Dubaj (mesto)
Z Wikipédie
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... |
| Dubaj, Spojené Arabské Emiráty
(UAE) |
|
Vlajka
 |
Mapa
 |
|---|---|
| Súradnice: | 25°16′0″S,55°20′0″V |
| Základné údaje | |
| Mesto: | Dubaj |
| Emirát: | Dubajský emirát |
| Kraj: | Arabský poloostrov |
| Sheikh | Mohammed bin Rashid al Maktoum |
| Založenie: | 1833 Zakladateľ:Maktoum bin Bati bin Souhail |
| Rozloha: | Mesto:1,287.4 km² Emirát:4,114 km² |
| Obyvateľstvo(2008): | Emirát2,261,995 Mesto:1.679.272 Hustota obyvateľstva:408.18/km² |
| Časové Pásmo | (UTC + 4) |
Dubaj je mesto patriace do federácie siedmich Arabských emirátov. Má 1,6 mil. obyvateľov (2007). Sídlom panovníka (hlavný mestom) je Abú Zabí.
Emirát Dubaj (إمارة دبيّ Imára Dubajj) je emirát na Arabskom polostrove, na pobreží Perzského zálivu. Leží na okraji Arabskej púšte, ktorá siaha od Jemenu až po Irak. V okolí sa nenachádzajú žiadne rieky, hoci mnohí za rieku považujú Dubai Creek, ide však iba o zátoku v rámci Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creek-u sa nachádza štvrť Deira, na západnom brehu Burj Dubai, na juhu leží štvrť Al-Aweer. Písomné dokumenty potvrdzujú existenciu mesta najmenej 150 rokov pred formovaním samotných UAE. Dubai sa podeľa politicky, vojensky aj ekonimicky spolu s ďalšimi 6 emirátmi, na riadeni štátu , aj keď každy z emirátov má aj vlastné zákony. Dubai(Emirát)má druhu najväčšiu populáciu 2,2 milióna obyvateľov, po emiráte Abú Zabí(Hlavné mesto UAE). Práve Dubaj a Abu Zabi diponujú špecialnym právom veta, pri prejednávaní kritických zaležitostí. Momentálny Vládca emirátu je šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm, ktorý tiež spĺňa funkciu Premiéra a viceprezident viceprezidenta Spojených Arabských Emirátov
Váčšina prínosov pre Dubai, zaznamenáva obchod, vyŕoba a služby. Prínosy z ropy a zemého plynu prispievaju do rozpočtu menej než 6% o objeme 37 milíard USD(2005) Dubaj však púta celosvetovú pozornosť pre svoje projekty(Stavby, športové a rekreačne centra) ale táto pozorosť tiež súvisí z už rozvinutou ekonomikou, založenou zväčša zahraničnej pracovnej sile.
Obsah |
[upraviť] História
Prvá zmienka o Dubaji pochádza ešte z roku 1095 nášho letopočtu, no predpokladá sa, že jeho územie bolo osídlené už dávno predtým, keď sa tu nachádzali obchodné centrá medzi Západom a Východom. Mesto v roku 1580 opísal aj benátsky obchodník s perlami Gasparo Balbi, keď sa zmienil o Dubai ako o mieste kde pracujú práve Venéti keď hľadajú perly. Ďalšie zmienky pochádzajú z roku 1799. V roku 1820 uzavrel dubajský šejk s Britmi Pobrežnu mierovú zmluvu. V rou 1833 sa dinastia Al Maktoum presťahovali z Abu Dhabí(Zabí) a ich nové posobisko sa stal práve Dubai. Ten prešiel pod Britskú ochranu - podľa zmluvy v rámci ktorej sa Briti zaviazali chrániť Dubai aj pred útokmi Turkov. Dubai ďalej lákal zahraničných obchodníkov s perlami a neskôr sa v meste vďaka jeho výhodnej polohe začali usídľovať indickí obchodníci. Dubajský obchod s perlami bol vážne narušený počas Prvej svetovej vojny a ešte viac počas Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. rokov. Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo po Druhej svetovej vojne, keď sa Dubaj pripojil ku Kataru. Dubaj zažil v tomto čase veľký rozvoj, keď boli objavené ložiská ropy. Do mesta sa prisťahovali indickí a pakistanskí robotníci a medzi rokmi 1968 až 1975 narástol počet obyvateľov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal súčasťou Spojených arabských emirátov a dôležitosť mesta ešte posilnili libanonskí utečenci a zriadenie zóny voľného obchodu v prístave Jebel Ali. Pre Dubaj bola pomerne veľkým plusom aj Vojna v Zálive v roku 1990, keďže sem stiahli svoje finančné aktivity firmy z Kuvajtu a neskôr aj z Bahrajnu. Po roku 2000 sa z Dubaja začalo stávať najrýchlejšie rastúce mesto sveta. Symbolom nových zmien sa stala stavba hotela Burj-al Arab.
[upraviť] Hospodárstvo
Hrubý domáci produkt HDP dosiahol v roku 2005 výšku 37 miliárd USD. Celá ekonomika Dubaia bola postvavená na ropnom priemysle, lenže príjmy práve z takéhoto priemyslu dosahujú podiel menej ako 6%, čo značí že do štátneho rozpočtu prispievajú hlavne iné odvetia hospodárstva. Avšak, napriek tomu Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne, a tiež množstvo zemného plynu, (podieľ emiratu v UAE je 2%). Ropné rezervy Dubaja su už značne zmenšné a celkové vyčerpanie zásob sa odhaduje do 20 rokov. Najvyššim vynášajúcim odvetím hospodárstva pre Dubai je obchod (16%), entrepôt(15%), a finančné služby. Pre Dubaj sú top re-exportujuce krajiny Irán (790 mil. USD) India (204.Mil. USD) a Saudská Arábia (194mil. USD) Najdôležitejšie krajiny z hľadiska importu su Japonsko(1,5 mld. USD) Čína (1,4 mld.USD) a USA(1,4 mld. USD)
So začiatkom ťažby ropy (60´s rokoch) začal Dubaj bohatnúť. V 70´s a 80´s sa stal Dubaj doležitou obchodnou cestou z čoho profituje dodnes entrepôt. S ťažbou ropy sa zdo krajiny prichádzali nové bankové a finančé inštitúty, Do roku 1990 sa v Dubai voľne obchodovalo so zlatom, Začali sa vytvárať miesta voľného obchodu, ako je Jebel Ali, Palm Islands, Sheikh Road a ine miesta. Jebel Ali je prístav v Dubaji, postavený v 70´s rokoch, a je to najväačši prístav vybudovaný človekom a 8. najdôležitejší čo sa týka nákladnej dopravy. Bolo postavené medzinárodné letisko(ktoré podlieha značnej inovácii (2008)). aj V dubaii sa enormne rozvíja priemysel, a odvetia ako IT technológie, ale dôraz sa kladie na finančné služby finančné operácie na Burze, atď. Do krajiny prišli svetové firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, a IBM, a svetové média ako MBC, CNN, Reuters and AP. Vytvárajú sa tu priemyselné parky, zaoberajúce sa vedou, výskumom a výrobou.
Medzi nové priemyslené parky patria:
- Dubiotech,park venovaný výskumu a inovácia v biotechnológii
- Techno Park, park orientovaný na výrobu vysokej technológie s viac ako 23 km²
- Dubai Silicon Oasis zaoberjajúca sa elektrotechnikou.
- Dubai Industrial city , obrovský priemyslený park zameraný na prukcuiu kovov, ťažba, petrochémiu , farmáciu, výroba potravín, v neposlednom rade je tu zastupený strojársky priemysel, atď...
Dubai Financial Market (DFM) finančný trh bol zavedený v roku 2000, ako sekundárna inštitúcia zaoberjúca sa obchodom, cennými papiermi v Dubaji. Pre enormnú vzrastajúcu ekonomiku, už v prvom kvartáli r. 2006 celkový obchodný obrat dosiahol 400 miliárd akcií, premenené v 95 miliárd USD. Veľké projekty viedli k budovaniu mrakodrapov, v ktorých sídlia svetové korporácie, či spoločnosti patriace Emirátom. Mrakodrapy ako Emirates Towers, the Burj Dubai iné.
Krajina sa však v posledných rokoch začala orientovať na turizmus a medzinárodný obchod. Pre ilustráciu, v súčasnosti sa v Dubaji stavia niekoľko stoviek mrakodrapov. K tomu treba ešte pripočítať tri ostrovné komplexy v tvare obrovských pálm a jeden v tvare zemegule.Vyťaženost hotelov je priemerne vyše 80%. Medzi najznámejšíe projekty patria Palm Islands , najdrahší hotel na svete Burj Al Arab.[68] Ostrovy vytvárajúci mapu sveta, tiež Dubai Marina a ine.
[upraviť] Geografia
Dubaj je situovaný na pobreží Perzského zálivu v Spojených arabských emirátoch a nachádza sa zhruba 16 m.n.m. Samotný Emirát Dubai susedí s Abu Zabí z juhozapadu, Sharjah na severovýchode a s Ománom na Juhovýchode. More obmyva Dubai zo severnej a severozapadnej strany. Územie Dubaia dosahuje rozlohy 4,114 km^(2) Do dubaia zasahuje z juhu Arabská Púšť . Púšť určuje dubaju aj typ pláži ktoré sa zo západu na východ líšia. Čím ďalej na východ, tým väčšmi rastú pieskové duny, ktoré su zafarbené do červena, oxidom želeným. Smerom na Severovýchod k Ománu sa pomaly vypínaju hory až do výšky 1300 m . Dubai nemá žiadnu prirodzenú rieku, Má však umelo vybudovanú zátoku Dubai Creek. Z hľadiska seizmyckých aktivít má veľmi stabilnú polohu, keď najlbižšia tektonická platňa sa nachádza 120km od UAE. Odborníci tiež vylučujú nejaké možné prívaly tsunami, pretože Perzksý záliv nie je na toľko hlboký a priestranny aby sa vlny dokázali vytvoriť.
Umelá zatoka Dubai Creek lemuje severovychodnu a juho západnu časť mesta. Východná časť mesta sa nazýva Deira, a je lemovaná Emirátom Sharjah, na vychode od Dubaja. Medinárodné letisko Dubaj sa nachádza práve v časti Deira. No veľa z Dubajských nových projektov, je situovaných smerom na západ od Dubai Creek, Hlavne na pobrežnej časti Jumeirah.
[upraviť] Klimatické podmienky
| Graf počasia pre Dubaj | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
|
15.6
24
14
|
25
25
15
|
21
28
18
|
7
33
21
|
0.3
38
25
|
0.4
40
27
|
0.8
41
30
|
0
41
30
|
0
39
28
|
1.2
35
24
|
2.7
31
20
|
14.9
26
16
|
| teploty v °C zrážky v mm |
|||||||||||
|
|
|||||||||||
Dubaj má horúce klimatické podmienky, Niektoré mesiace presahujú s priemernou teplotou aj 40°C. Zrážky sa vyskytujú sporadickejšie len okolo 150mm za rok. Zrážky sa väčšinou vyskytujú v mesiacoch Január, Február a Marec. Vlhkosť v zimných mesiacoch je 60%
[upraviť] Obyvateľstvo
V roku 1998, 17% populácie boli rodení obyvatelia Emirátov, zvyšok tvorili cudzinci. 51% Dubajčanov pochádza z Indie, 16% z Pakistanu, 9% z Bangladéša, 3% z Filipín a 3% boli definovaní ako „západniari“. Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto je tu takmer nulová nezamestnanosť. Kriminalita je tiež veľmi nízka. V poslednom čase však vyvolali širokú medzinárodnú reakciu správy o porušovaní ľudských práv robotníkov. V Dubaji sa začalo s ťažbou ropy roku 1966. Dovtedy žil prevažne z obchodu, najmä so zlatom a perlami. Už roku 1930 bol Dubaj najväčším obchodným mestom v Perzskom zálive.
[upraviť] Turistický ruch
Dubaj samotný má iba 15 kilometrov pláži. Po dostavbe ostrovných komplexov ich však bude až 1 500 km. Najväčším projektom je Dubailand – svet zábavy v púšti, skladajúci sa z lyžiarských svahov, pretekárskeho motoristického okruhu, ekoparku a najväčšieho nákupného centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickejším symbolom dnešného Dubaja je luxusný 321 metrov vysoký sedemhviezdičkový hotel Burdž al-Arab ("Veža Arabov"), postavený roku 1999, v tvare plachetnice. Jeho interiér je plný zlata, mramoru. Pobyt stojí od 60 000 do 250 000 korún za noc.
