Chabazit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chabazit
Chabazit
Chabazit zo Štiavnických vrchov.
Ca2Al2Si3O12.6H2O
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/J
IMA status
Kryštalografia
Kryšt. sústava trigonálny
Bodová grupa 32/m alebo 1
Morfológia
Habitus romboédrické kryštály {1010} s pseudokubickým habitusom
Optické vlastnosti
Farba(y) biela, ružová, červená, žltá, oranžová
Farba vrypu
Lesk Sklený
Priesvitnosť
Index lomu n=0,002 - 0,005
Indexy lomu nε=1,478 - 1,490
nω=1,480 - 1,485
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 4 - 5
Hustota 2,05 - 2,16 kg.dm−3
Štiepateľnosť nezreťeľná
Lom nerovný
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Chabazit je všeobecný názov pre trigonálne zeolity všeobecného zloženia (Ca,Na,K,Sr)2Al2Si4O12·6H2O.

Do skupiny chabazitu patria nasledovné minerály:

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chabazit vytvára pseudokubické, romboédrické kryštály, ktoré bývajú často zdvojčatené. Môže byť biely, žltkastý, ružovkastý, červenkastý alebo bezfarebný; vryp má bezfarebný. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[1]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa v dutinách čadičových láv a v niektorých vápencoch spolu s mnohými ďalšími zeolitmi, napr. s harmotómom, phillipsitom, heulanditom a skolecitom, ale aj s kremeňom a kalcitom. Okrem toho sa vyskytuje v niektorých premenených horninách (v rulách). Tvorí sa v okolí horúcich prameňov v podobe kôr usadených z horúcich roztokov.[1]

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Uvoľňuje sa pri zohrievaní v uzatvorenej skúmavke vodu.[1] Typický je romboédrickými a pseudokubickými kryštálmi.[2] Od podobného kalcitu ho možno rozlíšiť podľa horšej štiepateľnosti a tým že nešumí v HCl.

V polarizačnom mikroskope má nízke interferenčné farby a nízky reliéf. Pri skrížených nikoloch má hnedasté interferenčné farby.[3]

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinou v bazaltoch neogénnych vulkanitov: Fintice (pri Prešove), Kalinka (pri Vígľašskej hute, okres Zvolen), Nová Baňa (pri Žiari nad Hronom), Prenčov (pri Banskej Štiavnici), Pukanec (pri Banskej Štiavnica, okres Levice), Šiatorská Bukovinka (pri Fiľakove, okres Lučenec), Tisovec (pri Rimavskej Sobote, okres Rimavská Sobota), Maglovec (pri Prešove, okres Prešov)[1]. Známy aj v dutinách granitoidov v Tatrách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Minerály a horniny Slovenska - Chabazit [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
  2. Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  3. Dyda, M., 2009: Horninotvoré minerály pod mikroskopom. Univerzita Komenského, Bratislava, 213 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]