Hrdlička záhradná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrdlička záhradná
Hrdlička záhradná
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Holuby Columbiformes
Čeľaď (familia) Holubovité Columbidae
Rod (genus) Hrdlička Streptopelia
Druh (species) Hrdlička záhradná S. decaocto
Vedecký názov
Streptopelia decaocto
Frivaldszky, 1838
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Streptopelia decaocto

Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová (Streptopelia decaocto) je holub z čeľade holubovitých.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia a v Európe Balkánsky polostrov, sa v druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 800 m. Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2 000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km². Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.

Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov minulého storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria rad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.

Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150 – 300). Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté. Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod. Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.

Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28 – 32 × 23 – 25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.

V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov pri vhodných potravných zdrojoch. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde hrkúta, resp. húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Typický hlas tejto hrdličky je kukúú–ku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]