Osmanská dynastia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
d -rozsiahly text bez zdroja Značka: vrátenie |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
|Zosadenie dynastie z trónu=[[1. november]] [[1922]]}} |
|Zosadenie dynastie z trónu=[[1. november]] [[1922]]}} |
||
'''Osmanská dynastia''' alebo '''Osmani/Osmania''' alebo '''Osmanovci''' ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarano '''Osmánska dynastia/Osmáni, Otomanská dynastia/Otoman(ovc)i''', zriedkavo zastarano ''Ottomanská dynastia/Ottoman(ovc)i'') vládla v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] od roku [[1281]] do roku [[1923]]. Faktickým zakladateľom dynastie bol [[Osman I.]] V roku [[1383]] sa [[Murad I.]] ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za [[sultán]]a. Od roku [[1517]] sa sultánski panovníci označovali tiež za [[kalif|kalifov]]. |
|||
'''Osmanská dynastia''' ([[Turečtina|turecky]]: ''Osmanlı Hanedanı'') bola zložená z príslušníkov ríšskeho '''rodu Osmanov''' ([[Osmanská turečtina|osmanskou turečtinou]]: خاندان آل عثمان, ''Ḫānedān-ı Āl-ıʿOsmān''), tiež známa ako '''Osmani''' (turecky: ''Osmanlılar)''. Jej zakladateľom bol [[Osman I.|Osman I]]. Osmanská dynastia, pomenovaná po Osmanovi I., vládla [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] od roku 1299 až do roku 1922. |
|||
Počas väčšiny histórie ríše bol sultán absolútnym vládcom, hlavou štátu a predsedom vlády, hoci veľká časť moci sa často presunula na iných predstaviteľov, ako boli napríklad [[Veľkovezír|veľkovezíri]]. Počas [[Prvá ústavná éra|prvej]] (1876 – 1878) a [[Druhá ústavná éra|druhej ústavnej éry]] (1908 – 1920) neskorej dobe ríše sa prijal posun k ústavnej monarchii, pričom veľkovezír prevzal hlavnú ministerskú úlohu ako hlava vlády a riadil zvolené [[Valné zhromaždenie Osmanskej ríše|Valné zhromaždenie]]. |
|||
Ríšska rodina bola zbavená moci a [[Zrušenie osmanského sultanátu|sultanát bol zrušený]] 1. novembra 1922 počas [[Turecká vojna za nezávislosť|tureckej vojny za nezávislosť]]. [[Turecko|Turecká republika]] bola vyhlásená nasledujúci rok. Živí členovia dynastie boli pôvodne poslaní do vyhnanstva, hoci niektorí sa mohli do Turecka vrátiť a žiť ako súkromní občania. V súčasnej podobe je rodina známa ako [[rodina Osmanoğlu]]. |
|||
== História == |
|||
Osmanská dynastia fungovala pod niekoľkými základnými funkciami: že sultán ovládal celé územie ríše, každý mužský člen dynastickej rodiny sa hypoteticky mohol stať sultánom, a že iba jeden človek naraz môže byť sultán. Takéto pravidlá boli dosť štandardné pre monarchické ríše tej doby. Určité procesy, prostredníctvom ktorých sa muži dostávali na trón, však boli pre Osmanskú ríšu veľmi špecifické. Ak sa chceme podrobnejšie venovať týmto procesom, históriu dedičstva medzi sultánmi možno rozdeliť do dvoch období: obdobie medzi vládou [[Orhan I.|Orhana]] (vládol 1323 - 1362), prvou osobou, ktorá zdedila osmanský sultanát, a vládou [[Ahmed I.|Ahmeda I.]] (vládol 1603 - 1617); a obdobie po panovaní Ahmeda I. |
|||
Dedičskému procesu v prvom období dominovalo násilie a vnútropodnikový konflikt, v ktorom rôzni synovia zosnulého sultána bojovali, kým iba jeden nezostal nažive, a tak zdedil trón. Táto tradícia bola v Osmanskej ríši známa ako fratricída, avšak mohla sa vyvinúť z tanistry, podobnej postupného postupu, ktorý existoval v mnohých turko-mongolských dynastiách pred Osmanmi. Synom sultána sa často dali provinčné územia, kde vládli až do smrti sultána. V tom čase sa každý, kto bol v provincii uchádzal o trón. Každý syn musel podľa historika H. Erdema Cipu „demonštrovať, že jeho šťastie bolo lepšie ako šťastie jeho súperov“, demonštráciu, ktorá často mala formu vojenského úspechu a nemilosrdnosti. Toto násilie sa nepovažovalo za mimoriadne neočakávané ani neobvyklé. V priebehu času sa boj stal čoraz rozšírenejším a najuznávanejším, najmä po [[Janičiar|janičiarskom]] povstaní, ktoré negovalo pokus [[Murad II.|Murada II.]] o mierové vzdanie sa trónu jeho synovi [[Mehmed II.|Mehmedovi II.]] v roku 1444. Počas eventuálneho panovania Mehmeda II. (vládol 1451–1481) bola fratricída legalizovaná ako oficiálna prax; počas panovania [[Bajazid II.|Bayezida II.]] (vládol 1481–1512) sa bratovražda medzi synmi Bayezida II. vyskytla skôr, ako zomrel samotný Bayezid II.; a po vláde [[Murad III.|Murada III.]] (vládol 1574–1595) popravil jeho nástupca [[Mehmed III.]] 19 bratov, aby si nárokoval trón. |
|||
V druhom období bola tradícia bratovraždenia nahradená jednoduchším a menej násilným postupom. Po smrti Ahmeda I. v roku 1617 zdedil osmanský trón najstarší príbuzný mužskej krvi [vtedy [[Mustafa I.]], Ahmedov mladší brat] - nie nevyhnutne syn sultána, bez ohľadu na to, koľko oprávnených členov rodiny žije. Zmena v tomto postupe bola pravdepodobne vyvolaná mnohými faktormi, vrátane poklesu popularity bratovrážd medzi osmanskými elitami a rozhodnutím Ahmeda I. nezabiť Mustafu pri zdedení trónu po Mehmedovi III. v roku 1603. S otvorenými dverami pre zmenu politiky vznikla politická debata medzi tými, ktorí podporovali neobmedzené sultánske privilégium, a tými, ktorí podporovali silnejší, centralizovaný právny systém, ktorý do istej miery nahradí dokonca aj sultánovu moc. |
|||
== Bejovia == |
== Bejovia == |
||
Verzia z 18:28, 22. apríl 2020
| Osmanská dynastia | |
.svg) {{{Popis erbu}}} | |
| Krajina |  Osmanská ríša |
|---|---|
| Materská dynastia | {{{Materská dynastia}}} |
| Tituly | Sultan ul-Mujahidin, Panovník Osmanského domu, Chán chánov, Veľký sultán Anatólie a Rumélie a miest Adrianople a Philipopolis - Babıali - Pádišáh - Osmanský sultán - Paša - Bej - Chán - Gází - Caesar - Şehzade - Hakan - Efendi |
| Zakladateľ | Osman I. |
| Mýtický zakladateľ | {{{Mýtický zakladateľ}}} |
| Rok založenia dynastie | 1299 |
| Nástup dynastie na trón | {{{Nástup dynastie na trón}}} |
| Zosadenie dynastie z trónu | 1. november 1922 |
| Posledný panovník | Mehmed VI. |
| Posledná hlava dynastie | {{{Posledná hlava dynastie}}} |
| Súčasná hlava dynastie | Dündar Ali Osman |
| Štátna príslušnosť | {{{Národnosť}}} |
| Ďalšie vetvy dynastie | {{{Vetvy dynastie}}} |
Osmanská dynastia alebo Osmani/Osmania alebo Osmanovci ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarano Osmánska dynastia/Osmáni, Otomanská dynastia/Otoman(ovc)i, zriedkavo zastarano Ottomanská dynastia/Ottoman(ovc)i) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za kalifov.
Bejovia
Sultáni
- Murad I./Murat I./arab. Murád I. (1359 – 1389), od 1383 sultán
- Bayezid I./Bayezit I./Bajezid I./Bájezíd I./Beyazid I./Beyazit I./Bejazid I./Bajazid I./arab. Bájazíd I. (1389 – 1402)
Medzivládie v rokoch 1402 – 1413, kedy prebiehal medzi Bayezidovými synmi boj o nástupníctvo.
- Mehmed I./Mehmet I./arab. Muhammad I. (1413 – 1421)
- Murad II./varianty mena ako Murad I. (1421 – 1451)
- Mehmed II./varianty mena ako Mehmed I. (1451 – 1481)
- Bajazid II./varianty mena ako Bayezid I. (1481 – 1512)
Sultáni a kalifovia
- Selim I./Selím I./arab. Salím I. (1512 – 1520), od 1517 kalif
- Süleyman I./Sülejman I./Sulejman I./Sulejmán I./ arab. Sulajmán I. (1520 – 1566)
- Selim II./varianty mena ako Selim I. (1566 – 1574)
- Murad III./varianty mena ako Murad I. (1574 – 1595)
- Mehmed III./varianty mena ako Mehmed I. (1595 – 1603)
- Ahmed I./Ahmet I./arab. Ahmad I. (1603 – 1617)
- Mustafa I./arab. Mustafá I. (1617 – 1618)
- Osman II./varianty mena ako Osman I. (1618 – 1622)
- Mustafa I./ /arab. Mustafá I. (1622 – 1623)
- Murad IV./varianty mena ako Murad I. (1623 – 1640)
- Ibrahim/arab. Ibráhím (1640 – 1648)
- Mehmed IV./varianty mena ako Mehmed I. (1648 – 1687)
- Süleyman II./ varianty mena ako Suleyman I. (1687 – 1691)
- Ahmed II./varianty mena ako Ahmed I. (1691 – 1695)
- Mustafa II./varianty mena ako Mustafa I. (1695 – 1703)
- Ahmed III./varianty mena ako Ahmed I. (1703 – 1730)
- Mahmud I./Mahmut I./arab. Mahmúd I. (1730 – 1754)
- Osman III./varianty mena ako Osman I. (1754 – 1757)
- Mustafa III./varianty mena ako Mustafa I. (1757 – 1774)
- Abdülhamid I./Abdülhamit I./Abdulhamid I./Abdü 'l-Hamíd/arab. Abd al-Hamíd I./arab. Abdu 'l-Hamíd/arab. nepresne Abdul Hamíd I./arab. nepresne Abdulhamíd I. (1774 – 1789)
- Selim III./varianty mena ako Selim I. (1789 – 1807)
- Mustafa IV./varianty mena ako Mustafa I. (1807 – 1808)
- Mahmud II./varianty mena ako Mahmud I. (1808 – 1839)
- Abdülmecid I./Abdülmecit I./Abdul Medžíd I./Abdu 'l-Medžíd I./arab. Abd al-Madžíd I./arab. Abdu 'l-Madžíd I./arab. nepresne Abdul Madžíd I./arab. nepresne Abdulmadžíd I. (1839 – 1861)
- Abdülaziz/Abdulaziz/Abdü 'l-Aziz/arab. Abd al-Azíz/arab. Abdu 'l-Azíz/arab. nepresne Abdul Azíz/arab. nepresne Abdulazíz (1861 – 1876)
- Murad V./varianty mena ako Murad I. (1876)
- Abdülhamid II./varianty mena ako Abdülhamid I. (1876 – 1909)
- Mehmed V./varianty mena ako Mehmed I. (1909 – 1918)
- Mehmed VI./varianty mena ako Mehmed I. (1918 – 1922), posledný sultán
- Abdülmecid II./varianty mena ako Abdülmecid I. (1922 – 1924), iba kalif
Hlavy Osmanskej dynastie po roku 1924
- Abdülmecid II. (1926 – 1944)
- Ahmed IV. Nihad (1944 – 1954)
- Osman IV. Fuad (1954 – 1973)
- Mehmed Abdülaziz II. (1973 – 1977)
- Ali Vasib (1977 – 1983)
- Mehmed VII. Orhan (1983 – 1994)
- Ertugrul Osman V. (1994 – 2009)
- Osman Bayezid III. (2009 – 2017)
- Dundar Ali Osman (od 2017)
Poznámka k prepisom
Osmanská turečtina sa zapisovala arabským písmom, ale výslovnosť nebola celkom rovnaká ako výslovnosť spisovnej arabčiny.
Existujú rôzne spôsoby prepisu osmanskej turečtiny do latinky (slovenčiny). Vyššie sú uvedené najprv prepisy opierajúce sa skôr o modernú tureckú latinku, potom nasledujú rôzne bežne používané prepisy, ktoré stoja niekde medzi prepisom opierajúcim sa o tureckú výslovnosť a o arabské písmo, a na záver sú za skratkou "arab." uvedené prepisy mien tak, ako by zneli, keby sa ich zápis chápal ako čisto arabský text (Mená osmanských vládcov sa totiž zvyknú niekedy prepisovať ako keby boli čisto arabské, pozri napr. The Cambridge Illustarted history of the islamic world, str. 308-309).
Turecké mená končiace sa na -d sú podľa niektorých jazykovedcov nesprávne a mali by sa končiť na -t, preto je v zozname vždy uvedená aj možnosť na -d aj možnosť na -t.