René-Antoine Ferchault de Réaumur: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
sk a faktická oprava podľa wiki.fr
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 45: Riadok 45:
== Objavy ==
== Objavy ==


Ako prvé ho zaujalo štúdium [[matematika|matematiky]], hlavne [[geometria|geometrie]]. V roku [[1710]] bol poverený Akadémiou vedením vydávania ''Všeobecného opisu umenia a remesiel''. Tento projekt vyvrcholil zavedením novej výroby vo [[francúzsko|Francúzsku]] a oživením zanedbaného [[priemysel|priemyslu]]. Za vynálezy týkajúce sa [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]] bol ocenený a odmenený rentou 12 tisíc livier ročne. Ale preto, že mal vlastný súkromný príjem, daroval tieto peniaze[[Académie des sciences]] na budúce experimenty a vylepšenia v priemyselnej výrobe. V roku [[1731]] sa začal zaujímať o [[meteorológia|meteorólogiu]] a vynašiel teplotnú stupnicu, ktorá nesie jeho meno ([[Stupeň Réaumura|Réaumurova stupnica]]). V [[1735]] pre rodinné dôvody prijal post veliteľa a intendanta kráľovského a vojenského zriadenia v [[Saint-Louis]]. Mal potešenie zo štúdia prírody. Jeho priatelia ho často volali „Plínius [[18. storočie|18. storočia]]“.
Ako prvé ho zaujalo štúdium [[matematika|matematiky]], hlavne [[geometria|geometrie]]. V roku [[1710]] bol poverený Akadémiou vedením vydávania ''Všeobecného opisu umenia a remesiel''. Tento projekt vyvrcholil zavedením novej výroby vo [[francúzsko|Francúzsku]] a oživením zanedbaného [[priemysel|priemyslu]]. Za vynálezy týkajúce sa [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]] bol ocenený a odmenený rentou 12 tisíc livier ročne. Ale preto, že mal vlastný súkromný príjem, daroval tieto peniaze [[Académie des sciences]] na budúce experimenty a vylepšenia v priemyselnej výrobe. V roku [[1731]] sa začal zaujímať o [[meteorológia|meteorólogiu]] a vynašiel teplotnú stupnicu, ktorá nesie jeho meno ([[Stupeň Réaumura|Réaumurova stupnica]]). V [[1735]] pre rodinné dôvody prijal post veliteľa a intendanta kráľovského a vojenského zriadenia v [[Saint-Louis]]. Mal potešenie zo štúdia prírody. Jeho priatelia ho často volali „Plínius [[18. storočie|18. storočia]]“.


Réaumurove vedecké spisy boli z mnohých vedeckých oblastí. Prvý spis, z roku [[1708]] bol z oblasti [[matematika|matematiky]] o istom [[geometria|geometrickom]] probléme. Ten posledný, z roku [[1756]] opisoval formy [[vtáky|vtáčích]] [[hniezdo|hniezd]]. Experimentálnymi pokusmi dokázal, že lano zviazané so slabších vlákien, je silnejšie ako silné vlákna oddelené od seba.
Réaumurove vedecké spisy boli z mnohých vedeckých oblastí. Prvý spis, z roku [[1708]] bol z oblasti [[matematika|matematiky]] o istom [[geometria|geometrickom]] probléme. Ten posledný, z roku [[1756]] opisoval formy [[vtáky|vtáčích]] [[hniezdo|hniezd]]. Experimentálnymi pokusmi dokázal, že lano zviazané zo slabších vláken, je silnejšie ako silné vlákna oddelené od seba.


Skúmal a podával správy o [[rieka]]ch obsahujúcich [[zlato]], [[tyrkys]]ových [[baňa|baniach]], [[les]]och a [[fosília|fosílnych]] ložiskách vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Navrhol metódu [[cínovanie železa|cínovania železa]], ktorá sa dodnes používa. Skúmal a objasnil rozdiel medzi [[železo]]m a [[oceľ]]ou. Poukazoval na to, že množstvo prímesí (predpokladal, že ide o soli a [[síra|síru]]) je väčšie v železe, menšie v oceli a najmenší obsah sa nachádza v liatine. Jeho práca ([[1722]]) bola preložená do [[angličtina|angličtiny]] a [[nemčina|nemčiny]].
Skúmal a podával správy o [[rieka]]ch obsahujúcich [[zlato]], [[tyrkys]]ových [[baňa|baniach]], [[les]]och a [[fosília|fosílnych]] ložiskách vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Navrhol metódu [[cínovanie železa|cínovania železa]], ktorá sa dodnes používa. Skúmal a objasnil rozdiel medzi [[železo]]m a [[oceľ]]ou. Poukazoval na to, že množstvo prímesí (predpokladal, že ide o soli a [[síra|síru]]) je väčšie v železe, menšie v oceli a najmenší obsah sa nachádza v liatine. Jeho práca ([[1722]]) bola preložená do [[angličtina|angličtiny]] a [[nemčina|nemčiny]].

Verzia z 10:02, 16. január 2021

René-Antoine Ferchault de Réaumur
francúzsky vedec
René-Antoine Ferchault de Réaumur
Narodenie28. február 1683
La Rochelle, Francúzsko
Úmrtie17. október 1757 (74 rokov)
Maine, Francúzsko
PodpisRené-Antoine Ferchault de Réaumur, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons René-Antoine Ferchault de Réaumur

René-Antoine Ferchault de Réaumur (* 28. február 1683 – † 17. október 1757) bol francúzsky vedec, ktorý sa preslávil v mnohých odvetviach vedy.

Život

Réamur sa narodil a študoval v La Rochelle. Bol vyučený filozof v jezuitskej vysokej škole. V roku 1699 odišiel do Bourge študovať civilné právo a matematiku. V roku 1703 odišiel do Paríža, kde pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky. V roku 1708 bol vo veku 24 rokov zvolený za člena Académie des sciences. Od tohto ocenenia sa pol storočia nestalo, aby v Mémoires de l'Académie nebola venovaná aspoň jedna strana Réaumurovi.

Objavy

Ako prvé ho zaujalo štúdium matematiky, hlavne geometrie. V roku 1710 bol poverený Akadémiou vedením vydávania Všeobecného opisu umenia a remesiel. Tento projekt vyvrcholil zavedením novej výroby vo Francúzsku a oživením zanedbaného priemyslu. Za vynálezy týkajúce sa železa a ocele bol ocenený a odmenený rentou 12 tisíc livier ročne. Ale preto, že mal vlastný súkromný príjem, daroval tieto peniaze Académie des sciences na budúce experimenty a vylepšenia v priemyselnej výrobe. V roku 1731 sa začal zaujímať o meteorólogiu a vynašiel teplotnú stupnicu, ktorá nesie jeho meno (Réaumurova stupnica). V 1735 pre rodinné dôvody prijal post veliteľa a intendanta kráľovského a vojenského zriadenia v Saint-Louis. Mal potešenie zo štúdia prírody. Jeho priatelia ho často volali „Plínius 18. storočia“.

Réaumurove vedecké spisy boli z mnohých vedeckých oblastí. Prvý spis, z roku 1708 bol z oblasti matematiky o istom geometrickom probléme. Ten posledný, z roku 1756 opisoval formy vtáčích hniezd. Experimentálnymi pokusmi dokázal, že lano zviazané zo slabších vláken, je silnejšie ako silné vlákna oddelené od seba.

Skúmal a podával správy o riekach obsahujúcich zlato, tyrkysových baniach, lesoch a fosílnych ložiskách vo Francúzsku. Navrhol metódu cínovania železa, ktorá sa dodnes používa. Skúmal a objasnil rozdiel medzi železom a oceľou. Poukazoval na to, že množstvo prímesí (predpokladal, že ide o soli a síru) je väčšie v železe, menšie v oceli a najmenší obsah sa nachádza v liatine. Jeho práca (1722) bola preložená do angličtiny a nemčiny.

Réaumur písal veľa o biológii. Na začiatku vedeckej dráhy popisoval lokomočný systém ostnatokožcov (Echinodermata) a ukázal, že domnelá hypotéza o regenerácii nôh, je pravdivá. V 1710 spísal rozpravu o možnostiach pavúkov produkovať hodváb. Týmto dielom si získal slávu v Číne a preto čínsky cisár Kang-he preložil jeho dielo do čínštiny.

Študoval aj botaniku a poľnohospodárske témy. Vymyslel postup konzervovania vajec. Vypracoval systém umelého inkubátora - liahne a dospel k dôležitým zisteniam o rozdiele medzi trávením mäsožravých a bylinožravých vtákov. Jeho najväčšia práca Mémoires pour servir à l'histoire des insectes (6 zv. Amsterdam, 1734 – 1742, 7. zv. Paríž 1928). Popisuje vzhľad, zvyky a miesta pre všetky známe druhy hmyzu s výnimkou chrobákov, podáva obdivuhodne trpezlivé a presné pozorovania. Medziiným aj dôležité fakty, ktorými dokázal správnosť Peyssonelovej hypotézy, že koraly sú živočíchy a nie rastliny.

Pozri aj