Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec

Pardubice hl. n. – Liberec
stanica Jaroměř
Základné informácie
Číslo trate	030 + 031
Prevádzkovateľ	SŽDC
Dĺžka	159,8 km
Parametre trate
Rozchod	1 435
Počet koľají	1
Traťová trieda	D4 - trať 031, C3 - trať 030
Napájacia sústava	3000 V DC (úsek Pardubice – Jaroměř)
Max. sklon	7 ‰ - trať 031, 15 ‰ - trať 030
Max. rýchlosť	100 km/h
Priebeh trate
Legenda trať z České Třebové 0,622 Pardubice hlavní nádraží trať do Prahy trať do Havlíčkova Brodu Labe 2,740 Pardubice-Rosice nad Labem 3,307 vlečka Synthesia 4,710 Pardubice-Semtín 9,599 Stéblová 12,732 Čeperka Elektráreň Opatovice 15,567 Opatovice nad Labem (plánovaná - pozri text) 16,750 0,000 Opatovice nad Labem-Pohřebačka 3,368 Odb. Plačice trať do Velkého Oseka 22,432 Hradec Králové hlavní nádraží trať do Turnova trať do Týniště nad Orlicí 26,718 Předměřice nad Labem 29,054 Lochenice trať do Hněvčevsi 33,206 Smiřice 34,655 tepláreň Černožice 35,150 Černožice 37,070 Semonice 39,699 Jaroměř trať do Trutnova 41,904 Jaroměř zastávka 47,631 Kuks 50,441 Žireč 54,230 Dvůr Králové nad Labem vlečka tepláreň (3,9 km) 60,804 Bílá Třemešná 67,240 Mostek 69,870 Borovnička 73,922 Borovnice 77,373 Horka u Staré Paky 80,215 Levínská Olešnice trať do Ostroměře 84,891 Stará Paka trať do Libuně trať do Trutnova 89,455 Bělá u Staré Paky Oleška Oleška 92,889 Libštát 94,677 Košťálov 99,015 Nedvězí 102,279 Semily 104,210 Říkovský I (297 m) 104,717 Říkovský II (307 m) 105,307 Říkovský III (265 m) 105,733 Říkovský IV (200 m) trať do Tanvaldu 109,083 Železný Brod 112,704 Líšeňský (424 m) 113,370 Líšný 115,697 Malá Skála 117,529 Rakouský (211 m) Jizera 120,665 Dolánky trať do Hradce Králové 123,993 Turnov trať do Prahy Rýchlostná cesta R10 128,567 Doubí u Turnova 131,140 Sychrovský (640 m) 132,074 Sychrov Mohelka 133,265 Sedlejovický (77 m) Mohelka 133,897 Sedlejovice Rychlostná cesta R35 137,570 Hodkovice nad Mohelkou Mohelka Mohelka Mohelka Mohelka 143,376 Rychnov u Jablonce nad Nisou most nad Mohelkou (tech. pamiatka) 147,475 Rádlo Rychlostná cesta R35 149,758 Jeřmanice 155,434 Pilínkov 158,179 trať do České Lípy Liberec ÚTD trať do Tanvaldu Liberec nákladní n. 160,359 Liberec osobní n. trať do Zawidówa trať do Žitavy

Rekonštrukcia trate medzi Hradcom Králové a Pardubicami v júli 2015.

Železničná trať Pardubice – Liberec je jednokoľajová železničná trať celoštátnej dráhy. Vychádza z rovinatého Polabí a smeruje najskôr touto rovinou cez kopcovité Podkrkonoší a predhorie Jizerských hôr, kde je aj niekoľko tunelov, do Liberca.

V cestovnom poriadku pre cestujúcich je cestovný poriadok vlakov osobnej dopravy v úseku Jaroměř – Turnov – Liberec uvedený v tabuľke 030, pre úsek Pardubice – Hradec Králové – Jaroměř je uvedený v tabuľke 031.

Dejiny

Listom povolenia Františka Jozefa I. z 15. júna 1856 bola vydaná koncesia pre podnikateľov Liebiega, Lannu a bratmi Kleinovými na výstavbu a prevádzku železnice z Pardubíc do Liberca a takisto odbočnú trať z Josefova do Malých Svatoňovíc. Trať stavala a sprevádzkovala po etapách spoločnosť Juhoseveronemecká spojovacia dráha (SNDVB). Boli to úsek Pardubice – Josefov v roku 1857, úsek Josefov – Turnov v roku 1858 a úsek Turnov – Liberec v roku 1859.

Pôvodne trať na svojich prvých niekoľkých kilometroch viedla inou trasou ako dnes, aj most cez Labe u Pardubic stál na inom mieste. V roku 1871 boli položené preložky trate v Rosiciach nad Labem v súvislosti so stavbou nadväzujúcej trati spoločnosti Rakúskej severozápadnej dráhy od Havlíčkovho Brodu. Od tej doby vedie trať v tejto časti v súčasnej trase. V roku 1909 bola SNDVB zoštátnená a trať prešla do vlastníctva Cisársko-kráľovských štátnych dráh (kk StB), po vzniku Československej republiky potom k nástupníckym ČSD. Po zabráni Sudet nemeckou Treťou ríšou bola trať na niekoľkých miestach prerušená štátnou hranicou. Tento stav trval až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1965 bola časť z Pardubíc do Hradca Králové elektrizovaná. V roku 1993 bol elektrizovaný úsek z Hradca do Jaroměře.

V rokoch 2009 a 2010 bola vykonaná v dvoch etapách racionalizácia trati v úseku Jaroměř – Stará Paka – Železný Brod.

Druhá etapa tejto racionalizácie zvíťazila v súťaži Česká dopravná stavba a technológie 2010 v kategórii Dopravné technológie.

V roku 2012 bol zrekonštruovaný železničný uzol Stará Paka.

Revitalizácia úsekov trate

Od februára 2014 sa pracuje na zdvojkoľajnení a modernizácii úseku Stéblová – Opatovice nad Labem. Od decembra 2014 bola stanica Opatovice nad Labem premenovaná na Opatovice nad Labem-Pohřebačka; doterajší názov sa tým uvoľnil pre novú zastávku bližšie obci, plánovanú v modernizovanom úseku v km 15,567 - 15,684. Po jej vzniku prestanú vlaky osobnej prepravy v stanici Opatovice nad Labem – Pohřebačka zastavovať.

Na jar roku 2015 začne revitalizácia trati Hradec Králové – Jaroměř – Trutnov. Predovšetkým ide o rekonštrukcie častí trate (mosty, železničné stanice, prejazdy, koľajové kríženie, koľajové oblúky apod.), kde musia vlaky teraz pri prejazde výrazne znížiť rýchlosť. Vďaka tomu bude možné dosiahnuť skrátenie cestovnej doby Hradec Králové – Svoboda nad Úpou zo súčasných 120 minút na systémových 90 minút. Najvyššia traťová rýchlosť po revitalizácii bude 120 km/h (s výhľadom na 130 km/h). Vlakové súpravy ju budú môcť využívať na úseku medzi Předměřicami nad Labem a Smiřicami.

Železničná nehody

14. novembra 1960 sa osobný vlak č. 608 z Hradca Králové do Pardubíc zrazil s osobným vlakom č. 653. Nešťastie si vyžiadalo 118 mŕtvych a 110 ťažko zranených.

4. apríla 2003 krátko pred šiestou hodinou rannou sa v Březhrade (na priecestí v obvode železničnej stanice Opatovice nad Labem) zrazil osobný vlak s linkovým autobusom mestskej hromadnej dopravy. Signalizačné zariadenia priecestia podľa výroku súdu fungovali, aj keď niektorí svedkovia tvrdili opak. Vodič autobusu linky 12 zrejme prehliadol, že sa k priecestiu blíži vlak rýchlosťou 85 kilometrov za hodinu. Pri nehode prišli o život traja cestujúci a vodič autobusu, štyri osoby utrpeli vážnu ujmu na zdraví. Z cestujúcich vo vlaku bol ľahko zranený rušňovodič a jeden cestujúci.

Prevádzka

V časti medzi Pardubicami a Jaroměřou je trať silne vyťažená osobnou dopravou, najmä úsek z Pardubíc do Hradca Králové. Vo zvyšnej časti je už osobná doprava slabšia. Okrem regionálnych vlakov po trati jazdia aj rýchliky z Pardubíc do Liberca a v časti trate medzi Hradcom Králové a Jaroměřou potom rýchliky z Prahy do Trutnova. Väčšina vlakov jazdí v pravidelných taktoch.

Väčšina osobných vlakov na elektrifikovanej časti trati je vedená elektrickou jednotkou RegioPanter. V úseku z Jaroměře do Liberca sú osobné vlaky zvyčajne motorové vozne a jednotky niekoľkých radov: 810, 814, 843 a 854. Rýchliky z Pardubíc do Liberca sú zostavené z motorových vozňov radu 843 a prípojných vozňov BTN⁷⁵³. Rýchliky z Prahy do Trutnova z lokomotív radu 750.7 (prípadne starších 754) a vozňov 1. aj 2. triedy.

Nadväzujúca trate

Pardubice hlavní nádraží

• Trať 010 Česká Třebová – Ústí nad Orlicí – Choceň – Moravany – Pardubice hl. n. – Přelouč – Kolín

Pardubice-Rosice nad Labem

• Trať 238 Havlíčkův Brod – Žďárec u Skutče – Chrast u Chrudimi – Chrudim – Pardubice-Rosice nad Labem

Hradec Králové hlavní nádraží

• Trať 020 Velký Osek – Chlumec nad Cidlinou – Odbočka Plačice – Hradec Králové hl. n. – Týniště nad Orlicí – Borohrádek – Choceň
• Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov

Smiřice

• Trať 046 Hněvčeves – Smiřice

Jaroměř

• Trať 032 Jaroměř – Starkoč – Trutnov Poříčí – Trutnov střed – Trutnov hl. n.

Stará Paka

• Trať 040 Chlumec nad Cidlinou – Ostroměř – Stará Paka – Martinice v Krkonoších – Kunčice nad Labem – Trutnov hl. n.
• Trať 064 Mladá Boleslav hl. n. – Dolní Bousov – Libuň – Stará Paka

Železný Brod

• Trať 035 Železný Brod – Tanvald

Turnov

• Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov
• Trať 070 Praha hl. n. – Praha-Vysočany – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav hl. n. – Bakov nad Jizerou – Odbočka Zálučí – Turnov

Liberec

• Trať 036 Liberec – Smržovka – Tanvald – Harrachov
• Trať 037 Liberec – Raspenava – Frýdlant v Čechách – Černousy st. hr. – Zawidów (PKP)
• Trať 086 Česká Lípa hl. n. – Výh. Žízníkov – Liberec
• Trať 089 Liberec – Hrádek nad Nisou st. hr. – Zittau (DB) – Varnsdorf st. hr. – Rybniště/Seifhennersdorf

Poznámka: V Liberci na stanici je možno použiť aj električkovú linku č. 11 do Jablonca nad Nisou

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Pardubice–Jaroměř–Liberec na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec

Literatúra

• EDERER, Antonín. První vlak z Pardubic do Liberce. [s.l.] : Krajské nakl., 1959. 115 s. (po česky)
• VURSTA, Pavel. 130 let Pardubicko-liberecké dráhy 1859-1989. Praha : Nadas, 1989. 183 s. (po česky)
• RACHOTA, Jan. Železniční Hradecko před půlstoletím. [s.l.] : Vydavatelství dopravní literatury, 2007. ISBN 978-80-86765-06-8. (po česky)

Externé odkazy

• Trať 031 na zelpage.cz
• Trať 030 na zelpage.cz
• Lokostránky.net Archivované 2009-03-27 na Wayback Machine - fotografie z rozsiahlej nehody v Starej Pake v roku 1972
• Elektronický archív vlakových cestovných poriadkov ČD a ČSD (ČD od decembra 2002 + české trate ČSD 1981/1982)