Kanopa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kanopy alebo kanopické vázy alebo kanopské vázy boli pohrebné nádoby, do ktorých sa v starovekom Egypte ukladali vnútornosti mŕtvych vyňaté pri mumifikácii.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Replika Tutanchamonovej kanopickej skrinky.

Podľa nálezov sa kanopy používali od čias Starej ríše až po obdobie Ptolemaiovcov.[1] Najstarší známy doklad uchovávania vyňatých vnútorností mumifikovaného človeka pochádza z pohrebnej výbavy kráľovnej Hatepheres I., manželky faraóna Snofrua a matky faraóna Chufua. Výbava, nájdená v jednom z objektov (ozn. G7000x) pri Chufuovej pyramíde, obsahovala skrinku so štyrmi priehradkami na uloženie orgánov.[2] Najstaršia známa kanopa pochádza z Radžedefovho pyramídového komplexu (pol. 4. dynastie) v Abú Rawáš,[3] najstarší známy súbor kanôp pochádza z hrobovej výbavy kráľovnej Meresanch III., manželky faraóna Rachefa (pol. 4. dynastie), nájdenej v jej mastabe (ozn. G7530-5440) na gízskom pohrebisku.[4]

Nádoby sa zhotovovali z rozličných materiálov vrátane alabastru, vápenca, keramiky, dreva a bronzu. Každý zo štyroch dôležitých orgánov, tj. pečeň, pľúca, žalúdok a črevá (tenké a hrubé), mal vlastnú nádobu. Ich tvar sa postupom času menil: počas Starej ríše mali rovný uzáver, od Prvého prechodného obdobia mal každý uzáver tvar hlavy zosnulého a až od obdobia Novej ríše, počas 18. dynastie, sa začali objavovať stvárnenia ich ochrancov – štyroch Horových synov (Amset, Hapi, Duamutef a Kebehsenuf), prípadne boli na nádoby nakreslení. Zriedkavejšie boli vrchnáky kanôp vymodelované do podoby boha Anupa.

Z orgánov ponechávali Egypťania v tele iba srdce, pretože verili, že v ňom sídli duša. Oproti tomu mozog nebol považovaný za dôležitý, jedine pre tvorbu hlienu, preto ho odstraňovali cez nosné dierky. Od 12. dynastie boli kanopické vázy ukladané do skrinky v tvare rakvy, od Strednej ríše do dvojitej skrinky,[1] v hrobke vedľa sarkofágu, aby sa zachovala celistvosť telesnej schránky mŕtveho. Egypťania predpokladali, že mŕtvy ich bude potrebovať aj na druhom svete. Telesné orgány boli vyberané z brušnej dutiny, aby sa zabránilo rozkladnému procesu mumifikovaného tela. Od 21. dynastie boli vnútornosti vďaka zdokonalenej technike mumifikácie vkladané opäť k telu do rakvy, niekedy priamo v balíčkoch do tela zosnulého. Kanopy však ostávali súčasťou pohrebného inventára ako voskové imitácie alebo plné predmety v tvare kanôp.[5] Malé oživenie priniesla 26. dynastia, keď sa začali opäť na chvíľu používať pôvodným spôsobom.[6]

Kanopy sa našli aj pri kultových pohreboch niektorých posvätných zvierat, napr. býkov Ápidov.[1]

Symbolizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Vápencové kanopické nádoby z obdobia Novej ríše.

Štyria nižší bohovia kanopických nádob boli zároveň aj bohmi štyroch svetových strán a ich mená sa vpisovali do jednotlivých rohov pohrebnej komory. Pôvodne sídlili na oblohe, v súhvezdí Býčie stehno boha Sutecha (dnes Veľká medvedica), alebo v Duate, kde slúžili bohyni-požieračke Ammit. Nádoby spadali aj pod ochranu štyroch bohýň, ktorých mená sa občas na nádobách vyskytujú. Kanopy, obsah a ich ochranní bohovia sú nasledujúce:

  • Amset – boh s ľudskou tvárou, ochranca pečene a boh južnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Eset.[7]
  • Hapi – boh s hlavou paviána (pôvodne s ľudskou hlavou), ochranca pľúc a boh severnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Nebthet.
  • Duamutef – boh s hlavou šakala, ochranca žalúdka a boh východnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Neit.
  • Kebehsenuf – boh s hlavou sokola, ochranca čriev a boh západnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Selket.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Kanopy dostali názov po Kanópovi, legendárnom kormidelníkovi lode spartského kráľa Meneláa z Homérskych eposov. V nich sa spomína, že Kanópos zomrel na egyptskej pôde poštípaný jedovatým hadom a bol pochovaný na mieste, kde neskôr vzniklo mesto Kanopos (staroeg. Per-gwati, dnešný arab. Abú Kír ). Tam bol uctievaný v podobe džbánu, resp. vázy, čo bola v skutočnosti miestna forma kultu boha Usira.[7]

Etruské kanopy[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju podobnosť s egyptskými kanopami boli niektoré z etruských urien s popolom zosnulých označované ako kanopické vázy. Tieto urny boli vymodelované z hliny alebo bronzu, uložené na zmenšenine trónu a mali na vrchu ženskú alebo mužskú hlavu, ktorá predstavovala podobu zosnulého, a uši v tvare rúk.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Canopic jar na anglickej Wikipédii a Kanopa na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Baines, John; Malek, Jaromír (1980), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications (vyd. 2000), ISBN 9780871963345 
  • David, Rosalie (2006), Náboženství a magie starověkého Egypta, Praha: BB/art, ISBN 8073416980 
  • Hawass, Zahi (2006), Království faraonů, Praha: Euromedia Group, ISBN 8024217279 
  • Krejčí, Jaromír; Magdolen, Dušan (2005), Zajímavosti ze země pyramid, aneb 100 nej ze starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 8072772511 
  • Strouhal, Evžen (1989), Život starých Egypťanů, Praha: Panorama, ISBN 8070380896 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
  • Zamarovský, Vojtech (1986), Bohovia a králi starého Egypta, Bratislava: Mladé letá