Geto: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zriadili [[nacizmus|nacisti]] getá na základe rasových teórií v mnohých krajinách. Na [[prvá Slovenská republika|Slovensku]] sa počas 2. svetovej vojny plánovalo zriadenie get v okrajových častiach [[Bratislava|Bratislavy]], [[Nitra|Nitry]], [[Topoľčany|Topoľčian]], [[Vrbové]]ho, [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], [[Žilina|Žiliny]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Prešov]]a, [[Bardejov]]a, [[Sabinov]]a, [[Humenné]]ho, [[Stropkov]]a a [[Michalovce|Michaloviec]]. Hoci niektorí Židia boli násilne presťahovaní na tieto územia na jeseň 1941, k vybudovaniu get nedošlo, pretože väčšina slovenských židov bola deportovaná do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] na Slovensku v [[Poľsko|Poľsku]] alebo inde v zahraničí. |
Počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zriadili [[nacizmus|nacisti]] getá na základe rasových teórií v mnohých krajinách. Na [[prvá Slovenská republika|Slovensku]] sa počas 2. svetovej vojny plánovalo zriadenie get v okrajových častiach [[Bratislava|Bratislavy]], [[Nitra|Nitry]], [[Topoľčany|Topoľčian]], [[Vrbové]]ho, [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], [[Žilina|Žiliny]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Prešov]]a, [[Bardejov]]a, [[Sabinov]]a, [[Humenné]]ho, [[Stropkov]]a a [[Michalovce|Michaloviec]]. Hoci niektorí Židia boli násilne presťahovaní na tieto územia na jeseň 1941, k vybudovaniu get nedošlo, pretože väčšina slovenských židov bola deportovaná do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] na Slovensku v [[Poľsko|Poľsku]] alebo inde v zahraničí. |
||
Dnešné getá už nie sú ako v minulosti, a veľa ľudí v nich žijú dobrovoľne, hlavne kvôli finančným problémom. Giet na slovensku není veľa. Najpopúlarnejšie geto na slovensku je [[Sídlisko (komplex budov)|sídlisko]] [[Košice – mestská časť Luník IX|Lunik IX]]. Niektorý ľudia považujú "všetky" sídliska ako geto. |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Verzia z 20:57, 22. apríl 2020
Geto je vymedzená štvrť mesta, zriadená na násilné izolovanie spoločensky nerovnoprávnych obyvateľov, najčastejšie Židov. Termín sa začal používať v súvislosti s benátskym getom, kde museli žiť miestni Židia.
Židovské getá začali vznikať v stredoveku, a to najmä pri sídlach panovníkov a v mestách, v ktorých malo sídlo biskupstvo. Jedno z najväčších vzniklo v Ríme v roku 1556. V stredoveku vznikali aj v Uhorsku, vrátane Slovenska. Na Slovensku bolo najznámejšie židovské geto v Bratislave. Getá mali samosprávu, obyvatelia ich mohli opustiť len vo vymedzenom čase.
Počas druhej svetovej vojny zriadili nacisti getá na základe rasových teórií v mnohých krajinách. Na Slovensku sa počas 2. svetovej vojny plánovalo zriadenie get v okrajových častiach Bratislavy, Nitry, Topoľčian, Vrbového, Nového Mesta nad Váhom, Žiliny, Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi, Prešova, Bardejova, Sabinova, Humenného, Stropkova a Michaloviec. Hoci niektorí Židia boli násilne presťahovaní na tieto územia na jeseň 1941, k vybudovaniu get nedošlo, pretože väčšina slovenských židov bola deportovaná do koncentračných táborov na Slovensku v Poľsku alebo inde v zahraničí.
Dnešné getá už nie sú ako v minulosti, a veľa ľudí v nich žijú dobrovoľne, hlavne kvôli finančným problémom. Giet na slovensku není veľa. Najpopúlarnejšie geto na slovensku je sídlisko Lunik IX. Niektorý ľudia považujú "všetky" sídliska ako geto.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geto
