Cisárska štôlňa (Špania Dolina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cisárska štôlňa
Denná štôlňa
štôlňa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Okres Banská Bystrica
Obec Špania Dolina
Pohorie Starohorské vrchy
 - výška 708 m n. m.
 - súradnice 48°48′26″S 19°08′07″V / 48,807286°S 19,135226°V / 48.807286; 19.135226
Poloha štôlne na Slovensku
Poloha štôlne na Slovensku
Poloha štôlne v Banskobystrickom kraji
Poloha štôlne v Banskobystrickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Cisárska štôlňa je jednou z najstarších štôlní v baníckom revíre Španej Doliny v Banskobystrickom kraji na Slovensku.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických nálezov prehistorických nástrojov existujú dôkazy, že v oblasti Španej Doliny sa medená ruda ťažila už v období neolitu a neskôr aj v dobe bronzovej. Prvý písomný doklad existencie obce Špania Dolina pochádza z roku 1263.[2] O najväčší rozkvet ťažby sa zaslúžil podnikateľ Ján III. Turzo, ktorý spoločne s augsburským bankárom Jakubom Fuggerom v roku 1494 založil ťažobnú Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Ján Turzo tu zaviedol novú benátsku technológiu oddeľovania čistej medi od striebra. S týmto rozvojom súviselo budovanie vodovodu a nových štôlní. Najstaršia bola štôlňa Ferdinand, ktorá v roku 1496 dosahovala hĺbku 250 metrov a odvodňovala celý revír. Pozostatky tejto štôlne sú priamo na námestí, nad ňou sa nachádza odval z bývalej štôlne Maximilián. Medzi 15. až 17. storočím sa meď zo Španej Doliny vyvážala do celého sveta, po čom postupne nastala stagnácia až úplne zavretie baní.

Cisárska návšteva[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná doska k 250. výročiu cisárskej návštevy štôlne

Cisárska štôlňa bývala jednou z hlavných vstupných štôlní v revíre Španej doliny. Vstup do štôlne sa nachádza v centre obce neďaleko klopačky. Pred nástupom do práce sa pred ňou zhromažďovali baníci na spoločnú modlitbu.[3] Štôlňa je dlhá 960 metrov a je prepojená s katastrom obce Staré Hory. V júli roku 1764 ju navštívili synovia Márie Terézie, korunný princ Jozef, ktorý sa neskôr stal cisárom a jeho mladší brat a nástupca Leopold, spoločne s Tešínskym vojvodom Albertom Saským. V sprievode miestnych baníkov prešli celú Dennú štôlňu až do osady Richtárová. Princ Leopold si z návštevy spísal denník, v ktorom detailne zachytáva baníctvo na strednom Slovensku. Na 250. výročie od cisárskej návštevy sa konali oslavy v Banskej Bystrici aj Španej Doline a odhalená bola pamätná tabuľa.[4]

Starostlivosť o pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2003 pôsobí v Španej Doline občianske združenie Banícke bratstvo, ktorého cieľom je ako uchovanie nehmotného kultúrneho dedičstva a banských tradícií v Starohorskom regióne, tak aj starostlivosť o nehnuteľné historické pamiatky v oblasti Španej Doliny.[5] V roku 2011 boli Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zapísané na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Medzi nehnuteľné pamiatky, o ktoré sa starajú členovia spomínaného baníckeho bratstva, patrí okrem štôlní, baníckych náučných chodníkov a ďalších objektov aj Cisárska štôlňa, v ktorej bola zriadená expozícia, vhodná pre návštevy rodín s deťmi.[6] Členovia spolku tiež v obci založili banícke a mineralogické múzeum, nazývané Naše múzeum medi, ktorého expozície každoročne dopĺňajú o nové prírastky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Špania dolina a jej zaujímavosti. Banský náučný chodník [online]. . Dostupné online.
  2. KOLEKTÍV AUTOROV. Špania Dolina klenot Slovenska. Prvé. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-89415-12-0. S. 100.
  3. ROHÁČEK, Filip. Tip na víkend: Po stopách baníctva [online]. bbonline.sk, 2011-08-05, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  4. Banskobystrický geomontánny park. Cisárska vizitácia baníctva [online]. geoparkbb.sk, 2014-07-28, rev. 2020-07-08, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  5. DOLINA, Obec Špania. Banícke bratstvo Herrengrund [online]. spaniadolina.sk, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  6. Banský náučný chodník Špania Dolina [online]. [Cit. 2024-03-19]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]