Športová cyklistika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pretekár na cestnom bicykli na Martinských holiach.

Športová cyklistika je druh športu, pri ktorom sa používajú bicykle. Cieľom športovej cyklistiky je zdolanie trate na dráhe, ceste alebo v teréne v čo najkratšom čase.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Športová cyklistika má niekoľko disciplín

Rýchlostná cyklistika
Terénna cyklistika
Sálová cyklistika

Dráhová cyklistika[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky dráhovej cyklistiky sa konajú na uzavretom okruhu, zvanom velodrom. Dĺžka okruhu velodromu môže byť od 150 do 400 m. V súčasnosti sú štandardom dĺžky 250, 333,33 a 450 metrov, šírka okruhu je približne 8 metrov. Okruh sa skladá z dvoch zákrut a dvoch rovín. Na rovinách je klopenie dráhy len mierne, okolo 10°, v zákrutách môže byť až 42°. Materiálom, z ktorého je okruh, je najčastejšie v krytých velodromoch drevo (parkety), alebo pre otvorené velodromy betón. Prvé cyklistické dráhy vznikali na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia vo Francúzsku, Nemecku a USA.

Na dráhe sa jazdí mnoho disciplín. Ich podstatou môže byť dosiahnutie čo najlepšieho času, predbehnutie protivníka alebo získanie väčšieho počtu bodov. Dráhové disciplíny rozdeľujeme na šprintérske a vytrvalostné.

Šprintérske disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Šprint[upraviť | upraviť zdroj]

Preteká sa na tri kolá. Najskôr individuálne kvalifikácie, kde sa každému pretekárovi meria čas na posledných 200 metroch pred cieľom. Vopred určený počet pretekárov je potom podľa kvalifikačných časov nasadených proti sebe do dvojíc (najrýchlejší proti najpomalšiemu atď.). Ďalej už proti sebe bojujú vyraďovacím spôsobom. Do ďalšieho kola postupuje vždy ten z dvojice cyklistov, ktorý svojho súpera porazí v dvoch rozjazdách.

V tejto disciplíne získal slovenský cyklista Anton Tkáč zlatú medailu na Olympijských hrách 1976 v Montreale.

Keirin[upraviť | upraviť zdroj]

Je disciplína, ktorej sa preteká na 2 km. Najskôr skupina pretekárov ide za motocyklom, ktorý udáva postupne sa zvyšujúce tempo. Pri nájazde do predposledného okruhu motocykel odstúpi a pretekári šprintujú do cieľa.

Časovka[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tejto disciplíne je na trati vždy len jeden cyklista a cieľom je v čo najkratšom čase prejsť vymedzenú vzdialenosť. Na programe olympijských hier a majstrovstiev sveta pretekajú muži na 1 km a ženy na 500 m trati s pevným štartom. Niekedy sa stretávame aj s označením pevný kilometer.

Vytrvalostné disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhacie preteky[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhacie preteky sú v individuálnej podobe disciplínou mužskou i ženskou. Pravidlá určujú pre mužov trať dlhú 4 km, pre ženy 3 km, štart je pevný. Podobne ako pri disciplíne šprint sa pretekári najskôr rozdeľujú podľa kvalifikačných časov do dvojíc. Potom štartujú súčasne na protiľahlých rovinách a cieľom je zdolať trať v rýchlejšom čase než súper. Pokiaľ jeden z pretekárov súpera doženie ešte pred zdolaním určenej vzdialenosti, jazda okamžite končí jeho víťazstvom.

Podobne sa preteká i v stíhacích pretekov družstiev. Ide výhradne o mužskú disciplínu, v ktorej proti sebe stoja štvorčlenné družstvá. Všetci pretekári z každého družstva štartujú súčasne z jednej čiary, po štarte sa zoradia za sebou a pravidelným striedaním sa snažia dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť. Nie je nutné, aby jazdu dokončili všetci štyria, počíta sa čas tretieho pretekára z družstva.

Olympijský šprint[upraviť | upraviť zdroj]

Na protiľahlých rovinách proti sebe nastupujú dve družstvá po troch pretekároch a preteky sa idú na tri okruhy s pevným štartom. Každí z členov družstva musí byť na čele po dobu jedného okruhu. Prvý okruh idú družstvá s tromi pretekármi, potom vedúci pretekár odstúpi a prenechá vedenie druhému, v nájazde do tretieho kola odstupuje aj druhý pretekár a úlohou zostávajúceho je dôjsť do cieľa v čo najkratšom čase.

Bodovacie preteky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšia skupina (približne 30-členná) individuálnych pretekárov sa stretáva na trati dlhej 40 km (muži) alebo 25 km (ženy). Pretekári jazdia po okruhu a snažia sa zbierať body na prémiových šprintoch, ktoré sú vypísané po každých dvoch kilometroch, alebo po 10 okruhoch. Cieľový šprint je bodovaný dvojnásobne. Víťazom sa stane pretekár s najväčším počtom dokončených kôl, pri rovnosti prejdených kôl medzi viacerými pretekármi rozhoduje počet nazbieraných bodov.

Preteky dvojíc (Madison)[upraviť | upraviť zdroj]

Preteká väčší počet dvojčlenných družstiev na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov. Príslušníci každej dvojice sa v pretekoch striedajú, vždy jeden odpočíva a ide miernejším tempom, zatiaľ čo druhý sa ho snaží dobehnúť o celé kolo. Potom si úlohy vymenia. Preteky sú preložené bodovacími šprintmi. víťazí dvojica, ktorá vo vypísanom čase dokončí najviac kôl. Pri rovnosti počtu kôl medzi viacerými družstvami rozhoduje počet získaných bodov.

Hodinové preteky[upraviť | upraviť zdroj]

Bicykel Eddyho Merckxa na ktorom vytvoril svetový rekord v hodinových pretekoch.

Špeciálnou cyklistickou disciplínou sú hodinové preteky (hodinovka). Na dráhe je len jeden pretekár, ktorý sa pokúša prejsť za jednu hodinu čo najviac kilometrov.

História hodinovky sa začala v roku 1893, keď francúz Henri Desgrange, neskorší zakladateľ a riaditeľ súťaže Tour de France, prešiel na hlinenej dráhe 35,325 km. So zdokonaľujúcimi sa pretekárskymi bicyklami sa zvyšovali výkony aj v tejto disciplíne. Už v roku 1898 američan Willie Hamilton prekročil hranicu 40 km výkonom 40,781 km. Do historických tabuliek sa zo známych cyklistov zapísali v hodinovke aj Fausto Coppi, Jacques Anquetil či Eddy Merckx. Práve Merckx vytvoril v roku 1972 rekord s hodnotou 49,431 km, na jeho dosiahnutie využil dráhu v Mexiku, ktorá sa nachádza v nadmorskej výšky 2 240 m n. m.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa začalo experimentovať s diskovými kolesami, ktoré majú menší aerodynamický odpor a väčšiu zotrvačnosť. Hodnota rekordu začala opať stúpať, v roku 1984 prekonal talian Francesco Moser hranicu 50 km výkonom 50,808 km.

Ďalšie vylepšenia bicyklov (atypický posed, atypické riadidlá, ultraľahké materiály) prispeli k posunutiu rekordu. V roku 1996 dosiahol američan Christopher Boardman výkon 56,375 km. Po tomto rekorde zasiahla Medzinárodná cyklistická únia (UCI), ktorá stanovila podmienky za akých sa môžu ísť hodinové preteky na svetový rekord. Za platný svetový rekord bol vyhlásený výkon Eddyho Merckxa z roku 1972, pretože bol posledný ktorý sa uskutočnil na bicykli klasickej konštrukcie, s „baranmi“ a drôtenými výpletmi kolies. Ostatné výkony, ktoré sa uskutočnili na špeciálnych bicykloch označila UCI za „najlepšie svetové výkony“.

V roku 2000 sa Boardman opäť pokúsil o prekonanie rekordu na klasickom bicykli. Jeho pokus bol úspešný – Merckxa prekonal o 10 metrov, výkonom 49,441 km. 19. júla 2005 sa však o ďalšiu senzáciu v cyklistickom svete postaral čech Ondřej Sosenka, keď prekonal na velodróme v Moskve Boardmana o necelých 300 metrov hodnotou 49,700 km. Sosenkov rekord vydržal 9 rokov a nebyť zmeny nových pravidiel UCI, trval by zrejme naďalej. Ako sme už napovedali, UCI pristúpila v roku 2014 k pozoruhodným zmenám, keď povolila na hodinové preteky používať aktuálne vybavenie spĺňajúce štandardy tejto organizácie, čiže prakticky aj najmodernejšie bicykle používané v dráhovej cyklistike. Prvý pokus o prekonanie rekordu s výhodou neobmedzeného vybavenia využil nemec Jens Voigt. Dráhový špeciál mu pomohol posunúť rekordnú značku na hranicu 51,110 km 18. septembra 2014 na velodróme vo Švajčiarsku. Len o niekoľko týždňov neskôr, 30. októbra 2014 utvoril aktuálny svetový rekord s hodnotou 51,852 km rakúšan Matthias Brändle takisto vo Švajčiarsku.[1]

Cestná cyklistika[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky cestnej cyklistiky sa konajú na bežných cestách s tvrdým povrchom, ako napr. asfalt, betón, prípadne aj kamenné kocky, tzv. mačacie hlavy. Podľa dĺžky trvanía rozdeľujeme cestné preteky na jednorázové a etapové. Jednodňové preteky mávajú rôznu dĺžku, približne okolo 150 km, no bývajú aj dlhšie, ako napríklad preteky Bordeaux-Paríž, ktoré majú dĺžku až 600 km. Etapové preteky trvajú od troch dní (napr. Vuelta al País Vasco) až do troch týždňov (napr. Tour de France). Takisto celková dĺžka pretekov je rôzna – od cca 500 až do 3 000 km.

Cestných pretekov sa zúčastňujú cyklistické družstvá (tímy), každé družstvo má rovnaký počet pretekárov (ich počet je približne 10, záleží od konkrétnych pretekov). Jednotlivých pretekárov nominuje vedenie tímu podľa ich individuálnych schopností a s ohľadom na konkrétne preteky. Tím má väčšinou svojho lídra, pre ktorého pracujú ostatní členovia tímu, tzv. domestici.

V etapových pretekoch bývajú rôzne druhy etáp. Pri dlhšie trvajúcich pretekoch to obvykle býva úvodný prológ, t. j. krátka (približne 10 km) časovka jednotlivcov, dlhšia časovka jednotlivcov (približne 50 km) – môže byť rovinatá alebo horská, časovka družstiev – a medzi tým „bežné“ etapy s hromadným štartom aj dojazdom celého pelotónu. Bežná etapa má približne nasledovný priebeh: Štart býva zvyčajne v meste kde bol deň predtým dojazd etapy. Úvodných niekoľko kilometrov (zvyčajne kým sa nedostanú pretekári von z mesta) ide pelotón pokojným tempom, až kým nie je vyhlásený tzv. „ostrý“ štart. Počas etapy bývajú rýchlostné a horské prémie, na ktorých zvyčajne prví traja pretekári získavajú body do súťaží o najaktívnejšieho pretekár (rýchlostné prémie) alebo do súťaže o najlepšieho vrchára (horské prémie). Horské prémie sú rozdelené do rôznych kategórií podľa náročnosti stúpania – čím ťažšie stúpanie tím viac bodov získavajú prví pretekári. Dojazd etapy môže byť na rovine alebo do kopca, podľa toho o víťazstvo bojujú buď špecialisti špurtéri alebovrchári. Celkovým víťazom pretekov sa stáva ten pretekár, ktorý dosiahne najkratší celkový čas, ktorý je súčtom časov jednotlivých etáp. Pretekár, ktorý získa najviac bodov na rýchlostných prémiách a cieľových špurtoch sa stáva víťazom súťaže o najaktívnejšieho pretekára, súťaž o najlepšieho vrchára vyhráva pretekár ktorý nazbiera najviac bodov na horských prémiách.

Najvýznamnejšie etapové preteky:


Horská cyklistika[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny horskej cyklistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Na bicykloch sa mimo cesty jazdilo už od ich vynájdenia. Moderná horská cyklistika sa datuje od 70. rokov 20. storočia. Jazdci v Crested Butte, Colorado a Cupertino, California si upravovali bicykle a prispôsobovali ich na jazdu v teréne. Skupina v Marin County, California je uznaná Mountain Bike Hall of Fame, ako skupina ktorá zohrala kľúčovú rolu pri zrode tohoto športu tak ako ho poznáme dnes. Začali pretekať dolu Mount Tamalpais (Mt. Tam) na bicykloch značky Schwinn z konca 30. a začiatku 40. rokov osadených lepšími brzdami a širšími pneumatikami. Táto skupina pozostávala z Joe Breeza, Garry Fishera a Keitha Bontragera. Joe Breeze postavil prvý skutočný horský bicykel v r. 1977. Tom Ritchey postavil prvý regulárne dostupný rám, ktorý osadili Garry Fisher a Charlie Kelly, a predali ich spoločnosti Mountainbikes (neskôr zmenená na Fisher Mountain Bikes, potom kúpená spoločnosťou Trek). Prvé dva masovo predávané horské bicykle boli v roku 1982 Specialized Stumpjumper a Univega Alpina Pro.

Rozdelenie horskej cyklistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Horská cyklistika

Horská cyklistika sa dá rozdeliť na nasledujúce skupiny:

  • XC – cross country
  • DH – downhill
  • 4X – fourcross
  • BMX – bmx
  • MX – maratón
  • TRIAL
  • FR – freeride

Horská cyklistika na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zrod súťažnej horskej cyklistiky[2]

1992[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovský pohár
Prvú stranu v knihe histórie pretekárskej horskej cyklistiky (MTB) na Slovensku vypĺňa Liptovský pohár. Bol to prvý seriál pretekov MTB na Slovensku organizovaný pod vedením Milana Jurča. Liptovský pohár mal 3 súťažné kolá, uskutočnené v Demänovej, Závažnej Porube a Dovalove.

1993[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Slovenského pohára, prvé Majstrovstvá Slovenska v MTB
Prvý ročník Slovenského pohára v horskej cyklistike mal 5 súťažných kôl. Uskutočnili sa v Bratislave, Rožňave, Poprade, Liptovskom Jáne (Majstrovstvá SR) a Donovaloch. Iniciátorom bol opäť Milan Jurčo.

1994[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský pohár – Vesel Cup
Hlavným sponzorom série pretekov sa stal Hotel Vesel na Donovaloch, ktorý má značný podiel na rozvoji súťažnej horskej cyklistiky na Slovensku. Záštitu nad seriálom prevzal Slovenský zväz cyklistiky (SZC), kde bola vytvorená komisia pre horskú cyklistiku. Svoju podobu dostal aj Súťažný poriadok pre preteky horských bicyklov, ktorý z anglického originálu UCI preložil Jaroslav Rukavica.

Cyklomaratonská séria[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2002 sa organizuje na Slovensku Cyklomaratonská séria.

1.košický bikemaratón 2007
Zelená stopa SNP 2007
Maratón Slovaktual 2007
  • V roku 2006 do nej bolo zahrnutých 12 horských maratón nachádzajúcich sa na území Slovenska, Českej republiky, Poľska aj Rakúska. Oficiálny názov tejto série bol tento rok MERIDA pelotón MTB CUP. V tomto roku sa série zúčastnilo 918 pretekárov (do úvahy sa berú pretekári, ktorý dokončili jeden, alebo viac pretekov zaradených do série). Celkovým víťazom Merida peloton MTB cup-u sa tento rok stal Jozef Iždinský z Popradu s celkovým počtom získaných bodov 14233.82, druhým bol Miroslav Suchár z Prešova s 13190.55 bodmi a tretí skončil Martin Sabol ml. taktiež z Prešova s 13009.98 bodmi. Preteky zaradené v roku 2006 do Merida peloton MTB cup-u :
    • Zvolenský horský cyklomaratónik – Zvolen
    • Brezniansky cyklomaratón – Brezno
    • Pruchnicky maraton – Pruchnik (Poľsko)
    • Slansky cyklomaratón – Zlatá Baňa
    • Salzkammergut MTB Trophy – Bad Goisen (Rakúsko)
    • Hornohradský cyklomaratón – Uhorské
    • Dema Banskoštiavnický maratón – Banská Štiavnica
    • Dema Horal Alto MTB maratón – Svit
    • 1.Košický bikemaratón – Košice
    • Merida-Zelená stopa – Banská Bystrica
    • Merida Bike Tour Jedovnice – Brno (Česká republika)
    • Šarišský maratón – Prešov
  • V roku 2007 do nej bolo zahrnutých už 15 horských maratón nachádzajúcich sa na území Slovenska, Českej republiky, Poľska aj Rakúska. Oproti roku 2006 pribudli na začiatku sezóny preteky vo Vlkanovej – Vlko – Hron cyklomaratón, Pravenci – Maratón Slovaktual a Partizánskom – Maratón Medzihorím. Oficiálny názov tejto série bol v roku 2007 zmenený na CYKLOMARATÓN-ska MTB séria. V tomto roku sa série zúčastnilo 1 279 pretekárov (do úvahy sa berú pretekári, ktorý dokončili jeden, alebo viac pretekov zaradených do série). Celkovým víťazom Cyklomaratonskej MTB serie sa tento rok stal Ivan Jankovič z Liptovského Mikuláša s celkovým počtom získaných bodov 15663.47, druhým bol Radovan Oravec z Lučenca s 15052.54 bodmi a tretí skončil Pavol Paprčka z Košíc s 15022.00 bodmi. Preteky zaradené v roku 2007 do CYKLOMARATÓN-skej MTB série :
    • Vlko – Hron cyklomaratón – Vlkanová
    • Maratón Slovaktual – Pravenec
    • Maratón Medzihorím – Partizánské
    • GIANT biketour – Brezno
    • Pruchnicky maratón – Pruchnik (Poľsko)
    • Slanský cyklomaratón – Zlatá Baňa
    • Salzkammergut MTB Trophy – Bad Goisen (Rakúsko)
    • Geodis Zvolenský horský cyklomaratónik – Zvolen
    • Hornohradský cyklomaratón – Hradište (Uhorské)
    • Dema Banskoštiavnický maratón – Banská Štiavnica
    • Dema Horal Alto MTB maratón – Svit
    • 1. Košický Scott bikemaratón
    • Merida-Zelená stopa SNP – Banská Bystrica
    • Bike Tour Jedovnice – Brno (Česká republika)
    • Šarišský maratón – Prešov
  • V roku 2008 do nej bolo zahrnutých až 17 horských maratón nachádzajúcich sa na území Slovenska, Českej republiky a Rakúska, Pruchnicky maratón v Poľsku tento rok do série zaradený nebol. Oproti roku 2007 pribudli ešte preteky v Svätom Juri – Kaktus Bike Svätojurský MTB maratón, Lipníku n. Bečvou (Česká republika) – Author Šela Marathon, Považskej Bystrici – Považský MTB maratón a Dolnom Kubíne – Oravský cyklomaratón. Okrem pretekov v Poľsku, tento rok do série nebol zaradený ani maratón v Brne (Česká republika) – Bike Tour Jedovnice. V tomto roku sa série zúčastnilo 1 744 pretekárov (do úvahy sa berú pretekári, ktorý dokončili jeden, alebo viac pretekov zaradených do série). Celkovým víťazom Cyklomaratonskej MTB serie sa tento rok stal Karol Pilný zo Zvolena s celkovým počtom získaných bodov 14693.58, druhým bol Michal Sýkora z Dobrej Nivy s 14602.44 bodmi a tretí skončil Miroslav Marko z Banskej Bystrice s 14559.62 bodmi. Poradie v najpočetnejšiej kategórii "Muži" bolo následovné : prvý skončil Michal Sýkora, druhý Miroslav Marko a tretí Peter Kuiš. Preteky zaradené v roku 2008 do CYKLOMARATÓN-skej MTB série :
    • Kaktus Bike Svätojurský MTB maratón – Svätý Jur
    • Author Šela Marathon – Lipník n. Bečvou (Česká republika)
    • Vlko – Hron cyklomaratón – Vlkanová
    • Považský MTB maratón – Považská Bystrica
    • Maratón Medzihorím – Partizánske
    • Maratón Slovaktual – Pravenec
    • Giant biketour – Brezno
    • Hornohradský Merida MTB maratón – Málinec
    • Slanský cyklomaratón – Zlatá Baňa
    • Salzkammergut MTB Trophy – Bad Goisen (Rakúsko)
    • Zvolenský horský cyklomaratónik – Zvolen
    • Dema Banskoštiavnický maratón – Banská Štiavnica
    • Dema Horal Alto MTB maratón – Svit
    • Oravský cyklomaratón – Dolný Kubín
    • 1.Košický Merida bikemaratón – Košice
    • Merida – Zelená stopa SNP – Banská Bystrica
    • Šarišský maratón – Prešov
  • V roku 2009 bolo do série zahrnutých 11 horských maratón (Šarišský maratón v Prešove bol počas sezóny zrušený, takže sa do rebríčku započítavali len výsledky z 10 pretekov série). V roku 2009 neboli zahraničné preteky zahrnuté do série, takže preteky celej série sa nachádzali na území Slovenskej republiky. V tomto roku sa série zúčastnilo aj napriek zníženému počtu pretekov 1 501 pretekárov (do úvahy sa berú pretekári, ktorý dokončili jeden, alebo viac pretekov zaradených do série). Celkovým víťazom Cyklomaratonskej MTB serie sa tento rok stal Radovan Bíroš z Ružomberku s celkovým počtom získaných bodov 9084.86, druhým bol Tomáš Hauser z Moldavy nad Bodvou s 8960.81 bodmi a tretí skončil Jaroslav Buchtík z Trenčianskych Teplíc s 8810.83 bodmi. Poradie v najpočetnejšiej kategórii "Muži" bolo následovné : prvý skončil Radovan Bíroš, druhý Tomáš Hauser a tretí Ján Gallik. Preteky zaradené v roku 2009 do CYKLOMARATÓN-skej MTB série :
    • Kaktus Bike Svätojurský MTB maratón – Sväty Jur
    • BBB Vlko – Hron cyklomaratón – Vlkanová
    • Šarišský maratón – Prešov
    • Maratón Medzihorím – Partizánske
    • GIANT biketour – Brezno
    • 1.košický bikemaratón – Košice
    • Hornohradský Merida MTB cyklomaratón – Ozdín
    • DEMA Banskoštiavnický maratón – Banská Štiavniva
    • DEMA HORAL ALTO MTB maratón – Svit
    • Oravský cyklomaratón – Dolný Kubín
    • Merida – Zelená stopa SNP – Banská Bystrica

Slovenský pohár v XCO[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský zväz cyklistiky pravidelne každý rok organizuje Slovenský pohár v XCO. V roku 2009 pozostával zo 6 pretekov. Slovenský pohár sa začal 10.5. v Smoleniciach, pokračoval 21.6. v Dohňanoch (tieto preteky boli 1. kategórie UCI), 19.7. sa pretekári stretli vo Vinohradoch nad Váhom, tieto preteky boli taktiež Majstrovstvom Slovenska, 26.7. Pravenec, 5.9. Podbranč a 13.9. sa konalo finále slovenského pohára na Babe. Slovenský pohár v kategórii Muži Elite vyhral s celkovým počtom bodov 185,5 Michal Lami (Jump Sport klub Košice), druhý s počtom bodov 161 bol Milan Barényi (Trek KCK Oslany) a tretí skončil s počtom bodov 137 Lukáš Hanus (Merida Biking Team). Slovenský pohár v kategórii Ženy vyhrala s celkovým počtom bodov 173,5 Janka Števková (CK MTB Dohňany), druhá s počtom bodov 114,5 bola Lucie Veselá (TJ Favorit Brno) a tretia skončila s počtom bodov 98 Elena Ondášová (Outsiters-Novatec).

Downhill[upraviť | upraviť zdroj]

Downhill je adrenalínový šport a je kráľovskou disciplínou v horskej cyklistike. Hodnotí sa tak vďaka svojej náročnosti, ktorú dosahuje po všetkých stránkach. Jazdec rútiaci sa na bicykli dolu kopcom je veľmi lákavým pohľadom pre oko diváka, ale určite náročnejšou činnosťou pre samého pretekára. Nerovnomerný povrch terénu, neustále meniaceho sa z trávnatého povrchu na kamenistý, korenistý, alebo blatistý, pasáže plné skokov a klopených zákrut, zoskoky zo skál a to všetko za každého počasia a vo veľkých rýchlostiach dosahujúcich až 90 km/h. Vyznačené trate obvykle dosahujú dĺžku 2 až 3 km a prevýšenie 500 m. Na trať sa vydáva následne cez 200 pretekárov a po dobu niekedy až piatich minút sa usilujú v týchto podmienkach udržať bicykel pod kontrolou až do cieľa. Bicykle používané na zjazd sú technicky najnáročnejšie tak ako i celková výbava pretekárov. Materiály používané pri výrobe zjazdových bicyklov ako i jeho komponentov sú kombináciou tých najpevnejších a najľahších materiálov na svetovom trhu. Obvykle sú to zliatiny hliníku, ktoré potvrdili najvyššiu odolnosť pri zjazde. Odpružená je predná i zadná stavba rámu a pohyblivosť momentálne dosahovaná je 25 až 30 cm. Integrálne prilby a chrániče sú samozrejmou výbavou každého zjazdára.

Na Slovensku sa každoročne odohráva seriál pretekov Slovenského pohára v zjazde, ktorý je zostavený zo šiestich kôl. Slovenský pohár a majstrovstvá Slovenska sú Open podujatia, na ktorých sa zúčastňujú i početní pretekári zo zahraničia.

Titul majstra Slovenska je udeľovaný každoročne na základe výsledkov podujatia majstrovstiev Slovenska.

Usporiadateľom SP a MSR je Slovenský Zväz Cyklistiky.

Najvyššia medzinárodná súťaž je UCI World Cup, svetový pohár, ktorého kalendár je zostavený zo siedmich kôl a jazdci cestujú na jednotlivé kolá po troch kontinentoch. Na svetovom pohári sa zúčastňujú pretekári národných tímov ako i profesionáli z UCI trade teams.

Vrcholom medzinárodnej zjazdárskej sezóny sú majstrovstvá sveta. Najlepším doterajším výkonom Slovákov na MS je piate miesto Filipa Polc na MS vo Vail, USA v roku 2001.

Kontinentálne preteky vrcholia každoročne majstrovstvami Európy.

Slovensko sa zaradilo do dejín downhill-u vďaka titulu majstra Európy, ktorý získal Filip Polc v talianskom Livigno v roku 2001.

Four-cross[upraviť | upraviť zdroj]

Four-cross je pomerne mladá disciplína a ako už z názvu vyplýva, na štart sa stavajú štyria pretekári súčasne. Vydávajú sa na trať dlhú niekedy až 500 m a 6 m širokú. Tu ich čaká súperenie o prvé dve postupové pozície, množstvo náročných skokov, zákrut a iných umelo vybudovaných prekážok. Prichádza tu k osobnému kontaktu medzi jazdcami a divák má možnosť sledovať dianie po celej dĺžke trate, čo robí z four-crossu divácky veľmi príťažlivú disciplínu. Povrch trate je relatívne hladký a preto sa používajú bicykle s menším odpružením, zväčša iba s prednou odpruženou vidlicou. Jazdci postupujú do finále KO systémom.

Najvyššia medzinárodná súťaž je UCI World Cup, svetový pohár, ktorého kalendár je zostavený zo siedmich kôl a jazdci cestujú na jednotlivé kolá po troch kontinentoch. Na svetovom pohári sa zúčastňujú pretekári národných tímov ako i profesionáli z UCI trade teams.

Najlepším doterajším výkonom Slovákov vo svetovom pohári vo four-crosse bolo tretie miesto Filipa Polca a štvrté miesto v celkovom hodnotení svetového pohára, ktoré dosiahol v roku 2007.

Vrcholom medzinárodnej four-crossovej sezóny sú majstrovstvá sveta.

Kontinentálne preteky vrcholia každoročne majstrovstvami Európy. V roku 2006 dosiahol vynikajúci výsledok Matej Vitko na majstrovstvách Európy v Nemecku, keď sa umiestnil na piatom mieste.

Cross Country[upraviť | upraviť zdroj]

Tento vytrvalostný test sa odohráva v prírodnom teréne a počas jedného dňa. preteky sa začínajú skupinovým štartom a cyklisti sa snažia dostať do cieľa na prvom mieste. Dĺžka trate kolíše medzi 25 – 40 km, pričom profil trate by mal byť prispôsobený optimálnej dĺžke trvania pretekov, ktorá je 2:15 h pre mužov a dve hodiny pre ženy. Niektoré preteky, takisto v rámci Svetového pohára, sa jazdia na uzavretej trati s dĺžkou 6 – 8 km, kde pretekári absolvujú niekoľko okruhov. Pretekári nemôžu prijať cudziu pomoc: musia preteky dokončiť vlastnými silami aj v prípade technickej poruchy, zlého počasia alebo prepichnutej pneumatiky. Pri trati sú pre nich občerstvovacie stanice.

Freeride[upraviť | upraviť zdroj]

Návrat ku koreňom mountain bike, voľná jazda v neupravenom teréne. Na jazdu sa používaju odolnejšie bicykle ako na bežné bicyklovanie. Ideálny bike na freeride je odlahčený Downhil bike s kompletnými prevodmi, pretože sa nejazdí len nadol. Na Slovensku je Freeride odsúdený na vyhynutie vďaka novému zákonu o ochrane prírody.

Cyklokros[upraviť | upraviť zdroj]

Cyklokros je špecifická cyklistická disciplína, niečo na pomedzí medzi cestnou a horskou cyklistikou. Na cyklokros sa používajú bicykle, ktoré sú svojou konštrukciiou podobné cestným, len majú širšie pneumatiky. Preteká sa na okruhoch, na ktorých sa striedajú rôzne povrchy: asfalt, tráva, prejazdy cez vodu. Na niektorých úsekoch musia pretekári z bicykla zosadnúť a niesť ho na chrbte.

Zo Slovákov získal v cyklokrosse najväčší úspech Ondrej Glajza, majster sveta z rokov 1984 (juniori) a 1989 (amatéri).

Bicyklebal[upraviť | upraviť zdroj]

Bicyklebal je šport podobný futbalu, ale hráči na ihrisku jazdia na bicykloch. Ihrisko má rozmery 14x11 metrov, na užších stranách sú dve bránky (2×2 m). Proti sebe súperia dve dvojčlenné družstvá. Hráči kontrolujú pohyb lopty po ihrisku pomocou špeciálnych bicyklov bez bŕzd a s pevným prevodom. Ďalej sa môžu lopty dotkúť len hlavou. Brankár môže zakročiť akokoľvek. Nie je prípusné dotknúť sa nohou zeme.

Poprvýkrát bola táto hra predstavená v roku 1893 Nicholasom Edwardom Kaufmannom. Prvé majstrovstvá sveta sa konali v roku 1929.

Najúspešnejšími hráčmi bicyklebalu všetkých čias sú bratia Pospíšilovci, ktorí dokázali získať titul majstrov sveta dvadsaťkrát.

Krasojazda[upraviť | upraviť zdroj]

Krasojazda je šport podobný gymnastike. Pretekári sa na špeciálnych bicykloch s pevným prevodom pohybujú po ihrisku s rozmermi 14×11 metrov. Počas svojej jazdy predvádzajú cviky, ktoré im rozhodcovia hodnotia a bodujú.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]