Kobra červenkastá

Kobra červenkastá

Kobra červenkastá alebo (?)okuliarnik červenkastý (lat. Naja pallida) je druh pľujúcej kobry z čeľade koralovcovitých vyskytujúci sa pôvodne v Afrike. Tento plaz dorastá do veľkosti do 150 cm.

Tento druh bol predtým považovaný za poddruh kobry mozambickej (Naja mossambica), nazývaný Naja mossambica pallida, teraz je však zaradený ako samostatný druh. Ide o jeden zo siedmich druhov pľujúcich kobier v Afrike. Tieto kobry svoj jed nepľujú, ale vystrekujú do vzdialenosti až 4 m, pričom mieria svojim obetiam do očí, čím im spôsobujú intenzívnu bolesť, dočasné oslepnutie, či dokonca trvalú slepotu.

Opis

Ma dlhé, pretiahnuté telo, krátku hlavu a malý chvostík. Na hlave sú umiestnené čierné oči, malé čuchové jamky a malé ústa. V ústach je jazyk a skryté malé, ostré, jedové zuby, v ktorých je uložený silne toxický jed. Jed sa do zubov dostáva pumpovaním z jedových žliaz. Pri obrane vytvára na krku tzv. kápucňu.

Kobra červenkastá má na chrbte tmavé sfarbenie, zatiaľ čo na bruchu svetlejšie sfarbenie - žlté. Má aj svoju kamufláž, maskovanie na oklamanie nepriateľa a koristi.

Jed

Jed kobry červenkastej je ako u väčšiny kobier zmesou synaptických neurotoxínov, ktoré pôsobia na nervy a ovplyvňujú svaly. Hoci obvykle nebýva príčinou smrti človeka, je okamžité lekárske ošetrenie nevyhnutné.

Výskyt

Kobra červenkastá sa vyskytuje na území Egypta, Sudánu, Eritrei, Etiópie, Somálska, Kene, Tanzánie, Čadu a Nigeru. Dáva prednosť suchým savanám a polopúštnym oblastiam. Často sa vyskytuje v oblastiach púštnych oáz, kde loví.

Potrava

Živí sa väčšinou menšími živočíchmi, ako sú jašterice, menší hadi, vtáky či malé cicavce, nepohrdne však ani vajcami.

Rozmnožovanie

Kobra červenkastá je vajcorodá, samička kladie medzi 5 – 15 vajíčkami.

Pozri aj

• Kobry
• Kobra okuliarnatá
• Kobra aspis

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kobra červenkastá

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kobra červená na českej Wikipédii.