Hor (božstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Horus)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hor

Horus standing.svg

Boh Hor s dvojitou korunou sechemtej a žezlom vas

„Vzdialený“, starý boh neba, kráľov, vojny a ochranca, jedno z najdôležitejších staroegyptských božstiev, syn Eset a Usira, brat Sutecha; prvý boh s celoštátnym významom a jeden z najvýznamnejších počas celých dejín starovekého Egypta; súčasť niekoľkých teologických konceptov; postupne nadobudol niekoľko samostatných podôb.

Ideogram

G5

sediaci sokol

Meno v hieroglyfoch

G5

Stará ríša:
Hor (staroeg. ḥr.w Heru)

N31 A40
D2
r
R8

Nová ríša:
Hor (staroeg. ḥr(.w) s determ. nṯr – „božstvo“)

Ďalšie formy mena

Koptské formy mena Ϩωρ
Grécke formy mena Ὧρος
Latinské formy mena Horus

Kultové centrá

Nechen (Hierakonpolis, H03), Behdet (Apollonopolis, H02) a okolie Mennoferu (Memfis, D01).

Horus as falcon.svg

Boh Hor ako sokol

Hor (staroeg. ḥr.w; starogr. Ὧρος; lat. Horus; iné tvary: Heru, Horev, Hórus, Har), bol staroveký boh egyptského panteónu, ktorý mal podobu sokola alebo muža so sokoliou hlavou. Horov kult pretrval s viacerými zmenami počas celých staroegyptských dejín a hral významnú úlohu v egyptskom náboženstve, najmä v súvislosti s kultom faraónov. Hor vystupoval v kráľovskom mýte ako ten, kto porazil zosobnenie síl chaosu, Sutecha, a nastolí v Egypte poriadok. V tomto kozmickom konflikte vraj Hor prišiel o jedno oko. Je to snáď toto oko, ktoré je pod meno Horovo oko, známym staroegyptským symbolom sily.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Pri prepise hieroglyfov, ktorými sa zaznamenávalo Horovo meno, bolo meno sokolieho boha staroeg. ḥr.w Heru („Vzdialený“). Do koptčiny prešlo ako Ϩωρ Hōr, z čoho bolo zas odvodené starogr. Ὡρος Hōros a následne lat. Horus.

Hor bol niekedy nazývaný aj Nechenej, aj keď je možné, že v tomto prípade išlo skôr o iné, staršie sokolie božstvo uctievané v staroegyptskom meste Nechen (Hierakonpolis, 3. hornoegyptský kraj), ktoré do seba Hor absorboval. Jedným z jeho vtelení bol posvätný býk Kemuer z Hatheribu (Athribis, 10. dolnoegyptský kraj).

Raharachtej (staroeg. ˁ-ˁḫr-3iḫṯ) v hieroglyfoch
G9

Hor v rôznych funkciach[upraviť | upraviť zdroj]

Hor bol jednoznačne astrálnym božstvom, syn boha podsvetia Usira (starogr. Osiris) a bohyne Eset (starogr. Isis). Z tohto dôvodu bol spájaný s faraónmi Horného Egypta, strediska Horovho kultu, a stali sa ich ochrancami.

Hor ako Džebauti[upraviť | upraviť zdroj]

Tvrdilo sa, že po tom, ako bol stvorený svet, Hor usadol na bydlo známe ako džeba (doslova prst), aby si odpočinul, a to začalo byť okamžite považované za posvätné. Pri niektorých príležitostiach bol Hor nazývaný „Pán džeby“. Pod týmto označením bol Hor uctievaný obzvlášť v meste Pe-Dep (Buto, 5. dolnoegyptský kraj), kde sa mu hovorilo Džebauti (Tí, ktorí sú spojení s džebou, dôvod použitia plurálu nie je celkom jasný). Džebauti bol v neskorších dobách zobrazovaný ako volavka, ktorá spočívala na posvätnom bydle.

Hor ako boh slnka[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Hor ako Raharachtej (s bohyňou západu, Imentet)

Pre svoju spojitosť s nebom začal byť Hor, celkom prirodzene, spájaný aj so slnkom a mesiacom. Preto sa tvrdilo, že slnko je jeho jedným okom a mesiac druhým, pričom ich nebeská púť bola spôsobená tým, že Hor v podobe sokola preletel od obzoru k obzoru. V tejto podobe bol známy ako Harmertej („Hor dvoch očí“). To, že mesiac nesvieti rovnako jasne ako slnko, bolo neskôr vysvetľované mýtom o súboji Hora a Sutecha, v ktorom Sutech vypichol Horovi jedno oko. Iný mýtus tvrdil, že počas novu bol Hor úplne oslepený, takto bol známy ako Mechentiirtej („Ten, ktorý nemá oči“). Po objavení sa mesačného kosáka bol nazývana zasa Chentiirtej („Ten, ktorý má oči“). Pokiaľ bol oslepený, verilo sa, že Hor bol nebezpečný, pretože nedokázal rozlíšiť priateľov od nepriateľov.

Od istej doby bol Hor stotožňovaný s iným slnečným bohom, Reom, ako Raharachtej („Re, ktorý je Horom dvoch obzorov“). Takéto zjednotenie sa však neukázalo príliš šťastným. Jednak robilo Rea, staré stvoriteľské božstvo, synom bohyne Hathor, čiže stvoreného boha, a jednak spojilo boha Rea s jeho vlastným synom Horom, teda zároveň otcom i synom, čo pre starovekých Egypťanov nebola práve pochopiteľná myšlienka. Z týchto dôvodov Re nikdy úplne neasimiloval Hora do jediného sokolieho slnečného božstva. V snahe o potlačenie nesúrodostí bola niekedy za manželku Raharachteja považovaná Iusaas, čo bol vlastne tieň boha, pôvodne boha Atuma, ktorý bol ale neskôr stotožnený s Reom ako Re-Atum (prip. Atemre).

Napriek tomu snaha stotožňovať jedného z druhým zostala a boh Re bol naďalej zobrazovaný so sokoliou hlavou. Podobne bol Hor, čoby Raharachtej, s ohľadom na hermopoliský mýtus o Osmore, niekedy zobrazovaný ako nahý chlapec s prstom v ústach, sediaci v kvete lekna spolu so svojou matkou. V tejto detskej podobe bol Hor známy ako Neferhor. Podľa ogdoadického mýtu o stvorení zniesol boh Thovt na počiatku kozmické vajce, z ktorého sa vyliahol práve Neferhor.

Keďže u Hora prevážila jeho funkcia solárneho božstva, jeho mesačný aspekt bol potlačený a túto úlohu prebrali iné, menej významnejšie božstvá. Tak sa bohom mesiaca stal Chons. Iný mesačný boh, Thovt, bol spájaný viac s niektorými lunárnymi aspektmi, múdrosťou, liečením a uzmierovaním. Keď získal Thovtov kult na význame, jeho osoba bola vložená aj do mýtu o spore medzi Sutechom a Horom, takže to mal byť údajne on, kto spôsobil, že semeno oboch bohov svedčilo v procese.

Hor – premožiteľ Sutecha[upraviť | upraviť zdroj]

Z pôvodného letmého nepriateľstva medzi Horom a Sutechom sa do obdobia 19. dynastie stala samostatný mýtus, v ktorom Hor pripravil Sutecha o jeden zo semenníkov (to malo vysvetľovať Sutechovu neplodnosť). Podľa papyru Chestera-Beattyho I bol Sutech považovaný za homosexuála. Svoju nadradenosť nad Horom sa snažil dokázať tým, že Hora zvedie a dôjde k ich styku. Avšak Hor nastaví ruku medzi Sutechove nohy a zachytí jeho semeno, ktoré následne hodí do rieky, aby o ňom nemohlo byť povedané, že bol oplodnený Sutechom. Potom sám Hor potrie vlastným semenom šalát, ktorý je Sutechovým najobľúbenejším jedlom (podľa Egypťanov bol šalát falickou rastlinou). Po tom, ako Sutech zje šalát, predstúpia obaja sokovia pred bohov, aby ich rozsúdili a pririekli niektorému z nich vládu nad krajinou. Bohovia najprv vypočujú Sutechovo tvrdenie, že sa zmocnil Hora, ale keď dajú svedčiť jeho semenu, odpovie im z rieky a tým zmarí jeho výrok. Potom bohovia vypočujú Horovo tvrdenie a keď dajú svedčiť jeho semenu, ozve sa zo Sutechových útrob. Preto je za vládcu Egypta vyhlásený Hor.

Ako víťaz v tomto súboji o moc nad Egyptom, ktorý podľa niektorých mohol vychádzať z historického súperenia o moc Horného a Dolného Egypta, bol Hor označovaný ako Haruer („Starší Hor“).

Jednou z interpretácii mýtu je historický zápas Horného a Dolného Egypta o nadvládu nad celou zemou. Hor bol považovaný za božstvo Horného a Sutech za božstvo Dolného Egypta. Víťazstvo Hora je vlastne víťazstvom Horného Egypta v procese zjednotenia.

Hor ako Esetin syn[upraviť | upraviť zdroj]

Keď splynuli bohovia Re a Atum, Hor začal byť považovaný za súčasť Devätora. Pretože Atum splodil svoje potomstvo bez ženskej polovičky (podľa mýtu bola jeho družkou jeho vlastná ruka), bolo jednoduché pripísať Horovo materstvo bohyni Hathor. Pretože však bolo ťažké urobiť Hora rovného Atumovým priamym deťom, prvotným bohom Šovovi a Tefnut, bol sokolí boh posunutý medzi štyroch božských súrodencov Usira, Eset, Nebthet a Sutecha, Atumove pravnúčatá. V tejto úlohe bol uctievaný v meste Behdet (Apolonopolis Magna, 2. hornoegyptský kraj, dnes Edfú) ako Hor-Behdetej (skracované na Bebti).

Že mali spolu božský pár Geb a Nut päť detí vysvetľovali Thovtovi kňazi mýtom, v ktorom Thovt predpovedal narodenie veľkého kráľa bohov zo spojenia božstiev Geba a Nut. Re, obávajúci sa o svoju moc, preklial Nut, takže nemohla porodiť v žiaden deň roku. Thovt, aby ju zbavil kliatby, hral v kocky s Chonsom a vyhral od neho ¹/₇₂ mesačného svetla. Pred tým mal egyptský kalendár 360 dní, takže ¹/₇₂ zodpovedala 5 dňom. Podľa príbehu Nut mohla porodiť až v týchto piatich zvyšných dňoch, každý deň jedno dieťa. Mýtus má spojitosť s reformou egyptského kalendára, ku ktorému bolo pridaných práve päť epagomenálnych dní.

Mystéria zasvätené Horovi[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože boh Hor, ktorý bol synom boha Usira, sa narodil až po Usirovej smrti a preto, že v svojej skoršej forme bol Hor manželom Eset, postupne sa stával rozdiel medzi Horom a Usirom nezreteľný a od istej doby bol Hor považovaný za zmŕtvychvstalého Usira. Navyše Usir, ako Hor pred smrťou a zmŕtvychvstaním, bol už považovaný za stvoriteľské božstvo. Tak došlo k tomu, že v helenistickom období bol na niektorých miestach Hor stotožňovaný s Usirom, stal sa vlastným otcom, čo Gréci, na rozdiel od Egypťanov, dokázali prijať. V tejto podobe bol Hor niekedy nazývaný Harsemtavej („Hor, zjednotiteľ dvoch zemí“), pretože Usir vládol nad ríšou mŕtvych a Hor nad svetom živých.

Podobne prešla premenou i Horova matka Eset, ktorá už skôr prijala aspekty bohyne Hathor (a tá ešte skôr absorbovala bohyňu Batu), obzvlášť jej sistrum. To všetko viedlo k tomu, že Hor, vo funkcii Syna, bol známy ako Ihej. To umožňovalo aspoň nejaké odlíšenie otca od syna v tomto komplikovanom teologickom systéme. Vplyv platónskej náuky nakoniec viedol k vytvoreniu mystérijného kultu, ktorý Gréci prebrali a upravili do viacerých podôb.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]