Ladislav Kleinert
| Ladislav Kleinert | |
| stotník pechoty | |
| Narodenie | 9. december 1913 Prešov, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. december 1947 (34 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Profesia | vojak |
| Manželka | Augusta Kleinertová |
Ladislav Kleinert (* 9. december 1913, Prešov – † 16. december 1947, Bratislava) bol česko-slovenský, neskôr slovenský dôstojník. Počas ťaženia proti Sovietskemu zväzu bol veliteľom roty Zaisťovacej divízie a v tejto funkcii sa dopustil vojnových zločinov (Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši). Po vojne bol Národným súdom odsúdený na trest smrti a popravený.[1]:117-118
Vojenská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Ladislav Kleinert vyštudoval prešovské gymnázium. V roku 1937 pôsobil ako por. čs. armády a absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave v náhradnej rote pešieho pluku 4 v Hradci Králové. Následne vykonával funkciu veliteľa guľometnej čaty a veliteľa čaty v poddôstojníckej škole, roty v Hradci Králové, Liberci, Lučanoch a v Rychnove nad Kněžnou. Po vzniku Slovenskej republiky sa v apríli 1939 stal veliteľom náhradnej roty pešieho pluku 16 v Prešove. Od júla 1939 do polovice apríla 1940 bol veliteľ roty tohto pluku v Sabinove, následne v Bardejove. 1. januára 1940 bol povýšený na npor. pechoty.
Vo vojne proti Sovietskemu zväzu[upraviť | upraviť zdroj]
Koncom júna 1941 odišiel Ladislav Kleinert so svojou rotou na front, po reorganizácii v auguste 1941 zostal pri Zaisťovacej divízii a v novembri 1941 sa stal posádkovým dôstojníkom v Ovruči.
8. – 9. januára 1942 sa 5. rota pešieho pluku 102 ZD v počte 181 mužov zúčastnila pod jeho vedením protižidovskej akcie v Mozyre, kde jej úlohou bolo obkľúčiť Mozyr a zabrániť komukoľvek mesto opustiť. Nemeckí policajti potom od 17:00 do 24:00 strieľali židov v meste, vraždenie pokračovalo aj nasledujúci deň. Slovenskí vojaci sa exekúcuií nezúčastňovali a nie je známe, že by niekoho zadržali. Je to jediný známy prípad účasti (hoci pomocnej) slovenskej jednotky na protižidovskej akcii.[2]:39
V máji 1942 sa stal veliteľom roty 102 pešieho pluku ZD. So svojou rotou sa zúčastňoval protipartizánskych vyčisťovacích akcií, počas ktorých sa dopúšťali aj vojnových zločinov páchaných aj na bezbrannom civilnom obyvateľstve (vraždenie rukojemníkov, vypaľovanie dedín). Najznámejšou akciou, ktorej sa Ladislav Kleinert osobne zúčastnil, bola trestná výprava proti obci Maloduš 2. augusta 1942, ktorej predchádzal partizánsky prepad a smrť 8 slovenských vojakov pri Bjesujeve. Obeťou tejto odvetnej akcie sa stalo 15 bezbranných civilných osôb vrátane žien a malých detí, ktoré Ladislav Kleinert nariadil popraviť a obec nechal vypáliť. Od exekúcie ho neodhovoril ani por. jazd. Imrich Gaš, ktorý do Maloduše dorazil so svojou jednotkou a s Ladislavom Kleinertom sa poznali ešte zo štúdií na prešovskom gymnáziu. Veliteľ ZD plk. Pavol Kuna nariadil vyšetrovanie a následne zahájil trestné stíhanie, no po vystriedaní vo velení divízie plk. Pilfouskom nový veliteľ stíhanie zastavil.[2]:139
Napriek účasti na podobných výčinoch bol Ladislav Kleinert ešte v auguste 1942 vyznamenaný a 1. januára 1943 povýšený na stot. pech. Vojakmi bol považovaný za dobrého veliteľa.[3]:208 15. júla 1943 sa vrátil z poľa k pešiemu pluku 6. V septembri 1943 sa stal veliteľom posádky v Trebišove a zároveň veliteľom 4. guľometnej roty pešieho pluku 6.
Povojnový súdny proces[upraviť | upraviť zdroj]
Ladislav Kleinert bol za svoje skutky po vojne súdený v spoločnom procese s Ferdinandom Čatlošom, Jozefom Turancom a Viliamom Talským a rozsudkom Národného súdu v Bratislave dňa 10. decembra 1947 bol odsúdený na trest smrti. Dňa 16. decembra 1947 bol popravený.[4]
Vyznamenania[1]:118[upraviť | upraviť zdroj]
- Pamätná medaila Za obranu Slovenska (1939)
- Pamätná medaila Za hrdinstvo II. stupňa (1942)
- Pamätná medaila Za hrdinstvo III. stupňa (apríl 1943)
- nemecký Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler 3. Stufe (1943)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.
- ↑ a b MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
- ↑ MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) IV. 1. pešia divázia, Slovenský vojak. 1. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2012. ISBN 978-80-81410-13-0.
- ↑ KAPRÁLIKOVÁ, Silvia. Narodný súd (1910) 1945 1947 (1975) Inventár [online]. Bratislava: Slovenský národný archív, 1995-01-01, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.