[5. august]] [[2017]], [[Praha]]) bol slovenský filmový a televízny [[kameraman]]. |
||
V slovenskom filme pôsobí od roku 1962, najprv ako asistent a druhý kameraman. V roku 1975 absolvoval štúdium kamery na [[FAMU]] v [[Praha|Prahe]]. Neskôr začal pracovať ako kameraman [[animovaný film|animovaného filmu]] v [[Slovenská filmová tvorba|Slovenskej filmovej tvorbe]]. Animovanému filmu sa začal venovať od roku 1977 a venuje sa mu až dodnes. |
V slovenskom filme pôsobí od roku 1962, najprv ako asistent a druhý kameraman. V roku 1975 absolvoval štúdium kamery na [[FAMU]] v [[Praha|Prahe]]. Neskôr začal pracovať ako kameraman [[animovaný film|animovaného filmu]] v [[Slovenská filmová tvorba|Slovenskej filmovej tvorbe]]. Animovanému filmu sa začal venovať od roku 1977 a venuje sa mu až dodnes. |
||
Verzia z 16:37, 10. jún 2019
| Otto Geyer | |
| slovenský filmový a televízny kameraman | |
| Narodenie | 17. september 1940 Veľký Šariš, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. august 2017 (76 rokov) Praha, Česko |
Otto Geyer (* 17. september 1940, Veľký Šariš – † 5. august 2017, Praha) bol slovenský filmový a televízny kameraman.
V slovenskom filme pôsobí od roku 1962, najprv ako asistent a druhý kameraman. V roku 1975 absolvoval štúdium kamery na FAMU v Prahe. Neskôr začal pracovať ako kameraman animovaného filmu v Slovenskej filmovej tvorbe. Animovanému filmu sa začal venovať od roku 1977 a venuje sa mu až dodnes.
Kameraman hraných filmov
Predtým, než sa Otto Geyer začal naplno venovať animovanému filmu, pôsobil ako druhý kameraman a asistent v niekoľkých slovenských snímkach ako napríklad Trio Angelos (r. Stanislav Barabáš, 1963), Prípad pre obhajcu (r. Martin Hollý, 1964), Hriech Kataríny Padychovej (r. Martin Hollý, 1973) či Dovidenia v pekle, priatelia! (r. Juraj Jakubisko, 1970).
Slávnosť v botanickej záhrade
Taktiež spolupracoval s režisérom Elom Havettom na snímke Slávnosť v botanickej záhrade (1969), ktorá sa zaraďuje k najvýraznejším slovenským dielam vôbec. Nakrúcanie sa malo začať 21. augusta 1968, no muselo byť prerušené, keďže na územie bývalého Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Hoci sa začalo filmovať už zhruba o týždeň, atmosféra bola ponurá a film bol poznačený ťažkosťami, ktoré postihli vtedajšiu politiku. Rovnako ako mnohé iné slovenské filmy, aj tento skončil v trezore.
Kameraman animovaných filmov
Ako kameraman spolupracoval Otto Geyer na mnohých slovenských animovaných filmoch. Najčastejšie spolupracoval s Viktorom Kubalom, Ivanom Popovičom a Vladimírom Pikalíkom. Taktiež pracoval s osobnosťami ako Vlastimil Herold, Ondrej Slivka, Rudolf Urc, Helena Slavíková, Jaroslav Pogran, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Ivan Renč, František Jurišič, Jana Blechová, Milan Černák atď.
Spolupráca s Viktorom Kubalom
S Viktorom Kubalom nakrútil množstvo filmov, spomeňme napríklad krátkometrážne snímky Kino (1977), Rebrík (1978), Kocúrkovo v zime (1980), Keď panák z križovatky ochorel (1980), Diaľnica (1982) alebo celovečerný film Krvavá pani (1980). Viktor Kubal bol známy svojim humorom, ktorý dokázal jednoduchou animáciou cielene poukázať na dôležité myšlienky.
Práca na filme Strážca sen
Otto Geyer stál pri zrode prvého slovenského bábkového filmu Strážca sen (1978), ktorej režisérom bol Ivan Popovič. V krátkom filme pre deti však nebola využitá len bábková animácia, ale aj živí herci.
Ďalšie spolupráce na poli animovaného filmu
Nespolupracoval iba so skúsenými režisérmi animovaného filmu, ale aj s dokumentaristami, ktorí si „odskočili“ k animovanému filmu. S Jaroslavom Pogranom nakrútil krátku kritickú kreslenú anekdotu Kaderník (1985) a s Vladom Kubenkom Povesť o láske (1979). Na tomto filme, ktorý je prvým animovaným počinom Vlada Kubenku, sa výtvarne podieľal významný slovenský maliar a ilustrátor Dušan Kállay.
Okrem toho, že Otto Geyer spolupracoval na prvom slovenskom bábkovom filme, stál tiež pri zrode krátkeho filmu Keby som bol vtáčkom (1986) režiséra Ondreja Slivku, v ktorom bola po prvýkrát použitá počítačová animácia. Hoci film sprevádzali mnohé ťažkosti, stal sa napokon veľmi úspešným a vyhral aj niekoľko ocenení. Získal ocenenie na filmovom festivale krátkych filmov v Tampere vo Fínsku, na ktorom sa pán Geyer osobne zúčastnil. S Ondrejom Slivkom spolupracoval Otto Geyer aj na krátkom filme Dáždnik (1984).
Spolupráca s Františkom Jurišičom
K jeho častým spolupracovníkom patril aj František Jurišič - priekopník bábkového filmu i technológie plastelínovej animácie. S ním nakrútil napríklad rozprávky Neposlušný bicykel (1988) či Vajíčko (1990). Taktiež spolu vytvorili úspešný krátky film Ekomorfóza (2006), ktorý získal aj ocenenie na medzinárodnom eko-etno-folkovom festivale v Rumunsku ako najlepší ekologický film. Ústrednou postavou tohto filmu je pán Eko, ktorý síce vie, že by mal chrániť životné prostredie, no robí všetko pre to, aby ho znečistil.