Oľga Pietruchová: Rozdiel medzi revíziami
Opravená referencia. |
roky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
}} |
}} |
||
Ing. '''Oľga Pietruchová''', M.A. (* [[20. november]] [[1962]], [[Lučenec]]) je [[Slovensko|slovenská]] chemická inžinierka a ľudskoprávna aktivistka, politička, feministka a odborníčka na [[Rodová rovnosť|rodovú rovnosť]] a [[Ženské práva|práva žien]]. V |
Ing. '''Oľga Pietruchová''', M.A. (* [[20. november]] [[1962]], [[Lučenec]]) je [[Slovensko|slovenská]] chemická inžinierka a ľudskoprávna aktivistka, politička, feministka a odborníčka na [[Rodová rovnosť|rodovú rovnosť]] a [[Ženské práva|práva žien]]. V roku 2011-2020 pôsobila ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti (rovnosti žien a mužov) a rovnosti príležitostí na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR]]. Okrem toho pôsobila ako riaditeľka [[pro-choice]] občianskych združení Možnosť voľby a Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
Verzia z 10:28, 12. február 2021
Oľga Pietruchová | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 20. november 1962 (61 rokov) Lučenec, ČSSR |
Politická strana | SOP (1998 – 2001) Slobodné fórum (2006) SZ (2009) |
Alma mater | Chemicko-technologická fakulta SVŠT Rose-Mayreder-College |
Rodina | |
Manžel |
Juraj Mesík (od 2003) |
Deti | 3 |
Odkazy | |
pietruchova.wordpress.com | |
Oľga Pietruchová (multimediálne súbory) | |
Ing. Oľga Pietruchová, M.A. (* 20. november 1962, Lučenec) je slovenská chemická inžinierka a ľudskoprávna aktivistka, politička, feministka a odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien. V roku 2011-2020 pôsobila ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti (rovnosti žien a mužov) a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem toho pôsobila ako riaditeľka pro-choice občianskych združení Možnosť voľby a Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Životopis
Mladosť, štúdium a život v Nemecku
Oľga Pietruchová sa narodila v Lučenci, kde tiež vyštudovala strednú školu na Gymnáziu Boženy Slančíkovej Timravy. Následne vyštudovala s vyznamenaním odbor analytická a fyzikálna chémia na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.[1] Po skončení štúdia na SVŠT odišla za manželom do Západného Nemecka, kde pracovala 10 rokov ako chemická analytička, neskôr sa venovala marketingu a vlastnila realitnú kanceláriu.[1]
Návrat na Slovensko, ľudskoprávne a politické angažovanie
V roku 1995 sa vrátila na Slovensko, založila firmu v oblasti predaja chemických a ekologických prístrojov. Postupne sa začala venovať ženským právam. Bola jednou z iniciátoriek Iniciatívy možnosť voľby, ktorá vznikla ako protireakcia na snahy KDH o zákaz interrupcií na Slovensku a následné podanie na Ústavný súd vo veci rozporu tzv. Interrupčného zákona s Ústavou SR. V rokoch 1998-2001 bola členkou politickej strany Strana občianskeho porozumenia, v ktorej mala na starosti zahraničnú politiku a ľudskoprávnu problematiku.
Bola jednou z iniciátoriek a v roku 2001 sa stala predsedníčkou združenia Možnosť voľby.[2]
Od roku 2004 do 2011 bola výkonnou riaditeľkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Po založení Ženskej loby Slovenska bola zvolená za jej predsedníčku a za členku výboru European Women's Lobby.
V rokoch 2003-2006 vyštudovala na Rose-Mayreder-College vo Viedni magisterský program rodový výskum a feministická politika, ukončený s titulom Master of Art (M.A.).[1]
V roku 2006 Pietruchová kandidovala vo voľbách do NR SR na 15. mieste kandidátky strany Slobodné Fórum[3] Strana sa nedostala do parlamentu. V roku 2009 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu za Stranu zelených.
Pôsobenie v Odbore rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí
Od roku 2011 pracovala ako riaditeľka Odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí (predtým Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí) na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.[4] Je tajomníčkou Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.[5]
19. mája 2020 oznámila, že končí ako riaditeľka Odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na ministerstve. K odchodu na Facebook napísala: „Naše ministerstvo pod vedením „posledného križiaka“ mení spätne naše odborné stanoviská a núti iné všetkých akceptovať pripomienky Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktorí sa snažia pojem rodovej rovnosti úplne vymazať zo slovníka. Odmietnutie správy ombudsmanky a pokusy poslancov vládnej koalície na obmedzenie interrupcií iba dokresľujú tento celok.”[6] Pietruchová v rozhovore pre Denník N povedala, že KBS nesúhlasila s prekladom pojmu „gender equality” ako „rodová rovnosť”. Ministerstvo bez diskusie s odborom nariadilo KBS rešpektovať. Ministerstvo s ňou nechcelo komunikovať.[4] O svojom odchode Pietruchová povedala: „Odchod z ministerstva mi dáva väčšiu slobodu vyjadrovať sa. Podľa mňa má zmysel robiť veci tam, kde ich môžete ovplyvniť.”[4] Na jej poste ju nahradila Zuzana Brixová.[7]
Od júna 2020 pôsobí ako poradkyňa pre uplatňovanie rodového hľadiska pri UNDP.
Svoje názory publikuje v rôznych médiách, najmä na portáli jetotak.sk a na vlastnom blogu (pietruchova.blog.sme.sk).
Referencie
- ↑ a b c Oľga Pietruchová [online]. pietruchova.wordpress.com, 2011-04-02, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ BÖTTCHER, Viera. Možnosť voľby pre rodinu [online]. zastavmenasilie.gov.sk, 2019-09-20, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
- ↑ IGOR STUPŇAN. Ján Budaj je 149. na kandidátke Slobodného fóra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-17. Dostupné online [cit. 2020-05-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c GEHREROVÁ, Ria. Pietruchová: Mojím odchodom Krajniak nestratí oponentku, len ma už nebude môcť ľahko umlčať. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-05-21. Dostupné online [cit. 2020-06-15]. ISSN 1339-844X.
- ↑ MPSVR SR. Výbor pre rodovú rovnosť [online]. employment.gov.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Oľga Pietruchová po 9 rokoch končí ako šéfka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce a sociálnych vecí. "Naše ministerstvo pod vedením "posledného križiaka" mení spätne naše odborné stanoviská a núti iné všetkých akceptovať pripomienky Konferencie biskupov Slovenska. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-05-19. Dostupné online [cit. 2020-05-26]. ISSN 1339-844X.
- ↑ RÁBARA, Pavol. Gender. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1336-720X.