Východoslovenské roľnícke povstanie: Rozdiel medzi revíziami
d úprava citácie |
→Príčiny vypuknutia: doplnené |
||
| Riadok 26: | Riadok 26: | ||
== Príčiny vypuknutia == |
== Príčiny vypuknutia == |
||
V roku 1830 bola veľká [[neúroda]], ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti [[cholera|cholerovej]] epidémii. |
V roku 1830 bola veľká [[neúroda]], ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti [[cholera|cholerovej]] epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel [[feudál|pánov]] otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.<ref name="ES"/> <!-- Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, napríklad len v zemplínskych obciach [[Soľ]] , [[Čaklov]], [[Hlinné]], [[Rudlov]] a [[Zámutov]] padlo za obeť až 407 ľudských životov. --> Celkovo cholere v Uhorsku v priebehu roku 1831 podľahlo odhadom 200 000 ľudí.<ref>ŠKVARNA, D.: Východoslovenské roľnícke povstanie. In: ''História revue'', roč. 1., 2001, č. 4, s. 11.</ref> |
||
== Priebeh == |
== Priebeh == |
||
Verzia z 09:02, 9. júl 2019
Východoslovenské roľnícke povstanie (iné názvy: cholerové povstanie[1], sedliacke povstanie[1]) bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku.[2] Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej župe. Do povstania sa zapojilo mnoho roľníckych usadlostí. Spolu to viac ako 150 obcí. Povstania sa aktívne zúčastnilo vyše 40 000 povstalcov.[2]
Príčiny vypuknutia
V roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.[2] Celkovo cholere v Uhorsku v priebehu roku 1831 podľahlo odhadom 200 000 ľudí.[3]
Priebeh
Na čelo povstania sa postavil Peter Tašnádi (Tasnády), nepodarilo sa však povstalcov koordinovať, vzbura bola živelná, a tak vojsko nemalo väčší problém povstanie potlačiť.[4]
Výsledok
Po potlačení povstania zasadali štatariálne súdy, a tie do 8. novembra 1831 (keď panovník zakázal ďalšie represie) popravili 119 osôb[5], okolo 4 000 bolo odsúdených na palicovanie a väzenie[2]. Povstanie nebolo jediné - v nasledujúcich rokoch sa na Slovensku odohralo viacero podobných.[5]
Pamätník
Na pamiatku povstania postavili v roku 1938 na kopci Furča pri Haniske pamätník obetiam povstania. Pamätník je dielom sochára Jozefa Pospíšila.
V roku 1956 bol postavený aj pamätník v obci Zemplínska Teplica /pred základnou školou/. Autorom je akademický sochár František Patočka.
Ohlas povstania v literárnej tvorbe
Toto revolučné hnutie východoslovenských roľníkov našlo hlboký odraz aj v literárnej tvorbe slovenských spisovateľov. Napríklad: Jonáš Záborský opisuje priebeh týchto udalostí v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. Jožo Nižnánsky opísal celkový priebeh povstania v známom románe Cholera. Hana Zelinová spomína povstanie v románe Alžbetin dvor. V knihe Milana Varsíka Dotyky s minulosťou sa tiež dočítame o tejto rebélii. Námet povstania spracoval aj Tomáš Winkler a to v knihe Cesty na popravisko.
Referencie
- ↑ a b VÝCHODOSLOVENSKÉ ROĽNÍCKE POVSTANIE. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 349–350.
- ↑ a b c d východoslovenské roľnícke povstanie. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 397–398.
- ↑ ŠKVARNA, D.: Východoslovenské roľnícke povstanie. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 11.
- ↑ Dejiny Slovenska II : (1526-1848). Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 513, 515.
- ↑ a b Dejiny Slovenska II : (1526-1848). Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 515.
Literatúra
- BENKOVSKÁ, Melánia a kol.: Roľnícke povstanie 1831 : zborník príspevkov prednesených na konferencii "Roľnícke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831 a jeho miesto v triednych bojoch poddaného ľudu" : Košice 15. - 16. október 1981. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Východoslovenské múzeum v Košiciach, 1984. 164 s.
- KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária – ŠAFRANKO, Peter (eds.): Východoslovenské roľnícke povstanie 1831 : referáty z odborného seminára : 7. september 2006, Vranov nad Topľou. Hanušovce nad Topľou : Vlastivedné múzeum, 2007. 64 s. ISBN 978-80-969862-0-0
- ŠKVARNA, Dušan: Východoslovenské roľnícke povstanie : Spontánna sebaobrana a rozkoš násilia. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 11 - 13.
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |