Ján Nepomuk Hummel: Rozdiel medzi revíziami

	Ján Nepomuk Hummel
Základné informácie
Narodenie	14. november 1778; Bratislava, Slovensko
Úmrtie	17. október 1837 (58 rokov); Weimar, Nemecko
Hudobný smer	klasicizmus
Odkazy
	Ján Nepomuk Hummel; multimediálny obsah na commons
	Hudobný portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:23, 21. január 2015

Ján Nepomuk Hummel^[1] alebo Johann Nepomuk Hummel (* 14. november 1778, Bratislava – † 17. október 1837, Weimar, Nemecko) bol rakúsky^[2]/nemecký^[3] skladateľ, klavírista, kapelník a pedagóg.

Životopis

Jeho otec Ján Hummel^[4] bol divadelným kapelníkom v Bratislave a vo Viedni. Hummel bol žiakom F. P. Riglera v Bratislave, a v rokoch 1785 – 1787 svojho spolubývajúceho vo Viedni W. A. Mozarta, ktorý ho učil bezplatne.

Pôsobil určitý čas ako nástupca J. Haydna v Eisenstadte, potom v Stuttgarte a vo Weimare.

Preslávil sa brilantnou hrou a improvizáciou. Okrem početných skladieb pre klavír (sonáty, variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho približne 130 skladieb sa vyznačuje skôr virtuóznou bravúrou a hravosťou ako citovou hĺbkou.

Jeho škola klavírnej hry (1828) ako jedna z prvých metodicky uplatňuje racionálny prstoklad. K jeho žiakom patril Carl Czerny, A. Henselt, Ferdinand Hiller, S. Thalber a Adolf von Henselt. Niekoľko lekcií dal aj Mendelssohnovi-Bartholdymu. ^[5]

Hummel bol idol nemeckého biedermeieru, obdobia, v ktorom sa meštianstvo v úsilí spamätať sa z heroických hrôz napoleonských vojen vyhýbalo i v umení všetkému vzrušujúcemu, všetkému, čo viedlo do tajomných hlbín, a uspokojovalo sa s elegantnou uhladenosťou, pôvabnou duchaplnosťou a príjemnou zábavou.

Referencie

↑ HUMMEL, Ján Nepomuk. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687-688.
↑ Hummel Johann Nepomuk. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 270.
↑ Hummel, Johann Nepomuk. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 311-312.
↑ HUMMEL, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687.
↑ Joel Sachs, Hummel, Johann Nepomuk, §6 "Performance and teaching", Oxford Music Online

Literatúra

Karl Benyovszky: J. N. Hummel: der Mensch und Künstler. Eos, Bratislava 1934.
Harold C. Schonberg: Die großen Pianisten. Scherz, Bern/München/Wien 1965.
Stanley Sadie (Hrsg.): The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Macmillan, London 1980. Artikel Hummel, Johann Nepomuk.
Ludwig Finscher (Hrsg.): Die Musik in Geschichte und Gegenwart. 2., neubearbeitete Ausgabe, Bärenreiter/Metzler, Kassel/Stuttgart 2003, ISBN 3-7618-1100-4. Artikel Hummel, Johann Nepomuk.
Mark Kroll: Johann Nepomuk Hummel. A Musician’s Life and World. Scarecrow Press, Lanham 2007, ISBN 978-0810859203.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Nepomuk Hummel

Externé odkazy

Spoločnosť Johanna Nepomuka Hummela
Hummel, Johann Nepomuk, v Constant von Wurzbach, Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, 9. Band, Wien 1863.

Zdroj

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] HUMMEL, Ján Nepomuk. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687-688.

[2] Hummel Johann Nepomuk. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 270.

[3] Hummel, Johann Nepomuk. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 311-312.

[4] HUMMEL, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687.

[5] Joel Sachs, Hummel, Johann Nepomuk, §6 "Performance and teaching", Oxford Music Online

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 | web               =
 }}
-'''Ján Nepomuk Hummel'''<ref>HUMMEL, Ján Nepomuk. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]'' III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687-688.</ref> alebo '''Johann Nepomuk Hummel''' (* [[14. november]] [[1778]], [[Bratislava]] – † [[17. október]] [[1837]], [[Weimar]], [[Nemecko]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]]<ref>Hummel Johann Nepomuk. In: ''Malá encyklopedie hudby''. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 270.</ref>/[[Nemecko|nemecký]]<ref>{{beliana|6|Hummel, Johann Nepomuk|311-312}}</ref> [[skladateľ]], klavirista, kapelník, pedagóg.
+'''Ján Nepomuk Hummel'''<ref>HUMMEL, Ján Nepomuk. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]'' III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687-688.</ref> alebo '''Johann Nepomuk Hummel''' (* [[14. november]] [[1778]], [[Bratislava]] – † [[17. október]] [[1837]], [[Weimar]], [[Nemecko]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]]<ref>Hummel Johann Nepomuk. In: ''Malá encyklopedie hudby''. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 270.</ref>/[[Nemecko|nemecký]]<ref>{{beliana|6|Hummel, Johann Nepomuk|311-312}}</ref> [[skladateľ]], [[klavír]]ista, kapelník a pedagóg.
 == Životopis ==
-Jeho otec [[Ján Hummel]]<ref>HUMMEL, Ján. In: ''Biografický lexikón Slovenska'' III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687.</ref> bol divadelným kapelníkom v Bratislave a vo [[Viedeň|Viedni]]. Hummel bol žiakom F. P. Riglera v Bratislave, a v rokoch [[1785]]{{--}}[[1787]] svojho spolubývajúceho vo Viedni [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]], ktorý ho učil bezplatne.
+Jeho otec Ján Hummel<ref>HUMMEL, Ján. In: ''Biografický lexikón Slovenska'' III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 687.</ref> bol divadelným kapelníkom v Bratislave a vo [[Viedeň|Viedni]]. Hummel bol žiakom F. P. Riglera v Bratislave, a v rokoch [[1785]]{{--}}[[1787]] svojho spolubývajúceho vo Viedni [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]], ktorý ho učil bezplatne.
 Pôsobil určitý čas ako nástupca [[Joseph Haydn|J. Haydna]] v [[Eisenstadt]]e, potom v [[Stuttgart]]e a vo [[Weimar]]e.
-Hummel sa preslávil brilantnou hrou a improvizáciou. Okrem početných skladieb pre klavír (sonáty, variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho približne 130 skladieb sa vyznačuje skôr virtuóznou bravúrou a hravosťou ako citovou hĺbkou.
+Preslávil sa brilantnou hrou a improvizáciou. Okrem početných skladieb pre klavír ([[sonáta|sonáty]], variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho približne 130 skladieb sa vyznačuje skôr virtuóznou bravúrou a hravosťou ako citovou hĺbkou.
-Jeho škola klavírnej hry ([[1828]]) ako jedna z prvých metodicky uplatňuje racionálny prstoklad. K jeho žiakom patril [[Carl Czerny]], A. Henselt, [[Ferdinand Hiller]], S. Thalber a
+Jeho škola klavírnej hry ([[1828]]) ako jedna z prvých metodicky uplatňuje racionálny prstoklad. K jeho žiakom patril [[Carl Czerny]], A. Henselt, [[Ferdinand Hiller]], S. Thalber a Adolf von Henselt. Niekoľko lekcií dal aj [[Felix Mendelssohn-Bartholdy|Mendelssohnovi-Bartholdymu]]. <ref>Joel Sachs, ''Hummel, Johann Nepomuk'', §6 "Performance and teaching", Oxford Music Online</ref>
 Hummel bol idol nemeckého [[biedermeier]]u, obdobia, v ktorom sa meštianstvo v úsilí spamätať sa z heroických hrôz napoleonských vojen vyhýbalo i v umení všetkému vzrušujúcemu, všetkému, čo viedlo do tajomných hlbín, a uspokojovalo sa s elegantnou uhladenosťou, pôvabnou duchaplnosťou a príjemnou zábavou.