Veľká medvedica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľká medvedica
Mapa súhvezdia Veľká medvedica

Latinský názov Ursa major
Skratka UMa
Genitív Ursae Majoris
Symbolické vyjadrenie veľký medveď
Rektascenzia 10,67h
Deklinácia 55,38°
Plocha 1280  štvorcových stupňov
Poradie: 3
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
6
Najjasnejšia hviezda Alioth (α UMa)
(Zdanl. magnitúda 1,8)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −30°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl
Horná kulminácia o 24:00

15. marec

Dolná kulminácia o 24:00

16. september


Poznámky: pre územie Slovenska je súhvezdie cirkumpolárne
Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál
Galaxia Cigara M82

Veľká medvedica (Ursa Major, pôvodne Ursa Maior), alebo Veľký voz, je súhvezdie viditeľné počas celého roka na severnej pologuli. Veľký voz však nie je oficiálne súhvezdie, je iba asterizmom siedmich hviezd v súhvezdí Veľká medvedica, presnejšie jej zadnou časťou, kde oje vozu je zároveň chvostom medveďa. Sedem najjasnejších hviezd súhvezdia pripomína tvar voza. Arabi v ňom videli karavánu tiav, Francúzi panvu, Angličania pluh, Číňania na oblohe videli večného byrokrata, ktorý obieha severný pól a za ním behajú so svojimi žiadosťami neúnavní žiadatelia, Rimania si zase v jeho siedmich hviezdach predstavovali voly, ktoré ťahajú okolo pólu grepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. Národy v Mezopotámii, v severnej Ázii, Feničania, Peržania a Gréci videli v tomto súhvezdí podobu medveďa. Je podivné, že aj severoamerickí Indiáni prisudzujú tomuto zoskupeniu hviezd podobu medveďa. Nie je známe, či išlo o zhodu okolností alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringov prieliv. V modernej americkej terminológii sa Veľký voz nazýva Veľká naberačka (Big Dipper).

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej legendy v podobe medvedice skončila arkadská princezná Kallisto. Kallisto bola známa svojou krásou. Najvyšší boh Zeus splodil s Kallisto syna Arkada, čo vyvolalo žiarlivosť Héry, jeho manželky. Rozhnevaná Héra premenila Kallisto na medvedicu a vyhnala ju do lesov. Márne Kallisto prosila, aby jej Héra ponechala ľudskú podobu. Bohyňa bola neoblomná. A tak bývalá princezná blúdila po lesoch a bála sa divej zveri, lebo si neuvedomovala, že je jedna z nich. Potom spoznala aj strach z lovcov a ich psov. Raz medzi prenasledovateľmi uvidela svojho syna Arkada. Priblížila sa k nemu a chcela ho objať. Arkas ale namieril na matku kopiju. V poslednom okamihu zasiahol Zeus, a aby zabránil zlému činu. Pretože však nemohol zrušiť predchádzajúci čin iného boha, premenil aj syna na zviera – na malého medveďa. Pretože ich však mal oboch rád, umiestnil ich na oblohu. Veľkú medvedicu aj jej syna Malého medveďa.

Podľa inej verzie mýtu ich Zeus na oblohu vyhodil, keď ich predtým chytil za chvosty. Preto ich majú Veľká medvedica aj Malý medveď také dlhé. Nakoľko sa však Héra odmietla zmieriť s takým riešením, vymohla si od bohov Tethydy a Okeana aspoň to, že obidve súhvezdia Veľká medvedica aj Malý medveď si nikdy nemôžu odpočinúť v chladivých vlnách oceánu, ale musia stále putovať nočnou oblohou okolo severného svetového pólu.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Alfa a zároveň najjasnejšia hviezda súhvezdia sa nazýva Dubhe, čo znamená medveď (z arabčiny Thahr al Dubb al Akbar – „chrbát väčšieho medveďa“). V asterizme Veľký voz je to zadné koleso voza. Spolu s hviezdou Merak (beta UMa) ukazujú smer k Polárke. Preto sa nazývajú aj Ukazovatelia. Ak nanesieme ich vzdialenosť päťkrát v smere ich spojnice, nájdeme Polárku. Merak je žiarivobiely a pri hviezde Dubhe vynikne jeho biela farba. Stredná hviezda v oji Veľkého voza (dzéta UMa) sa nazýva Mizar. (pôvodný názov je Mirak.) Je to snáď najznámejšia viacnásobná hviezda. Neďaleko od nej je slabšia hviezda Alcor. Rozlíšiť tieto dve hviezdy od seba je oddávna skúškou dobrého zraku. Epsilon Ursae Maioris Alioth („chvost“) je krátkoperiodická premenná hviezda a zároveň aj spektroskopická dvojhviezda. Asterizmus Veľký voz je tvorený hviezdami Alkaid (alebo aj Benetnash), Mizar, (Alcor), Alioth, Megrez, Phecda, Merak a Dubhe. V súhvezdí sa nachádza aj asterizmus Katafalk, ktorý je tvorený spojnicou hviezd Dubhe, Merak, Phekda a Megrez.

4D pohyb hviezd Veľkého voza za ± 150 000 rokov. Na prezeranie tejto animácie sú potrebné 3D okuliare s farebnými filtrami červená-zelená, príp. červeno-modrá.

Najzaujímavejšou zvláštnosťou hviezd Veľkého voza je ich vlastný pohyb. Päť z nich - ζ, ε, δ, γ, β UMa – aj Alcor sa pohybujú po oblohe rovnako rýchlo a rovnakým smerom. Tvoria teda pohybovú hviezdokopu. Výnimkou sú len hviezdy α UMa alebo Dubhe a η UMa alebo Alkaid. Tieto sa pohybujú naopak. Tvar Veľkého voza sa teda pomaly mení. Zmena však bude viditeľná až po niekoľkých desaťtisícročiach.

Aj niektoré hviezdy mimo asterizmu Veľký voz sú pomenované. Napríklad hviezdy v predných labách medvedice majú názov Talitha. Hviezdy zadných nôh sa zase nazývajú Tania, čo pochádza z arabského al-qafza al-tanija v preklade „druhý skok gazely“.

Za pozornosť stojí aj hviezda 47 Ursae Majoris. Táto nenápadná hviezdička jasnosti 5,1 mag je od nás vzdialená asi 45,9 svetelného roka. Je však známa tým, že bola treťou hviezdou vôbec, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta. V súhvezdí je niekoľko premenných hviezd, medzi najjasnejšie patria W Ursae Majoris TX Ursae Majoris a UX Ursae Majoris. W Ursae Majoris je zákrytová premenná hviezda, ktorej zložky tvoria tesnú dvojhviezdu. TX Ursae Majoris je takisto zákrytová premenná hviezda s periódou 3 dni. UX Ursae Maioris je prototypom zvláštnej skupiny premenných hviezd, ktoré nazývame novám podobné hviezdy.

Ďalším objektom je červený trpaslík Lalande 21185. Táto nenápadná hviezdička 7,5 magnitúdy viditeľná už triédrom je najjasnejším červeným trpaslíkom severnej hviezdnej oblohy a zároveň je to náš piaty najbližší hviezdny systém. Podobne ako 47 Ursae Maioris, aj hviezdu Lalande 21185 obiehajú extrasolárne planéty.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Na východ od Meraka je veľká planetárna Sovia hmlovina M97. Jej centrálna hviezda má jasnosť iba 14 mag. V špirálovej Vírovej galaxii M101 boli objavené hypernovy. Pozorujeme ju takmer kolmo na rovinu jej disku. V najsevernejšej časti súhvezdia je malá skupina galaxií, z ktorých najjasnejšia je Bodeho galaxia M81, ktorá sa dá uvidieť i v malom ďalekohľade. Svojou gravitačnou príťažlivosťou zdeformovala aj blízku galaxiu M82, známu ako Cigareta. V severnej časti súhvezdia sa nachádza pomerne málo jasná galaxia NGC 2787. Je zaradená medzi šošovkové galaxie.

V tomto súhvezdí vznikol známy záber z Hubblovho vesmírneho teleskopu nazvaný Hubblova vesmírna hlbina, alebo Hubblovo hlboké pole (Hubble Deep Field). Je to snímka malej časti oblohy o veľkosti jednej pätnástiny priemeru Mesiaca. Táto plocha sa nachádza nad spojnicou hviezd AliothMegrez a snímka vznikla spojením 342 snímok s celkovou expozičnou dobou 5 dní. Na výslednom zábere je viac než 3000 galaxií jasnejších než 29 mag. rôznych typov. Je to vlastne pohľad do minulosti na mladé galaxie ako vyzerali asi miliardu rokov po Veľkom tresku. Počet galaxií, ktoré by Hubblov ďalekohľad mohol takto vidieť na celej oblohe je okolo 100 miliárd. Na tejto snímke bola objavená aj najvzdialenejšia známa supernova. Má označenie 1997ff a vybuchla asi pred desiatimi miliardami rokov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nijaké súhvezdie nie je na oblohe ľahšie nájsť, ako práve asterizmus Veľký voz. Jeho sedem jasných hviezd je neprehliadnuteľných. Práve preto slúži Veľký voz ako orientácia pri hľadaní menej výrazných hviezd a súhvezdí. Je to súhvezdie cirkumpolárne, to znamená, že ho na oblohe vidíme každú noc bez ohľadu na ročné obdobie, či hodinu. Vidíme ho vždy na severe, no jeho poloha sa mení. Najnižšie na oblohe sa nachádza v lete ráno a na jeseň večer. Najvyššie vystúpi v zime ráno a na jar večer. Uvidieť celú Veľkú medvedicu možno za dobrej viditeľnosti.